Whitesnake / Flesh & Blood

Čo nového očakávať od legendy melodického hardrocku, ktorej frontmanovi ťahá na sedemdesiatku a zjavne sa nechystá vydať cestou Roberta Planta ale kráča tou svojou, pred veľa rokmi predurčenou prijatím do Deeps ?

No, ja som čakal len melodický hardrock ... a ten sa dostavil v plnej kráse ... lebo rap, techno, sladký popík alebo nebodaj RIO to nebude ...

Hlasivky nemožno vymeniť ako struny na gitare a tak je jasné, že Burn sa už nedostaví, ale tá farba a energia tam bude až po drevený futrál.
Po odchode Douga Aldricha som sa skutočne obával, či sa nájde gitarista ktorý by ho dokázal rovnocenne zastúpiť, ale moje obavy s príchodom Joela Hoekstru zmizli ako para nad hrncom ... Btw, gitary boli vždy silnou zbraňou hada farby útesov Doverských.

Skvelý opus, ktorý potešil moje hardrockové srdce ... a keby bol náhodou posledným hadím zasyčaním, tak je to derniéra s oprávnene vztýčenou hlavou za neutíchajúceho standing ovation ...

» ostatní recenze alba Whitesnake - Flesh & Blood
» popis a diskografie skupiny Whitesnake

---

Kola dokola / Čert pouští draka

Aj keď preferujem inštrumentálnu hudbu, mám rád tento čistokrvný rock. A ak sa k tomu pridajú skvelé texty, potecha duše nastane. Presne to vystihuje časť textu J. Nohavicu, „básníkům české země chtěl bych uklonit se“ ...

Majiteľom tohto ako aj následného CD kapely Kola dokola, som sa stal vďaka malej kontroverzii :o), s hnacím motorom a dušou kapely Dannym, pod jednou recenziou na týchto stránkach.
CD obsahuje síce len štyri skladby /EP/, ale tie sú nabité energiou na rozdávanie. Keď som si ho zobral na dlhé cesty do auta, občas som sa pri počúvaní pristihol pri prekročení max. povolenej rýchlosti :o) ...

Nikdy nehodnotím jednotlivé skladby, ale celok.
A preto hovorím, skvele chalani z pre mňa, ďalekého Mostu. Len tak ďalej.

» ostatní recenze alba Kola dokola - Čert pouští draka
» popis a diskografie skupiny Kola dokola

---

Dream Theater / The Astonishing

Znejú ako Dream Theater = vykrádajú sami seba ...
Neznejú ako Dream Theater = čo to vymýšľajú, veď to nie sú Dream Theater ...

Čo od nich do p..e stále chcete !!!

Toto sú prvé myšlienky, ktoré ma napadajú po niekoľkonásobnom vypočutí alba a po prečítaní kvanta recenzií, na posledný počin progresívnych Američanov.
Tešil som sa a nie som sklamaný ... prečo ? Lebo rešpektujem ich právo na výber témy a spôsob spracovania. To, že im Roadrunner nekecá do ničoho, je výsledkom ich prínosu pre oblasť v ktorej vynikajú už roky a túto pozíciu, si museli tvrdo odmakať !!! A Roadrunner, nemá pokladničné suchoty .
Uznávam, zvolili si nezvyklé téma / niektorý hovoria, "detinské" / ale ako povedal Slavo, spomeňte na 2112 ... nehovoriac o tom, že ma vždy zaujímala HUDBA / nič proti textárom a básnikom / ...

Že im dochádzajú hudobné nápady ? Po prvé - nesúhlasím, ale faktom zostáva, že každá nádoba má dno ... Po druhé - vám sa nikdy nestalo, že erekcia nemala potrebnú kvalitu a manželka alebo milenka povedali " to nič, to sa stáva, " neznižujúc radosť s vášho doterajšieho spoločného života ?

Viete ale čo mi na tom vadí najviac ? Strata úcty k niekomu, kto toho dokázal toľko a keď nie je po mojom, seriem na neho, veď je to len pátos ...

Astonishing nikdy nebude Metropolis, ono to ani neide, že ... ale je to dobrý album a ja osobne ho budem počúvať rád, neviem koľkokrát ...

A na záver pre tých, ktorý stratili úctu a kladú si otázku " Tak proč???Proč vydali tohle ?? " ... no preto, lebo je to ich život a inak ho prežiť nedokážu ...

PS: Skúste niekedy zhmotniť svoj hudobný nápad, ak vás náhodou osvieti ... a potom pindajte o pátose a vľanajších snehoch ...

» ostatní recenze alba Dream Theater - The Astonishing
» popis a diskografie skupiny Dream Theater

---

Whitesnake / The Purple Album

Určite si veľa poslucháčov tohto alba položí otázku, prečo ? ... má niekto s takým kreditom ako David zapotreby prerábať veci, tak známe a tak dokonalé ? je na tom vážne tak finančne zle ? skutočne už ho nič "kloudného" ale hlavne nového nenapadá ? žeby nastupovala starecká demencia ? ...

Úvodný, nesmrteľný Burn dá zabudnúť na všetky pochybovačné otázky, lebo vynovená zostava Evinho bieleho pokušiteľa má skvelý zvuk /tu by som chcel poznamenať ... ak niekto nepozná aký je rozdiel medzi Gibsonom Les Paul Customom a Fenderom Stratocasterom, najslávnejšímí to gitarami, nech si prehráva jednotlivé skladby tohoto alba a následne porovná s vyhľadaným originálom v Ritchieho, prípadne Tommyho prevedení - rozdiel potom už bude poznať/ ... a

Je pravdou, že Davidov hlas už nemá tú silu a vyššie party sú už trocha nižšie, ale charizma zostáva ...
Joel Hoekstra ktorý prišiel ako náhrada za Douga Aldricha, svoj part zvláda na výbornú a s Rebom Beachom sú zohraté duo, tvoriace krásne dvojsóla ...

Aj napriek niektorým harmonickým zmenám, ktoré považujem za príjemné osvieženie, sú to všetko staré dobré pecky zo zlatého fondu ...

Tak ochutnajte 5-hviezdičkové nachové v podaní bieleho ...

» ostatní recenze alba Whitesnake - The Purple Album
» popis a diskografie skupiny Whitesnake

---

Vai, Steve / Real Illusions: Reflections

Je mi jasné, že OPUS Passion and Warfare sa už nikdy nezopakuje a na samotnom vrchole mojho rebríčka gitarových álb, bude navždy ...
Ale tak isto mám jasno v tom, že Steve je hudobný génius, ktorý predbehol dobu a čoho sa dotkne, mení sa / obrazne / na zlato ... Midas by závidel ;o) ...

Príznačné je, že album začíná stavbou chrámu, v ktorom potom možu odznieť všetky "žalmy", úvahy, ilúzie ...

Steveho hlas, by sa dal v podstate definovat ako bežný, tuctový ale jeho zvláštne zafarbenie, mu dáva v očiach jeho fanúšikov punc jedinečnosti / u mňa tomu tak je / ...

Tomuto albu sa nemohlo stať nič lepšie, ako prítomnosť Billyho Sheehana ... ale tento biľag, v najlepšom slova zmysle, sa s Billym ťahá ako tieň od štúdia po štúdio, od stageu po stage ... Jeremy Colson je presný a zodpovedný, uvedomujúc si svoje miesto v zostave ...

Nerozoberám jednotlivé skladby, nerobím to nikdy ak sa jedná o album ...

» ostatní recenze alba Vai, Steve - Real Illusions: Reflections
» popis a diskografie skupiny Vai, Steve

---

Dream Theater / Dream Theater

25. júl sa nezadržateľne blíži a s ním aj čas stretnutia s kapelou, ktorá z mojho pohľadu nemá v súčasnosti na svetových pódiách a aj v nahrávacích štúdiách konkurenciu.
Počúvajúc eponimný album, nevychádzam z úžasu, kde sa to v tých chalanoch stále berie ... z mojho pohľadu sú ich posledné tri albá plus Metropolis to najlepšie, čo stvorili. Inak povedané, sú ako víno ...
Ale naspať k albu. Nebudem rozoberať jednotlivé skladby, to už skvelým sposobom urobil alienshore a ja to nemám vo zvyku. Od prvého počutia až doteraz je to dielo, ktoré ma stále fascinuje svojim nábojom a neskutočnými melódiami ... pri orchestrálnej pasáži v The Illumination Theory sa takmer vždy trasie byt a manželka za mnou príde zo súcitným pohľadom a jemným úškrnom :o)... veď počkaj dievča, 25. júl sa blíži a ty tam budeš so mnou ... po technickej a aj zvukovej stránke ide band stále dopredu, nehľadiac na pribúdajúci vek ...
Tento album mi urobil veľkú radosť a utvrdil v presvedčení, že skutoční majstri akými Dream Theater bezpochyby sú, dokážu svojich fanúšikov potešiť a aj prekvapiť v tom dobrom slova zmysle ...
Všimol som si, že hviezdičovanie v poslednom čase ako keby strácalo na význame, ale ja tých 5 dám bez zaváhania ...

» ostatní recenze alba Dream Theater - Dream Theater
» popis a diskografie skupiny Dream Theater

---

Sfogli, Marco / reMarcoble

A je to tu !!! Nádherné Intro, otvára druhý sólový album talianskeho Petrucciho, signora Marca Sfogliho. Je zjavné, že títo dvaja majú viac spoločného, než len talianskych predkov. A potešujúci je fakt, že vplyv Johna na Marca a jeho veľký talent, je viac ako blahodárny. Je síce pravdou, že od vydania Marcovho reMarcoble uplynulo už niekoľko mesiacov, ale na napísanie recenzie tohto, pre mňa veľmi očakávaného diela, som si dal načas a veľa som počúval.
V prvom rade treba povedať, že Marco si už vypracoval svoj vlastný štýl, ale hlavne feeling. Niečo ako rukopis, na základe ktorého je takmer okamžite rozpoznateľný. A to je vec, ktorá sa nie každému gitaristovi z “horných desať tisíc”, podarí.
Každá z jednotlivých častí tohto perlového náhrdelníka, má svoje neopakovateľné čaro, dýcha originalitou, podloženou absolútnou profesionalitou a dych vyrážajúcou technikou hry. Nič samoúčelné, všetko navzájom skĺbené do úžasného celku.
Už plne chápem Lamesa LaBrieho, prečo k realizácii svojich sólových opusov prizval práve Marca. Nič lepšieho, ako práve osoba tohto Neapolčana, ho nemohlo postretnúť. Mimochodom, určitý vplyv LaBrieho álb, je cítiť aj tu.
Skvelú prácu odviedol celý doprovodný tým, vrátane zvukového inžiniera. Všetko je nádherne vyvážené, tak ako v tej najlepšej Talianskej pizze.
Želám Vám dobrú chuť.

» ostatní recenze alba Sfogli, Marco - reMarcoble
» popis a diskografie skupiny Sfogli, Marco

---

Dream Theater / A Dramatic Turn of Events

Vzhľadom k tomu, že od vydania tohto alba uplynulo už veľa času a mám ho dostatočne napočúvaný, nastal čas napísať recenziu a nielen dvojvetný názor. Predpokladám, že narazím na názorový odpor alebo aspoň na nezáujem. To prvé je lepšie, ako to druhé.
Je pravdou, že Mike Portnoy znamenal pre DT veľa a navždy znamenať bude. Ale jeho dobrovoľný odchod, nemohol zastaviť príval nápadov zostávajúcich členov, hlavne Johna Petrucciho.
Album nemá žiadne slabé miesto, a je ukázkou absolútnej vyzrelosti kapely, ktorá nemá vo svojom obore konkurenciu.
Už od prvých tónov je zrejmé, že ide o mimoriadny album, pripravený s dokonalosťou tomuto zoskupeniu príznačnou.
Zvuk jednotlivých nástrojov sa ustálil na absolútnej špičke a zachoval si ráz z predchádzajúceho alba, Black Clouds & Silver Linings. Rozdiel medzi hrou Portnoya a Manginiho je len minimálny, obaja sú absolútni profesionáli. Ako bolo už v niektorej z predchádzajúcich recenzií spomenuté, James LaBrie nemusí svoj krásny, zamatový hlas ťahať do neskutočných výšok a tým trocha znehodnocovať svoje kvalty. Proste je sám sebou a to je na tom to najlepšie. Z jeho výkonu je cítiť pohodu.
Tak ako zvyčajne, nie je mojím zvykom rozoberať jednotlivé skladby. Ale lepší záver tohto OPUSU ako Beneath The Surface, si ani neviem predstaviť. Už dlho ma žiadna skladba tohto charakteru, tak nechytila za srdce. A o samotnom albe, platí to samé. Takže len pre úplnosť - 5 hviezd bez mihnutia oka.

» ostatní recenze alba Dream Theater - A Dramatic Turn of Events
» popis a diskografie skupiny Dream Theater

---

Sfogli, Marco / There's Hope

Pri počúvaní tohto alba, sa mna zmocnili tie isté pocity ako pri premiérovom, sólovom albe Johna Petrucciho - Suspended Animation. Aj napriek tomu, že Marco pri tvorbe alba na rozdiel od Johna použil aj klávesy, nijako to neuberá na fakte, že ide o výsostne gitarový, inštrumentálny opus. Marco ukázal, že patrí k tým hudobníkom, ktorí už v relatívne mladom veku sú schopní vytvoriť veľkolepé hudobné dielo. Vzhľadom k tomu, že sa poslednou dobou zaoberám takmer výhradne inštrumentálnou tvorbou, či už klasickou alebo súčasnou, domnievam sa že Theres Hope, je plným právom na vrchole pyramídy spolu s dielami Johna, Steveho alebo Joea.

» ostatní recenze alba Sfogli, Marco - There's Hope
» popis a diskografie skupiny Sfogli, Marco

---

Liquid Tension Experiment / Liquid Tension Experiment

Je pre mňa záhadou a možno aj navždy zostane, že tento skvelý počin troch členov Dream Theater + Tony Levin, pretavený do Liquid Tension Experiment zostáva aj po toľkých rokoch od vydania, predmetom nezáujmu zo strany dopisovateľov a priateľov tejto stránky. Stránky, ktorá svojim názvom Progboard, priamo evokuje obsahovosť tu prebiehajúcich diskusií. Pretože predmetný album, je progres tej najvyššej kategórie. Žeby alergická reakcia na personálne zloženie? Alebo absencia vokálu? Neviem, ale pokúsim sa týmito slovami upozorniť na recenziu od STYKA, ktorá tu leží nepovšimnutá už takmer šesť rokov a vzbudiť záujem. O čo? Na to prídete až keď si album vypočujete. Všetko, čo STYKO napísal je čistá pravda a nič len pravda. K tomu mu dopomáhaj Boh. Nie je mojim zvykom rozoberať jednotlivé skladby, pravdepodobne by som začal do recenzie zaťahovať technické detaily a tie nie sú vždy vítané. Takže na záver. Tí, ktorý ešte neochutnali, tešte sa. Tí ktorý už mali tú česť, želám skvelé déja vu.

» ostatní recenze alba Liquid Tension Experiment - Liquid Tension Experiment
» popis a diskografie skupiny Liquid Tension Experiment

---

Petrucci, John / Suspended Animation

Napriek tomu, že tento skvelý OPUS je už nejaký ten piatok na svete, faktom zostáva, že mu skutočne nebolo venovanej toľko pozornosti, ako si podľa mňa zaslúži. V mojom pomyselnom rebríčku gitarových albumov tróni na druhej priečke spoločne s Extremistom Joea Satrianiho / na Steveho Vaia skutočne nikto nemá :o) / Suspended Animation je jasným dokazom toho, že doby oslňujúcej techniky ktorá nikoho nezaujíma, ako už tu bolo v jednom z príspevkov napísané, nie sú dávno preč. John Petrucci bez pomoci akýchkoľvek extrémnych výdobytkov súčasnej hudobnej techniky, mám na mysli syntetizátory a klávesy vo všeobecnosti, dokázal vytvoriť dielo absolútnej kvality. Tak po skladateľskej ako aj interpretačnej stránke. Je obdivuhodné, ako John napriek tomu že jeho domovská kapela mu zaberá veľa času a energie, má ešte stále ohromné množstvo skvelých hudobných nápadov. Tak ako v prípade Steveho Vaia, nemá zmysel vyzdvihovať ktorúkoľvek zo skladieb jednotlivo. Bolo by to znevážením čo i len niektorej z pasáží ktorejkoľvek zo skladieb. Tento album proste nemá slabé miesto a čírosť, feeling, nápaditosť a neomyľnosť Johnovej hry je fascinujúca. Pevne verím v to, že John znova nájde vo svojom nabitom programe čas a ponúkne nám ďaľší takýto klenot.

» ostatní recenze alba Petrucci, John - Suspended Animation
» popis a diskografie skupiny Petrucci, John

---

Vai, Steve / Passion and Warfare

Začínam písať túto reakciu s pocitom, že tu pravdepodobne zostanem sám, alebo v minorite, kladných hodnotení. K tomuto albu, z môjho pohľadu, patrí päť hviezdičiek, tak ako k sebe patrí noc a deň, teplo a chlad, radosť a smútok, jin a jang, etc... Od prvého počutia až dodnes s predpokladom, že už sa to nezmení, ma tento počin Steveho Vaia fascinuje s nezmenenou intenzitou. Na poli gitarovej, inštrumentálnej hudby tohto žánru, nie je ďaľší iný album, ktorý by sa mu vyrovnal. Duch, idea, mágia hudby v kontinuite s ekvilibristikou tam je v takom množstve, až to dych vyráža. Nezaťahujme do tohto opusu, prosím, G3. To je už o niečom inom. Rozoberať jednotlivé skladby nemá zmysel, album treba vnímať ako celok. Jednoliaty.

» ostatní recenze alba Vai, Steve - Passion and Warfare
» popis a diskografie skupiny Vai, Steve

---

Blue Effect / Svět hledačů

v prípade hodnotenia tohto alba je 5 hviezdičiek málo. som si vedomý toho že musí existovať nejaký strop hodnotenia ale v tomto prípade je skutočne aj 5 málo. je to to najlepšie čo bolo vyprodukované v bývalej československej federácii. pokladám ho za nesmrteľné dielo tak ako dielo Dvořáka, Smetanu, Martinú, Cikkera. ak by existovalo na školách povinné počúvanie tak ako kedysi existovalo povinné čítanie, toto dielo by som dal na predné priečky, aby mládež bola už od začiatku vedená k skutočnej kvalite a nie k tomu braku ktorý sa na nás valí zo všetkých tých rádoby rádií ktoré sa pchajú do éteru a otravujú okolitý priestor.

» ostatní recenze alba Blue Effect - Svět hledačů
» popis a diskografie skupiny Blue Effect

---