alienshore - @ 05.02.2014 | #

Druhý a posledný album Free Faces sa nahrával pravdepodobne v napätej atmosfére, no neodrazilo sa to nejako zásadne na jeho kvalite. Je to samozrejme pokračovanie nastoleného štýlu z debutovej dosky, ale už trochu v iných kontrastoch. Ani tu nechýbajú ich typické hypnotické rytmy, no mám pocit že Andrej Šeban sa tu predsa len viac prezentuje ako gitarista. Pribudlo aj tej melodiky, ale neznamená to žeby zanevreli na alternatívny rock, len je to už viac prívetivejšie a dokonca aj elektronika ustúpila do pozadia. La Belle Epoque menej experimentuje, ale na oplátku sa tu nachádza viac toho rocku.

Pri príprave tohto albumu vznikla polemika či robiť slovenské alebo anglické piesne. Hečko bol zarytý zástanca angličtiny a tak skladbu Dobrý Plán odspieval pre istotu radšej Šeban. Zvukovo je veľmi prirodzený a s väčším podielom živých nástrojov. Za najlepšie skladby pasujem Rage 36, Up & Down a Dobrý Plán so skutočne nádhernými gitarami Andreja Šebana. Akosi inak v porovnaní s ostatným materiálom znie hit Superman s funkovým rytmom a skvelým refrénom. Experimentálna And Then … sa mi zdá už trochu mimo a neladí akosi so zvyškom albumu. Koniec je ale úžasne éterický v Tripple T a Oskar Rózsa sa v nej blysol krásnymi basovými vyhrávkami. Album La Belle Epoque nesklamal, no nie je už taký súdržný ako Almost True Story.

Mayak @ 05.02.2014 20:31:13 | #
...mám podstatne silnejší vzťah k tomuto albumu a to aj kvôli úžasnému koncertnému druhému disku. Videl som obdobný koncert aj v prešovskom Čiernom Orly v roku 1999 a bol to zážitok, ktorý v ten večer u mňa prekonal predtým videné koncertné vystúpenia trebárs Fermaty, Prúdov, či dokonca C.M. Skutočne asi najemotívnejší a najviac psychedelický zážitok od slovenskej kapely...