yngwie3 - @ 22.05.2015 | #

Určite si veľa poslucháčov tohto alba položí otázku, prečo ? ... má niekto s takým kreditom ako David zapotreby prerábať veci, tak známe a tak dokonalé ? je na tom vážne tak finančne zle ? skutočne už ho nič "kloudného" ale hlavne nového nenapadá ? žeby nastupovala starecká demencia ? ...

Úvodný, nesmrteľný Burn dá zabudnúť na všetky pochybovačné otázky, lebo vynovená zostava Evinho bieleho pokušiteľa má skvelý zvuk /tu by som chcel poznamenať ... ak niekto nepozná aký je rozdiel medzi Gibsonom Les Paul Customom a Fenderom Stratocasterom, najslávnejšímí to gitarami, nech si prehráva jednotlivé skladby tohoto alba a následne porovná s vyhľadaným originálom v Ritchieho, prípadne Tommyho prevedení - rozdiel potom už bude poznať/ ... a

Je pravdou, že Davidov hlas už nemá tú silu a vyššie party sú už trocha nižšie, ale charizma zostáva ...
Joel Hoekstra ktorý prišiel ako náhrada za Douga Aldricha, svoj part zvláda na výbornú a s Rebom Beachom sú zohraté duo, tvoriace krásne dvojsóla ...

Aj napriek niektorým harmonickým zmenám, ktoré považujem za príjemné osvieženie, sú to všetko staré dobré pecky zo zlatého fondu ...

Tak ochutnajte 5-hviezdičkové nachové v podaní bieleho ...

b.wolf @ 25.05.2015 07:40:01 | #
Naprosto nechápu vydávání takovýchto alb, snad kdyby to byla Best of DP. Čtyřicet let staré skladby (v originálu ovšem výborné, to je jasné), vydávat jako řadové album v "novém hávu" je prostě o ničem. Poslechl jsem si jej a zase vrátil. Přestože mám D. Coverdalea v DP naposlouchaného, raději sáhnu po originální desce než po tomhle.