Profil uživatele Mohyla
Recenze:
Rolling Stones, The / Hackney Diamonds
| 2023-12-20 | Rolling Stones – Hackney Diamonds /2023
Polydor – 581 225-5, Rolling Stones Records – 581 225-5 CD, Album, Limited Edition, Stereo, Digipak
Nečakané sa stalo skutočnosťou, Stouni po smrti Charlieho Wattsa, vo vysokom veku ich členov, cca 80 rokov „spáchali“ ďalší radový album. A vyjadrili sa, že nekončia, pokiaľ budú žiť a vládať budú pokračovať! Tomu sa povie láska k hudbe, nakoľko ich nikto nemôže podozrievať, že jurobia pre peniaze! Album obsahuje 12 skladieb, na nahrávaní sa podieľali aj viacerí známi hudobníci, napríklad Paul McCarthney, Elton John, ich niekdajší basák Bill Wyman , v jednej skladbe si „zagágala“ aj Lady Gaga. Dve skladby si odbúchal aj dnes už nebohý Charlie Watts. Všetky piesne napísali Mick Jagger a Keith Richards, okrem prvých troch, kde prispel aj producent a hudobník Andrew Watt. Nuž, aký teda album je – nad očakávanie, výborný! Otvára ho skladba Angry. Riadne odviazaná a našťavená skladba, ako za mlada. Odpáli ju svieži rif , obsahuje pekné gitarové sóličko. V podobnom duchu sa nesie aj druhá skladba Get Close, v sóle sa však predstaví vkusný saxafón. Svoje miesto si našla aj pomalšia v štýle Angie, alebo Lady Jane Depending on You, pekná pesnička. Opäť nadupaná Bite My Head Off , skladba so skvelým nosným rifom, čo si budeme hovoriť, toto je Stouňácka parketa. Navyše sa troška odviazali gitaristi, podávajú si navzájom téma. Whole Wide World. Podobná skladba, avšak v pomalšom tempe s peknými sólami gitár, zase skvelý základný rif. Kam na ne chodia? Dreamy Skies je pomalšia, viacmenej akustická skladba, v hlavných úlohách slide gitary a nestarnúci Mick so spevom a fúkaciou harmonikou Mess It Up. Návrat k elektrikám, solídny priemer, bicie Charlie Watts Live by the Sword, bude niečo pre pamätníkov, Stouni sa zišli v starej zostave s Billyom Wymanom pri base, bicie stihol ešte nahrať Charlie Watts, za pianom Elton John. Zapadá do albumu bez problémov. Driving Me Too Hard, taký solídny priemer Stounov
Tell Me Straight. Tu sa mi trošku zdvihlo obočie. Pomalšiu skladbu spieva Keith Richards, pri všetkej úcte mi do kocepcie albumu nejak nesadol. Darmo Jagger je len jeden! Sweet Sounds of Heaven. Na toto som bol teda riadne zvedavý – Stouni a Gaga! Obavy boli zbytočné, zo spolupráce vzišla krásna bluesovka, možno najlepšia skladba na albume, krásne zaranžovaná dychová sekcia vygradovala záver albumu. No a ešte na záver pocta Muuddy Watersovi v jeho skladbe Rolling Stone Blues, zvuk nástrojov sa podarilo priblížiť tej dobe, znejú autenticky. Keď si zhrniem všetko dohromady, Rolling Stones nahrali veľmi dobrý album, plný života, šťavnatý, pohodový, až ležérny, tak ako skupina aj pôsobí na oko. Nikdy neohurovali fanúšikov virtuóznymi výkonmi, ale! Vedia napísať, nahrať, zaspievať azaranžovať skvelú hudbu. Vymyslia skvelý rif a potom vystavajú na ňom celú skladbu. Za tie roky je ich neúrekom! Tak uvidíme, či „železné kamene“ ešte v budúcnosti niečo urobia pre potechu svojich fans P.S. Niekde som čítal, že Hackney Diamons je žargónový výraz pre vysypané sklo z rozbitého okna na ukradnutom aute, v niektorej londýnskej štvrti! Moje hodnotenie 4****
» ostatní recenze alba Rolling Stones, The - Hackney Diamonds
» popis a diskografie skupiny Rolling Stones, The
Morse, Neal / ? - live
| 2022-12-07 | Morse spáchal v roku 2007 európske turné. Z turné vznikol koncertný záznam v rozsahu dvoch cd.
Neal si na turné najal hudobníkov, síce šikovných, ale niečo mi tam chýba. Podľa reakcií publika zrejme aj klub, kde sa živé CD natáčalo patrí k menším, odtiaľ zrejme pramení istá komornosť nahrávky.
» ostatní recenze alba Morse, Neal - ? - live
» popis a diskografie skupiny Morse, Neal
Kansas / The Prelude Implicit
| 2016-10-17 | Kansas – The Prelude Implicit
Inside Out Music, Inside Out Music
IOMCD 464, 88985346282
Zrelo, zrelo, až dozrelo! A vo veľmi chutný plod, musím povedať! Čo? Posledné CD amerických Kansas. Málokto čakal, že sa páni v rokoch a po rokoch (predošlý radový album Somewhere To Elsewherevyšiel v roku 2000) zmobilizujú a spáchajú nový radový album. Po takej dobe je pochopiteľné, že s pomenenou zostavou. Stalo sa a je tu! Aký je ? Napadajú ma slová – pekný, príjemný.
Obsahuje desať piesní, autorsky sa na ňom najviac podieľa štvorica Greer, Rizzi, Ehart a Platt, v niektorých skladbách prispeli aj ostatní členovia. Skladby sú hrané väčšinou v kľudnejšom tempe, žiadne litre potu pri živom hraní hroziť nebudú. Borci sa za roky hrania a tvorby naučili rôzne muzikantské finty, ktoré nahrávku robia skvelou, drobné kudrlinky, ornamenty v aranžmánoch. Najviac sa mi páči celkový zvuk skupiny. Zvukové zafarbenie jednotlivých nástrojov, ich nasnímanie a zmixovanie, všetkého je akurát, nič nie je násilné, všetko pasuje. Toto platí aj pre hudobnú stránku albumu. Hlavným pevcom je Ronnie Platt, ukázal sa, ako dobrá voľba, príjemný hlas, čistý, nenásilný prejav, lahodiaci ušku, ktorý obsluhuje aj klávesy. Charakteristickým znakom Kansasu sú okrem iného husle, tu ťahá sláčik David Ragsdalle a výborne! Spolu s gitarami vytvára krásne partie, klávesy im sekundujú jedna radosť. No, tie krásne partie sú vlastne všade, len miestami je to vyšperkované! O rytmike na tejto úrovni asi zvlášť písať netreba. Album je pekne vyvážený, čas pri ňom rýchlo uteká.
Album určite nevstúpi do učebníc, ako prevratné dielo, ale obsahuje krásnu, kansasácku hudbu, poctivo, profesionálne urobenú, s nádhernými, melodickými skladbami, ja som sa albumu potešil, užívam si ho, hodnotím 5 hviezdami.
» ostatní recenze alba Kansas - The Prelude Implicit
» popis a diskografie skupiny Kansas
Royal Hunt / Devil´s Dozen
Royal Hunt - Devil's Dozen
(CD, Album) Frontiers Records
FR CD 702 2015
Pri počúvaní novinky sa mi v mysli objavilo víno. Nie obyčajné, ale značkové, zo známej oblasti, so zvláštnou chuťou, iskrivé, mierne korenisté. Také, ktoré môžete s chuťou popíjať celý život bez toho, aby sa vám zunovalo. Krajina, z ktorej víno pochádza sa nemení, ani sorta hrozna, ale každý rok je iné množstvo slnečných, či daždivých dní, teplota, či vlhkosť vzduchu, preto je každý ročník chuťovo mierne odlišný.
A práve tu je analógia s Royal Hunt. Nemení sa šéf zoskupenia, autor všetkých piesní, André Andersen je stále plný nápadov, ktoré pretavuje zhruba každé dva roky do novej dosky. Mení občas zostavu, obyčajne po jednom muzikantovi, alebo sa zmení spevák, to sú tie premenné veličiny. Čo sa nemení sú stále skvelé piesne, melodické refrény a hlavne ich vokálna stránka. Okrem mužských, sú hodne využívané aj vokalistky. Tie dodávajú skupine charakteristické vyznenie. Tá sa prejavuje v rôznych kombináciách hlasov, od sólových, po zborové, ženy zvlášť, muži zvlášť, spolu, odpovedačky, je to bohaté. Spolu s výbornými inštrumentálnymi výkonmi dávajú vo výsledku skvelé dielo.
Na albume dostáva veľa priestoru a tým možnosť vyniknúť gitarista Jonas Larsen , okrem techniky je tam melodika, nasadenie, nazvučenie – príma. O speváckom matadorovi D.C Cooperovi, snáď netreba písať, hlas má stále priezračne čistý, istý vo všetkých polohách, výšky nevynímajúc. Do úlohy“toho čierneho vzadu“ sa nanominoval kapelník. Aj keď v niektorých skladbách si v odpovedačkách s gitaristom nezadá. André má klasické hudobné vzdelanie a je to tu cítiť nielen vo výstavbe skladieb, ale hlavne v aranžoch. Sú premyslené, vyšperkované do poslednej notičky, kapelník so svojou batériou kláves vytvára bohaté hudobné podhubie, na ktorom vyrastá táto hudobná pochúťka (hore spomínané značkové víno).
Takže, kto má rád art rock, šľahnutý symfom a hardrockom bude spokojný, ja som, na zdravie!
Hodnotím štyrmi hviezdami!
» ostatní recenze alba Royal Hunt - Devil´s Dozen
» popis a diskografie skupiny Royal Hunt
Kaipa / Sattyg
Kaipa - Sattyg
Sattyg (2xLP, Album, Ltd, Cle + CD, Album)
Inside Out Music, Inside Out Music
IOMLP 411, 0506961 Europe 2014
Progrockoví veteráni po svojom znovu obnovení v roku 2002 ponúkajú radové albumy zhruba v dvojročných intervaloch. Ťahúňom zoskupenia je HANS LUNDIN, hráč na klávesové nástroje a autor všetkých skladieb na albume Sattyg. Dlhšie skladby obsahovali aj predošlé albumy, na tomto však skladateľsky dozrel a svoje ambície naplnil dlhšími skladbami, pod 10 minút sú len tri zo siedmich. Nie, nie je to len samoúčelné naťahovanie času. Borci síce majú už vyššie čelá, ale vyhorenosť nehrozí. Album je bohatý, skladateľsky, inštumentálne i vokálne. V sólo speváckych partoch sa objavujú Aleena Gibson, Hans Lundin a Patrik Lundström. Pri speváčke sa pristavím, niektorí priaznivci jej spev skupine vyčítajú, ja naopak ho považujem za charakteristický pre výsledný zvuk zoskupenia.
Pre celkové vyznenie nahrávky, okrem klasickej zostavy je dôležitá úloha hosťujúcich hudobníkov, ktorí sú v aranžmánoch hojne využívaní a posúvajú výraz Kaipy mierne mimo doterajších koľají. Zvuk obohatili Elin Rubinsztein na husle a Fredrik Lundqist na píšťaly. Spolu s dominujúcou gitarou Pera Nilssona a klávesami Hansa Lundina vznikla bohatá, progrocková hudobná koláž, mierne reznutá severským folkom. Že basa Jonasa Reingolda a bicie Morgan Ågren patria k špici v tomto žánri, beriem ako samozrejmosť. Hra gitaristu Pera Nilssona je jedinečná, jeho štýl je charakteristický a ľahko poznateľný. Ako som už vyššie spomínal na albume dostávajú všetci dostatok priestoru pre inštrumentálne i spevácke výkony, doska je vyvážená, pôsobí na mňa celistvým dojmom. Ak by som mal vybrať najlepšiu skladbu, tak potom u mňa vyhráva úvodná A Map Of Your Secret World Hodnotím štyrmi hviezdami“
Vlastním verziu 2LP + CD, čo už, obal LP jasne vedie nad obalom CD to sa nedá porovnať, je krásny!
» ostatní recenze alba Kaipa - Sattyg
» popis a diskografie skupiny Kaipa
Krokus / Dirty Dynamite
Krokus - Dirty Dynamite
CD Sony Music Entertainment – 88765415452
Tento príspevok ani nie je recenzia. Len odporúčanie. Odporúčanie pre poslucháčov, ktorí nehľadajú komplikovanú hudbu, ale chcú prežiť príjemnú, temer hodinku, v zajatí hardrocku a rockenrolu v rôznych podobách, od pochodového, typu Rammstein po soft, typu Status Quo. Borci pre nás nachystali 11 pumelíc rôzneho kalibru. Album mi evokuje voľnosť, vietor vo vlasoch, pivečko, zraz Harlejákov a tak podobne. Celkom si ho viem predstaviť, ako hudobný podklad pre film s motorkárskou tématikou! Z uvedených piesní to u mňa vyhráva úvodná, úderná hardockovica Halluljah Rock'n'Roll. Spomínal som 11 piesní, ale album ich má 12. V poradí šiesta Help je úplne odlišná. Je to typický "ploužák" a v spojení s chrapľákom Marca Storaceho vyznieva výborne. Hodil by sa na spomínaný zraz, polnoc, pomalý taneček s dievčaťom v objatí...
Album je podľa mňa nahraný s chuťou, má šťavu, borci zo seba nerobia komplikovaných umelcov, skladajú a hrajú to, čo ich baví a robia to dobre! Hodnotenie - 3*.
» ostatní recenze alba Krokus - Dirty Dynamite
» popis a diskografie skupiny Krokus
Creedence Clearwater Revival / Mardi Gras
Creedence Clearwater Revival - Mardi Gras /1972,1989/
CD Fantasy, Universal Music Group International 0025218451826
Labutia pieseň skupiny, jasný ústup z pozícií. Nikdy by som neveril, že odchod sprievodného gitaristu, ktorý ani nebol nejak autorsky činný, Toma Fogertyho dokáže takto zamávať s Creedencami, spôsobiť zemetrasenie a následne zánik skupiny! No sú veci medzi nebom a zemou...... Tom bol zrejme ten nenápadný v pozadí, opora a tmel, ktorý to celé držal pokope a dával zoskupeniu ten správny smer. Myslel som si, že jasný dominátor je John, ktorý písal, hral, spieval, produkoval, no po bráškovom odchode mu nejako vyhaslo pod kotlom! Aby som bol správne pochopený, CCR sú moje kone, album ako celok nie je úplne zlý, len nedosahuje parametre predošlých dosiek. Vytratila sa jedinečnosť zvuku, plnokrvnosť, správny pomer folku, rocku, country a blues, pre nich charakteristická.
Album otvára Fogertyho, i ním spievaná 01) Lookin' for a Reason , vcelku priemerná skladba oblečená do country hávu.
02) Take It Like a Friend , autor a spev Stu Cook, rocková skladba, gitary ešte idú, ale ucho sa bráni spevu.
03) Need Someone to Hold a 04) Tearin' Up the Country , hore spomenutý problém, čisté country spievané Cliffordom
05) Someday Never Comes , autor, spev John Fogerty, je to hneď počuť, tu chytili sadze pod kotlom a máme tu CCR v plnej kráse
06) What Are You Gonna Do? , autor, spev Doug Clifford sa trafil do CCR soundu, vydarená odpichovka.
07) Sail Away, autor Stu Cook, skladba patrí k tomu lepšiemu, čo napísal.
08) Hello Mary Lou , cover skladby Gene Pitneyho, ako je u CCR zvykom vydarený, kto by tomu odolal!
09) Door to Door , opäť Stu Cook, dá sa !
10) Sweet Hitch-Hiker (John Fogerty), jasná jednička albumu, CCR ako v dobách najväčšej slávy!
Ako som už písal predtým, CCR sú moje kone, ale musím kriticky uznať, že táto rozlúčka s činnosťou nie je úplne najvydarenejšia. Trpí autorskou, aj interpretačnou roztrieštenosťou. Charakteristická pre skupinu je s odranými ušami polovica skladieb, pri všetkej úcte Stu Cook a Doug Clifford skladateľsky a spevácky na Johna nemajú a na albume je to cítiť, s protekciou dávam tri hviezdy!
» ostatní recenze alba Creedence Clearwater Revival - Mardi Gras
» popis a diskografie skupiny Creedence Clearwater Revival
Sherinian, Derek / Blood Of The Snake
Derek Sherinian – Blood Of The Snake(2006,2014) Armoury ARMCD557
Bývalý člen Dream Theatru, Derek Sherinian je veľmi výkonný a žiadaný hráč na klávesové nastroje. Keď sa človek pozrie na jeho web stránku na zoznam CD, na ktorých sa vyskytuje, až sa tomu nechce veriť!(Alice Cooper, Billy Idol, Platypus Black Country Commuion...) Najvýraznejšie ho však vnímam cez jeho autorský projekt Derek Sherinian. Od roku 1999, odvtedy, čo odišiel z Dream Theatru, sa na CD pod touto značkou nazbieralo sedem štúdiových albumov. V roku 2014 vyšli v redícii od ARMOURY Records.
Album Blood Of The Snake sa drží osvedčenej schémy. Autor a hráč na batériu klávesových nástrojov Derek, skvelá rytmika (Simon Philips, Brian Tichy – bicie, Tony Franklin – restless bas) a svorka skvelých gitaristov, s voľnou rukou v ich partoch. Začína ho inštrumentálka, progresívna Czar Of Steel, s dominantnou gitarou Johna Petrucciho. V Man With No Name sa Zakk Wylde predstavuje aj ako spevák s expresívnym prejavom, tak ako ho poznám z domovskej Black Lebel Society. Niektoré pasáže mi mierne pripomínajú Led Zeppelin(Kashmir – sláčiky a Whole Lotta Love – gitara). Z úplne iného cesta je Phantom Shuffle. Altsaxafónista Brendon Fields spolu s ostatnými spáchali veľmi vydarené fussions. Príchod gitaristu Brada Gillisa s jemnou , citlivou gitarou a husľami Jeryho Goodmana predznamenávajú jemnú Been Here Before. V titulnej skladbe Blod Of he Snake sa dostalo cti predviesť sa so svojim umením Yngwie Malmsteenovi a Zakkovi Wyldovi. Hra „ Ja na bráchu, brácha na mě“ sa vydarila a spolu s paľbou Derekovej klávesovej batérie vyznieva náramne, šliape im to jedna radosť! On The Moon, opäť Brad Gillis na gitare, predznamenáva výrazové zjemnenie. Spolu s altsaxafónistom Brandonom Fieldsom tvoria zádumčivú, tklivú skladbu, no priamo cestu na Mesiac. The Monsoon znamená koniec zádumčivosti, nástup energického tria Yndwie, Zakk a Derek v progresívnej smršti, táto skladbam má teda riadne“ gule“ ! V
Prelude To Battle sa dostali k slovu aj orientálne nástroje duduk(píšťala), oud(strunný nástroj) a rôzne percussie, zaujímavá skladba. Záverečná Viking Massacre začína komornejšie, postupne naberá na sile a Derek s Yngwiem ju tlačia do záverečného pompézneho finále. Síce som písal, že Viking Massacre je záverečná, ale je tu ešte desiata skladba. Borci spáchali malú roztopašnosť a pridali cover od skupiny Mungo Jerry, ich hit In The Summertime, kde si s chuťou zasóloval mr. Slash.
Derek, verný tradícii vymyslel a natočil s priateľmi kvalitný album, hodnotím ho štyrmi hviezdami. Ono to asi ináč ani dopadnúť nemôže, keď sa zíde partia takýchto skvelých muzikantov, s podobnou krvnou skupinou a podobným hudbným cítením, keď dajú svoje schopnosti do spoločného diela!
» ostatní recenze alba Sherinian, Derek - Blood Of The Snake
» popis a diskografie skupiny Sherinian, Derek
Royal Hunt / A Life To Die For
A Life To Die For (CD, Album + DVD-V, NTSC)
Frontiers Records
FR CDVD 628 Italy 2013
Výborné, alebo vynikajúce, tak hodnotím albumy André Andersena a skupiny Royal Hunt , vlajkovej lodi jeho hudobných projektov a zoskupení! Táto je najznámejšia a najúspešnejšia. Vynikajúci je aj album A Life To Die For zroku 2013. Vyznavači zmesi progrocku, symfometalu, pekných melódií a ich kvalitnej interpretácie môžu byť spokojní. Možno má na výsledku podiel aj to, že ho stvorila tá istá zostava, ktorá urobila predošlý album. Stabilita nie je silnou stránkou tohto zoskupenia, no na druhej strane prispieva síce k malým, ale predsa len zmenám, ktoré bránia akejsi rovnakosti ich albumov. V tomto prípade možno hovoriť o lepšej vyhratosti a zohratosti zoskupenia, ich spoločná súhra je na vzájomnú podporu priam odkázaná.
Otváracia pieseň Hell Comes Down From Heaven začína symfonicky, cez veľkolepý úvod a melodickú gitaru prechádza do jemného spevu D. C. Cooepra . Hra sláčikového kvarteta tu sadla prenáramne. Refrén s podporou vokalistiek je melodická mňamka, neodmysliteľné, huntovské sólo gitary výborný dojem zo skladby len potvrdzuje.
A Ballet's Tale , niečo neznáme sa objavuje v sláčikoch na začiatku skladby. Pohľad do booklletu napovedá, že i tak bohatú vokálnu stránku posilnila v duete s D. C. „brigádnička“ Michelle Reitzin v krásnej skladbe – vydarená záležitosť!
V pokľudnom tempe a dialógu klávesových nástrojov a sláčikov začína Running Out Of Tears. Opäť je tu nádherný, melodický refrén, samozrejme znásobený vokalistkami. Mimochodom je ich počuť často a výrazne, nielen v tejto piesni, spievajú parádne, albumu ich prítomnosť prospieva. Ale, čo to? Skvelé sólo na gitare znie inak, ako ostatné! Kamarát booklet našepkáva, aha ďalší „brigádnik“. Svoju domovskú skupinu prišiel podporiť zakladajúci člen Jacob Kjar.
One Minute Left To Live začína v znateľne rýchlejšom tempe, vyniká stredná časť, v nej si prihrávajú klávesy, sláčiky a gitara, spevný refrén je samozrejmosť.
Jemný klavír začína baladickú skladbu Sign Of Yesterday . Je nádherná, ale ako som už niekde písal niečo také, ako Folow Me sa podarí len raz za čas.
Pompézny orchestrálny úvod otvára Won't Trust, Won't Fear, Won't Beg . Ono je vlastne celá skladba taká pompézna, dá vyniknúť spevákovi, ktorý tu zvláda neskutočné výšky, tie spolu s vokalistkami znejú nádherne!
Pieseň A Life To Die For dala názov albumu, finále také, ako sa na takýto album patrí. Pomalší rozbeh, nástup sláčikov a spevu, postupné navrstvenie spevov a nástrojov, sólo gitary, všetko speje do mohutného záveru.
Šup, 46 minút krásnej hudby končí. Royal Hunt natočil pod vedením Andrého kvalitný album, v ktorom sú všetky zložky: skladba, melódia, spev, aranžmá namiešané v správnom pomere, album mi „šmakuje“. Hráčsku vyzretosť a interpretáciu skladieb na najvyššej úrovni u RH pokladám za samozrejmé. Album hodnotím silnými štyrmi hviezdami.
Limitovaná edícia obsahuje 5 videoklipov a interwiev z Royal Hunt World Turné 2012 , je uložená v krásnom obale z tvrdého papiera.
» ostatní recenze alba Royal Hunt - A Life To Die For
» popis a diskografie skupiny Royal Hunt
LaBrie, James / Impermanent Resonance
James LaBrie - Impermanent Resonance
Inside Out Music – 0505961 , Vinyl, LP
Dream Theater je zoskupenie špičkových tvorivých hudobníkov, inštrumentálnych virtuózov, z ktorých každý je silnou individualitou. Preto niet divu, že pri autorskom pretlaku hudobných nápadov cítia jednotliví členovia potrebu realizovať sa i mimo domovskej skupiny. Či už v samostatných projektoch, alebo ako spoluhráči v projektoch iných muzikantov. Ani spevák James LaBrie nie je výnimkou a ako autor sa prezentoval samostatným albumom Keep It to Yourself v projekte Mullmuzzler už v roku 1999. Od tej doby vydal päť sólových albumov, posledný - Impermanent Resonance vyšiel nedávno, v auguste 2013.
James, ako ináč, sa obklopil pri nahrávaní špičkovými hudobníkmi. Z nich je na nahrávke najvýraznejší uznávaný gitarista Marco Sfogli, ktorý sa v niektorých skladbách ukazuje vo výbornom svetle, ale všetci sú podriadení „šéfovi“ a jeho spevu. Album je pesničkový, čiže žiadne inštrumentálne orgie sa nekonajú, čo však neznamená, že muzikanti neukážu kus svojho majstrovstva, len priestor majú obmedzený dĺžkou skladieb.
Piesne sú melodické, s peknými aranžmánmi, pohybujú sa na hranici metalu a hardrocku. V časti je použitý jemný growling, ktorý samotní hudobníci nazvali screaming vocals. Preto by som album rozdelil na dve základné skupiny piesní. S normálnym Jamesovým spevom/4. Back on the Ground, 5. I Got You, 6. Holding On, 7. Lost in the Fire, 8. Letting Go, 9. Destined to Burn, 10. Say You're Still Mine/ a so screaming vocalom bicemana Petra Wildoera /1. Agony, 2. Undertow, 3. Slight of Hand, 11. Amnesia /. Osobne sa mi spojenie miestami až nežného spevu a drsného screaming vocalu celkom pozdáva. V záverečnej 12. Slight of Hand je aj neha, aj drsnosť a prekvapenie, časť je thrashová, ako z čias rannej Metallicy.
Celkovo na mňa pôsobí album pohodovo, inštrumentálne výborný, vojvodí mu čistý, nenásilný spev lídra. Zdôrazňujem to preto, že takýmto nenásilným spôsobom sa James prezentoval už na poslednom albume Dream Theatru a oproti predchádzajúcim silovo spievaným sa mi tento prejav páči viac. Album hodnotím 4 hviezdami.
P.S.
CD Limited Edition obsahuje Extra Tracks :
13 Unraveling 3:30
14 Why
» ostatní recenze alba LaBrie, James - Impermanent Resonance
» popis a diskografie skupiny LaBrie, James
Spock's Beard / Brief Nocturnes And Dreamless Sleep
Spock's Beard - Brief Nocturnes And Dreamless Sleep/CD/
Insideout Records 0506472 Germany 2013
Spock´s sú moje "koníky", takže na novinku som bol riadne zvedavý. Odchod speváka a muzikanta formátu Nick D'Virgilio zo skupiny vyvoláva oprávnene viacero otáznikov. Bicie Jimmyho Keegana som videl na koncerte, náhrada bez obáv! Spev, hlavný otáznik! Skupina angažovala Teda Leonarda, voľba sa podarila. Nayše Ted sa zapojil do tvorby skupiny aj autorsky. Možno sú paradoxne takéto personálne zmeny na osoh/nielen tu/. Skupina sa výrazovo máličko posunie a oživí sa jej prejav. Napadá ma príklad, povedzme Sagy, po odchode Michaela Stadlera nahrala s Robom Morattim skvelý album The Human Condition, ktorý sa mi páči viac ako ďalší s navrátilcom Stadlerom 20/20.
Nováčik Leonard sa ako autor predviedol v úvodnej Hiding Out, je to Spock´s, pekná melódia a inštrumentácia. Alan a Ryo ju vyšperkovali skvostnými sólami.
I Know Your Secret, Merosova skladba s výraznou basovou linkou, podporovaná bohatými hudobnými obrazmi z kláves. Alan sa opäť pohral s gitarovými "krabičkami" a vydoloval zo svojho Fender Stratocastera úžasné zvuky.
A Treasure Abandoned, jemná flauta v úvode naznačuje, že pôjde o citlivú záležitosť. Nasledujúca krásna melódia a jemný spev to potvrdzujú. Zhruba v polovici skladba naberá monumentálnu podobu s istou dávkou pompéznosti, pekné vygradovanie.
Submerged, ďalšia Leonardova skladba, tento krát pomalšia, s jednoduchšou inštrumentáciou. Ale krásny melodický refrén ťahajúci sa do výšok, ten stojí za to!
Afterthoughts, ako spoluautor je uvedený hosť skupiny, jej bývalý zakladajúci člen Neal Morse. A je to počuť, hlavne v jeho typických vokálnych "prekáračkách" a niektorých klávesových partoch/ a la starý Spock´s/. Hlavne tie prekáračky by som s ľahkosťou oželel.
Something Very Strange "spáchal" ich dlhoročný spolupracovník J. Boegehold. Kozmický úvod s použitím vocoderu prechádza do spievanej časti, s peknou melódiou. V nasledujúcej excelujú so svojimi nástrojmi Alan a Ryo Vo finále prichádza opäť trochu pompy, skladbe to sluší.
Bratia Morseovci sú autormi záverečnej, dvanásť minútovej kompozície Waiting For Me. Zhruba do polovice mi pripadá akási nevýrazná, potom ju zdvíhajú opäť majstrovské sóla gitary a kláves, zvyšujúce sa tempo a prechod do mohutného finále.
Záver. Spock´s Beard ustáli odchod spievajúceho bubeníka Nicka D´Virgilia so cťou, výber nového speváka Teda Leonarda sa podaril, do výrazu skupiny zapadol po vokálnej, aj autorskej stránke. Skupina nahrala kvalitný album, hodnotím 4 hviezdami.
» ostatní recenze alba Spock's Beard - Brief Nocturnes And Dreamless Sleep
» popis a diskografie skupiny Spock's Beard
Deep Purple / Now What?!
Deep ?urp!e – Now What?! Ear Music 0208486ERE
Uff! To je doba! Osem rokov uplynulo od vydania albumu Rapture Of The Deep/2003/, kým skupina vypustila na svetlo dlho očakávanú novinku Now What?! . S radosťou oznamujem, že je doma a vytešujem sa z nej. Po prvých počutiach konštatujem, že sa dielo podarilo a môžem ho zaradiť medzi úspešné kúsky starých pardálov z posledného obdobia, ako napríklad Whitesnake, Uriah Heep, Saxon a podobne.
A Simple Song, začína zvoľna, nenápadne, spev aj nástroje sú v kľude, ako by sa od starých pánov čakalo. Ale po dvoch minútach budíček, šupa a vybuchne gejzír z hammondiek a šľapajúci stroj Deep Purple zabublá , ako za mlada! Skladba patrí k najlepším na albume.
Nezaostáva ani Weirdistan, energická skladba postavené na rytmickom podklade z jednoduchých bicích, s výrazným klávesovým sólom, kde je použitý inovatívny zvukový register, aký som ešte u Párplov neregistroval, ale beriem ho.
Zvuk zvonov otvára Out of Hand, typický párplovský rif a gitarové sólo sú jej hlavnými atribútmi.
Hell to Pay, odpichovka, v ktorej to rozsvieti Steve na gitare a Don na hammondkách.
Body Line charakterizuje "húpavý" rytmus a pekná melódia v strednom tempe.
Fanfárovité klávesy otvárajú Above and Beyond, citlivo zaspievanú pieseň. Tie fanfáry podfarbujú celú skladbu, pekné!
Blood from a Stone, tiež pomalšia skladba, klávesy mi pripomínajú niektorú pieseň od Doors.
Uncommon Man, psychedelický začiatok, hudba približujúca sa akoby z diaľky, tu mi to pripadá, že skupina stratila koncept,je to trochu roztiahnuté, nesúrodé, menej vydarená skladba.
Après Vous, platí to čo u predošlej, zachraňuje ju duel gitara, klávesy v závere.
All the Time in the World, pekná, melodická, zrejme najviac aranžérsky prepracovaná skladba, svedčia o tom viacerí hosťujúci hudobníci.
Kostolný organ a chrámový zbor otvárajú záverečnú párplovicu Vincent Price. To spojenie sa mi páči a posúva skladbu k vrcholom albumu.
Skupina nahrala solídny album. Samozrejme, žiadne In Rock sa nekoná, ale to iste nikto nečakal, mňa doska potešila. Ian spieva akosi civilnejšie, žiadne silenie sa, miestami potiahne aj vyššie. Morseho gitara, to je vysoký štandard, basa spoľahlivo "tvrdí" muziku. Ian Paice a jeho bicie.... sú skala, o ktorú sa skupina opiera od začiatku tvorby, je to "Iron Man" hardrocku! Paradoxne najväčším kladom sa mi zdá byť výkon "nováčika" Dona Aireya, na predchádzajúcich albumoch bol menej výrazný, ale tu dostal oveľa viac priestoru, ja mu tlieskam. Hodnotím medzi 3 - 4 hviezdami, Párpli majú u mňa protekciu, tak štyri!
Za pekné gesto od skupiny pokladám venovanie dosky pamiatke pána Lorda.
» ostatní recenze alba Deep Purple - Now What?!
» popis a diskografie skupiny Deep Purple
Saxon / Sacrifice
Saxon – Sacrifice
Vysoký štandard Byffordovcov pokračuje. Biff zakormidloval svoju loď v poslednej dekáde niekam na pomedzie hardrocku a heavy metalu, kde sa skupina cíti doma. Niektoré dosky inklinujú viacej k hardorcku, iné k heavy metalu, vydarená novinka má bližšie k tomu heavy metalu.
Krátky, pochmúrny úvod Procession
obstaráva symfonický orchester a zbor, ktorý preruší energický budíček, patriaci nakladačke Sacrifice v štýle a la Saxon .
Mandolíny a Saxon? Áno, sú tu, netradičný úvod z nich a opäť do obrátok, nie je to márne, skladbe Made in Belfast to svedčí!
Warriors of the Roadje rocková odpichovka, samozrejme po saxonovsky.
Guardians of the Tomb, skladbu charakterizujú tvrdé gitarové rify v podklade a japonské brnkacie nástroje v úvode.
Stand Up and Fight, mierne spomalenie, pekné sóla gitár.
Walking the Steel, pomalšia skladba, dominuje Bifov spev a tvrdé rify pod ním.
Night of the Wolf, nebudete veriť, ale ozdobou sú akustické gitary a mohutné klasické zbory.
Wheels of Terror, no tu sú gitary ozaj tvrdé ako metal, gitaristi v sólach ukážu, že rýchlosť im nie je cudzia.
Záverečná Standing In A Queue sa nesie v podobnom duchu ako predošlá.
Partia okolo Bifa zložila, nahrala a naspievala kvalitný heavy metalový album, energický, plný zaujímavých piesní a inštrumentálnych výkonov, taký, na aký som v poslednej dobe zvyknutý. Spevák sa drží vo forme, gitaristi sú vynikajúci, rytmika stabilne na vysokej úrovni, Napriek tomu, že páni už nie sú najmladší, cítim z platne sálať pozitívnu energiu, vzájomné súznenie, hodnotím štyrmi hviezdami.
» ostatní recenze alba Saxon - Sacrifice
» popis a diskografie skupiny Saxon
Clapton, Eric / Clapton
Eric prešiel v živote rôznymi obdobiami a štýlmi. Jeho posledná tvorba je zameraná na klasický blues a to v takej miere, že na posledné tri štúdiové albumy autorsky prispieval v minimálnej miere. Takýto je aj posledný štúdiový album nesúci v názve jeho priezvisko - Clapton. Kolekcia je zložená zo štandardov, ako autor sa podieľal iba na Run Back To Your Side. Celý album sa nesie v pokľudnom tempe, je taký odpočinkový / možno pre niekoho až trochu ospalý/, s mäkkým zvukom. Nie je až taký gitarový, ako by som čakal, naviac väčšinu gitarovej hry obstarávajú Doyle Brabham II a Derek Trucks. Slowhand sa teda na tomto albume predstavuje hlavne ako spevák. Ďalším prekvapením je žánrová pestrosť nahrávky od blues, cez swingu po jazz. V jazzových skladbách žiari v sólach známy trubkár Wynton Marsalis.
Stručný popis skladieb:
1,Travelin' Alone, boogie s výrazným gitarovým riffom.
3, River Runs Deep, klasický blues
2, Rocking Chair, tu hraje prím klavír s jazzovým nádychom.
4, Judgement Day, v skladbe dominuje fúkacia harmonika.
5, How Deep Is The Ocean, opäť trochu jazzu.
6, My Very Good Friend The Milkman, hott jazz,, bohaté dychové aranžmány.
7, Can't Hold Out Much Longer, blues, ako z partesu, jedna z najvýraznejších skladieb na albume.
8, That's No Way To Get Along, odpovedačkový duet s J.J Calom.
9, Everything Will Be Alright, opäť štandardná bluesovka.
10, Diamonds Made From Rain, balada, ďalší duet, tentokrát so speváčkou Sheryl Crow.
11, When Somebody Thinks You're Wonderful, ragtimová vložka
12, Hard Times Blues,viem si predstaviť, že to hrá niekde na kraji plantáže po práci skupinka starých bluesmanov
13, Run Back To Your Side, klasická bluesovka, prechádzajúca do gitarového dialógu.
14, Autumn Leaves, jazzová náladovka obstaráva záver albumu. Evokuje vo mne bar pred záverečnou, ...metličky na bicích, náladový klavír a spev.
Eric natočil s priateľmi príjemný, pohodový, ľahko počúvateľný album, s dôrazom na blues, obohatený výletmi do jazzu a swingu. Ide o prebraté skladby s neprehliadnuteľným Ericovým vkladom, takže interpret a jeho rukopis je ľahko identifikovateľný na prvé počutie. Mne je tento album sympatický, hodnotím tromi hviezdami.
» ostatní recenze alba Clapton, Eric - Clapton
» popis a diskografie skupiny Clapton, Eric
Aerosmith / Music From Another Dimension!
Aerosmith – Music From Another Dimension!
Resuscitácia skupiny po jedenástich rokoch, tak by mohol znieť podtitul tohoto albumu. Od poslednej regulérnej radovky Aerosmith - Just Push Play/2001/ Taylerovci len akosi vegetovali. Občas im vyšiel nejaký výber, DVD, remaster a cover verzie Honkin' On Bobo/2004/. Páni sú finančne za vodou, klídek,pohoda. Nenapadá ma iný dôvod tejto nahrávky, ako ten, že ich začali svrbieť pršteky a clivota za štúdiom bola nesmierna. Tak si chlapci povedali:“ Poďme sa zabaviť, spojíme príjemné s užitočným “ a spáchali nový album. Keďže sa bavili dobre a materiálu bolo dosť, piesní je hneď 15, z čoho je jasné, že ich nebudem preberať po jednej.
Väčšinou sa jedná o plnokrvné, melodické rockové pesničky, mierne okorenené hardrockovou príchuťou. Akoby návrat na prelom 80 - tych a 90 – tych rokov, k pokračovaniu albumov Pump a Get A Grip. Z toho vyplýva, že po hudobnej stránke sa žiadne prevratné zmeny nekonajú a skupina sa drží zabehaných koľají. Perryho gitarová hra je stále zaujímavá a spolu so Stevenovým spevom tvoria copyright skupiny. Čo však obdivujem, je maximálne nasadenie na nahrávke, proste borci „váľajú“. Skoro nepochopiteľné je ako si Steven Tayler udržuje v kondícii hlasivky! Človek by povedal, že pri jeho medializovanom „zdravom“ spôsobe života to nie je možné. Je! Sila, dravosť, výšky, chrapľák, všetko funguje bez závad! Ďalším pozitívom je prepracovanosť aranžmánov, prítomnosť hosťujúcich muzikantov a spevákov je riadne počuť. Z jednotlivých skladieb by som vyzdvihol úvodnú rockovicu Luv XXX, pomalšiu 7, What Could Have Been Love a 9, Can't Stop Lovin' You/ duet so speváčkou Carrie Underwood/, obe v štýle známej Crazy. V skladbe 11, We All Fall Down prišlo aj na charakteristickú pompéznosť a bombastiku a la Armageddon. Odlišná je Perryho, trochu Dylanovsky vyznievajúca 12, We All Fall Down.
Záver. Nad skupinou bolo predčasné lámať palicu. Po 11 – ročnom stave hibernácie sa Aerosmith vzchopil a urobil kvalitný rockový album, minimálne výborne urobené remeslo. V hodnotení váham medzi tromi a štyrmi hviezdami. No objektívne, majú aj lepšie albumy, ktoré sú hodnotené štyrmi hviezdami, tak tu dávam silné tri.
» ostatní recenze alba Aerosmith - Music From Another Dimension!
» popis a diskografie skupiny Aerosmith
Prokop, Michal / Sto roků na cestě
Sto roků na cestě.
Je to neuveriteľné, ale ubehlo 43 rokov od vydania prvého LP skupiny Framus Five - Blues In Soul/1969/ a 6 rokov od vydania predošlého albumu Poprvé naposledy/2006/. V minulých dňoch vyšla novinka Michal Prokop & Framus Five – Sto roků na cestě. Treba povedať, že vydarená. Michal sa vždy vedel obklopiť kvalitnými hudobníkmi. Po albume Holubí Dante/1980/ sa rozhodol, že síce on je ústredná postava zoskupenia, ale na ďalších albumoch im dá priestor i ako autorom. Tento prístup sa osvedčil aj tu a po dve skladby napísali hostia, hráč na klávesy Peter Skoumal a známy huslista Ján Hrubý. O texty sa podelili Pavel Šrut /9/ a Jan Lacina/3/. Ako jedna z mála súčasných skupín na cs scéne výrazne využíva vo svojej tvorbe dychové nástroje v typických soulových a R&B aranžmánoch. Tieto dychy, Hrubého husle, osobitá Andrštova gitara, Michalov spev so skvelou rytmikou, tvoria jasne rozpoznateľný sound skupiny. Samotný album mi pripomína akéhosi následníka Blues In Soul a Kolej Yesterday Ako keby Michal nestarol, jeho hlas nestratil nič zo svojej sily, prieraznosti a osobitného/černošského/ zafarbenia.
Úvod, obstaráva rýchlejšia skladba Zatmění, s výraznými dychmi, fúkacou harmonikou, sólami gitary a huslí.
Siluetu charakterizuje podklad z akustickej gitary, na ktorú sa nabaľujú el. gitary s husľami vo vzájomnej symbióze.
Někdy a někde, na jednoduchej rytmickej figúre sa rozvíja nosná melódia, ozdobená sóličkom ústnej harmoniky.
Kartáček na zuby, smutná pesnička o rozchode, mierne zaváňajúca šansónom( Že by sa Prokop uživil aj ako ich spevák?)
Obyčejný chlápek, Hrubého tvrďárna, hard rock Framus Five made.
Kuplířka Lukrécie, latinský rytmus tvrdí text, „ Salsa je tanec hříšných hadů, co svlékají se z kůže navzájem….“, krásné!
Šeherezáda, rozpustilé blues popisujúce noc prežitú v rovnomennom bare, ozdobené sólom saxofónu.
Zítra to roztočíme, fantastické predstavy o bohato prežitom živote končia prozaicky, večerom pri „bedni“. Skladbu otvára gitara v štýle Garry Moora, opäť šmrncnutá šansónom.
Stodolní, ďalšia rozpustilosť o nočnom živote, tentokrát však v Ostrave, v ulici Stodolní./časť Ostravy, kde to žije, ako ma poučili priatelia z PB/.
Sto roků samoty, vlastne titulná skladba. Smutné blues osamoteného človeka. Andršt tu dostáva sa so svojou gitarou najviac priestoru.
Dobrý ráno, miláčku,veselá, optimistická skladba, mierne líznutá country a southrockom.
Útěky, pesnička symbolicky zaradená na koniec albumu o lodi plávajúcej do neznámych diaľok. Je v latino rytme, vyšperkovaná husľovým a dlhým gitarovým sólom do stratena.
Michal s priateľmi natočil kvalitný album, v ktorom je vyrovnaná hudobná a textová zložka. Texty sú, no nazval by som ich civilné, také zo života obyčajných ľudí. Z hudobného hľadiska ide o jasný rukopis Made in Framus Five, s výraznými dychovými nástrojmi a husľami Jána Hrubého, nespomínam si v poslednej dobe na čo i len podobný výraz niektorej skupiny u nás, hodnotím štyrmi hviezdami. Päť hviezd dávam obalu. Je z kvalitného kriedového papieru, na spôsob knižky, ozdobený fotografiami Lucie Raškovovej a Ivana Prokopa.
» ostatní recenze alba Prokop, Michal - Sto roků na cestě
» popis a diskografie skupiny Prokop, Michal
Arena / The Seventh Degree Of Separation
Arena prichádza po šiestich rokoch s novým albumom. Aký bude ? Zapadne nový spevák? Podľa mňa výsledok je výborný! Bez obáv, mr. Manzi má „arenoidný“ výraz, zapadol do radu spevákov skupiny jedna radosť, žiadne kotrmelce sa nekonajú. Je síce pravda, že ako celok pôsobí album menej dynamicky, povedzme ako Contagion, čo ale nevidím ako závadu. Skladby sú jemnejšie, citlivo zahrané. Nie je to až také prekvapujúce, keď sa človek započúva napríklad v spomínanom Contagione, tak predzvesť tohto smerovania cítiť v skladbách Mea Culpa a Cutting The Cards. Odľahčene by sa dalo povedať, že Arena nasmerovala svoju tvorbu do oblastí, kde doteraz jednoznačne kraľovala skupina IQ. Pokiaľ by niekto čakal inštrumentálne orgie, tie sa nekonajú, album je pesničkový s dĺžkou skladieb okolo štyroch minút. Výnimkou, čo sa týka dĺžky i istej inštrumentálnej exhibície je temer osem minútová 12. Catching The Bullet, s dlhším sólom na gitare. Samozrejme na albume sa nachádzajú aj skladby typické pre staršiu Arenu. K tým by som zaradil úvodnú 1. The Great Escape, 2. Rapture, 10. Trebuchet, 11. Burning Down a záverečnú 13. The Tinder Box. K spomínanej, jemnejšej časti patrí 3. One Last Au Revoir. Nasleduje ju tiež v pomalšom tempe hraná 4. The Ghost Walks s recitatívom na začiatku a s plynulým prechodom do peknej 5. Thief Of Souls. Ďalší blok tvoria pokľudné 6. Close Your Eyes a 8. Bed Of Nails rozdelené rýchlejšou 7. Echoes Of The Fall. 9. What If? je trochu pompéznejšia skladba/ mierne v štýle Asia/.
Ako celok pôsobí na mňa album vyrovnaným dojmom, polovica skladieb rýchlejšia, polovica kľudnejšia,. Určite nie je najlepší, ale stále má vysokú úoveň, myslím si, že svojich fanúšikov si našiel a nie je ich málo. uspokojil ma, hodnotím štyrmi hviezdami.
» ostatní recenze alba Arena - The Seventh Degree Of Separation
» popis a diskografie skupiny Arena
Osbourne, Ozzy / Under Cover
| 2012-09-21 | Ozzy Osbourne - Under Cover/2005/
Pani Sharon a doláre. Napadá ma, že to sú jediné dva dôvody, pre ktoré vznikol tento album cover verzií známych piesní. Ako ukázalo neskoršie obdobie a albumy Black Rain/2007/ a Scream/2010/, Ozzy umelecky nevyhasol a má čo ponúknuť svojim skalným aj z vlastnej hlavy. Aby som nebol zle pochopený, album je profesionálne /zostava hudobníkov, samotná hra/ zvládnutý, ale ide zväčša len o bezduché kopírovanie originálov, bez väčšieho osobného vkladu účinkujúcich. Žiadne zásadné prekopanie aranžmánov, alebo nejaký nový výraz piesní, len kópia, z umeleckého hľadiska minimálny prínos. Aj keď je Ozzy môj kôň, tento album odporúčam len skalným „kompletistom“, v hviezdičkovom hodnotení slabé dve hviezdy.
» ostatní recenze alba Osbourne, Ozzy - Under Cover
» popis a diskografie skupiny Osbourne, Ozzy
Europe / Start From the Dark
Europe - Start From the Dark
To musí byť nejaký omyl! Čo mi to sem zabalili! Takéto reakcie si viem predstaviť pri vypočutí prvých tónov tohto albumu, ak si ho pustil priaznivec Europe s očakávaním, že skupina bude po obnovení pôsobenia pokračovať v zabehaných koľajach. Ani náhodou! Pripadá mi, ako keby skupina pauzu v muzicírovaní vyplnila pobytom niekde pri vysokých peciach a pretavila svoj tvorivý potenciál do tvrdej ocele a z toho vyplývajúceho nového, tvrdého výrazu. Proces legovania sa najviac dotkol speváka a gitaristu. Predchádzajúca tvorba naondulovaných mladíkov je oproti tejto novej kapitole puding, no a ako ukázali nasledujúce roky, touto doskou začína obdobie prirodzeného, živočíšneho, plnokrvného a nekompromisného hardrocku. Ale teraz vážne! Tvorba skupiny sa mi pozdávala aj v prvom období, ale tento prerod v hardrockových dravcov ich v mojich očiach posunul o triedu vyššie.
Album obsahuje jedenásť vydarených hardockovíc v rôznych tempách. Spomeniem rýchlejšie úvodné Got To Have Faith a Start From The Dark, strednotempové Wake Up Call a pomalšie Wake Up Call a Roll With You. Sú charakterizované temným, plným zvukom gitár v sprievodných rifoch, šťavnatými, vypracovanými sólami pána Noruma, šľapajúcou rytmikou a charakteristickým spevom Joey Tempesta. Ako drobný nedostatok vidím slabé využitie klávesových nástrojov, robia len „krovie“, bez toho, že by sa dostali k niečomu výraznejšiemu. Na druhej strane, nie je každý klávesák pán Lord, že? Posledná dvanásta skladba Settle For Love je z iného súdka, využíva akustické nástroje, je jemná, páni pamätali aj na slečny s citlivými povahami, je to niečo pre ne.
Album, ktorý vyšiel po trinásťročnej prestávke je pre mňa príjemné prekvapenie, hardrock skupine svedčí, album odporúčam všetkým priaznivcom klasického hardrocku, hodnotím 4 ****.
» ostatní recenze alba Europe - Start From the Dark
» popis a diskografie skupiny Europe
Impellitteri / System X
Impellitteri – System X
Po nahratí album Crunch v roku 2000 sa na čas rozišli cesty dlhoročných hudobných súputníkov speváka Roba Rocka a gitaristu Chrisa Impellitteriho. Pri hľadaní vokalistu pre nový album System X sa Chris rozhodol pre Grahama Bonneta, ktorý už so skupinou spolupracoval v jej začiatkoch na albume Stand In Line/1988/. Vzniklo zaujímavé dielo v hlavných úlohách s Bonnetom,/ ktorého si skôr pamätám z pôsobenia v skupinách Rainbow a Alcatraz ako ťažkého hardrockera/ a s metalovým, gitarovým virtuózom Impellitterim. Určite uspokojí priaznivcov rýchlych a šťavnatých gitár, riadne nabrúsených. Chris patrí k najrýchlejším gitaristom na svetovej scéne, s dokonalou technikou hry. Niečo podobné, ako je známejší Yngwie Malmsteen. Mám však dojem, že vo výsledku nie je na nahrávke až taký dominantný. Na podklade zo spoľahlivej rytmiky sa v niektorých skladbách blysnú v sóle aj klávesy a spev je dôstojným partnerom gitary. Ako to však už u takýchto „guľometčíkov“ býva, technika a rýchlosť mierne vyhráva nad melodickosťou. Skladby sú väčšinou energické, nadupané, vyrovnané. Necítim tam niečo obrovské, ale ani prepadák. Je to poctivá, metalová doska, mierne seknutá hardrockom. Hodnotím tromi hviezdami.
» ostatní recenze alba Impellitteri - System X
» popis a diskografie skupiny Impellitteri