alienshore - @ 22.08.2015 | #

Joe Satriani sa po pätnásty krát hlási tentoraz so “šokovou vlnou“ a pripravil svojim fanúšikom opäť celkom chutný pokrm. Po hrôzach typu Is There Love In Space a Professor Satchafunkilus má jeho tvorba našťastie vzostupnú tendenciu a pán gitarista prekypuje energiou, a chuťou do novej hudby. Satrianiho štýl je ľahko rozpoznateľný aj predvídateľný a v podstate už nezaznamenáva nejaký výrazný pokrok. Používa viac menej zrozumiteľný jazyk, ktorému načúva široké spektrum poslucháčov. Melódia je univerzálna záležitosť a vďaka tomu je Satriani stále na výslní. Nestratil však ani schopnosť zložiť kvalitnú inštrumentálnu skladbu a o jeho hráčskych zručnostiach ani nehovoriac.

Po prvých počutiach Shockwave Supernova som si v duchu povedal, že je to len ďalší štandardný album z jeho dielne. Gitara má futuristický výraz podobný ako na doske Crystal Planet a melódie pripomínajú letmo to alebo ono. Zostava je ako vždy veľmi zaujímavá a tentoraz ma potešila prítomnosť Marca Minnemanna a Bryana Bellera z formácie The Aristocrats. Fantastický Vinnie Colaiuta si zahral len na štyroch skladbách, keďže predošlý album bol plne v jeho moci. Pekný obal, vypilovaný zvuk ale povestná iskra do mojich uší neprichádzala. Zmena nastala až po vypočutí vinylovej edície a práve tá mi ponúkla hlbší pohľad do problematiky tohto diela.

Niektorým albumom treba dať jednoducho čas, aby dozreli. Titulný song je poplatný v plnej miere Satrianiho extravagantnej melodike a piskľavým sólam. Zlom nastáva už hneď pri druhej a nádhernej Lost In A Memory. Vyniká tu predovšetkým atmosféra, ktorú navodzuje priam majstrovským spôsobom. Podobne album frčí aj ďalej, buď v ráznejšom tempe alebo v tom pomalšom. Žiadne zakopnutie sa nekoná, všetky skladby majú do detailu premyslené motívy a témy. Satrianiho feeling a frázovanie je nezameniteľné. Poslucháč (teda konkrétne ja) je vtiahnutý do víru krásnych emócií a efektných gitarových plôch. Profesionalita tu smrdí na sto honov, no Satrianimu nie je cudzí ani humor ako napr. v Crazy Joey. Myslím si, že spojenie s multi-inštrumentalistom Mikeom Keneallym prináša už dlhší čas svoje plody a je to jasne počuť v Keep on Movin', All of My Life alebo Scarborough Stomp. Trojica skladieb If There Is No Heaven (jedna z najlepších vecí na albume), Stars Race Across the Sky a Goodbye Supernova tvoria dokonalé zakončenie tohto diela.

Kým predošlý Unstoppable Momentum ma prekvapil tvrdším soundom a menej typickým vyznením, tak Shockwave Supernova je pre zmenu jedna z najvyrovnanejších kolekcií inštrumentálnych skladieb s výrazným melodickým feelingom za posledné roky. Joe Satriani patrí medzi gitaristov, ktorí svojou tvorbou silne ovplyvňujú ďalšiu generáciu muzikantov. Pozitívne myšlienky a emócie sú kľúčom jeho úspechu. Kým ostatní sa brodia v špine, politike a negatívnych pocitoch, tak Satriani s úsmevom na tvári vyhráva na všetkých frontoch a hrá si svoju muziku už takmer 30 rokov. Obdivuhodné ...

Hodnotenie: 4,5

yngwie3 @ 23.08.2015 11:59:10 | #
Tiež som si vypočul posledný album, súhlasím so Slavovím hodnotením, ale ...

ale akosi mi neidú dokopy tieto Slavove vyjadrenia, citujem "Po hrôzach typu Is There Love In Space a Professor Satchafunkilus" a "Satriani s úsmevom na tvári vyhráva na všetkých frontoch a hrá si svoju muziku už takmer 30 rokov. Obdivuhodné ..." koniec citátu ... proste, nedávajú mi zmysel ...

Inak, recenzia skvele napísaná, tak ako sme od Slava zvyknutí ...

Asi len toľko ...