Brano - @ 05.08.2020 | #

Tento album je doslova požehnaním pre fanúšikov gabrielovských Genesis.Nad Sylvan je podivný chlapík so zvláštnym imidžom,tentoraz "prevtelený" do vdovy,veď príbeh sa odohráva v 17.storočí.Aj to je dôkaz,že svoju rolu prežíva naozaj intenzívne.Pripomína mi to Petra Gabriela,ktorý na koncertoch Genesis vždy prekvapil nielen publikum,ale aj svojich spoluhráčov na pódiu nejakým šokujúcim prevlekom.Tiež na to spomína Phil Collins vo svojej knihe.Ako príklad uvediem ženské šaty a masku líščej hlavy,alebo legendárneho Slippermena-bizarné chodiace monštrum celé ovešané varlatami.Aj Nadov vokálny prejav je značne "genesisovsky" teatrálny,čo mne osobne len a len vyhovuje.Navyše je aj mimoriadne variabilný,schopný zobraziť celú škálu nálad a detailne vyšpecifikovaných emócií.

Steve Hackett, Gary O'Toole, Rob Townsend, Nick D'Virgilio, Nick Beggs, Roger King a Roine Stolt..to sú slávne mená muzikantov,ktorí nahrávali tento album a myslím,že nepotrebujú už žiadny ďalší komentár.Čo meno,to pojem!Album ma baví od začiatku do konca,hluché miesto tu nenájdete.Najdlhšia kompozícia,22 minútová To Turn the Other Side,sa mi zdala spočiatku zbytočne natiahnutá,ale zdanie často klame.Postupom času a s pribúdajúcimi posluchmi som aj tu stále objavoval niečo nové a skryté,čo mi pri predošlom počúvaní nevdojak uniklo.Subjektívne mám najradšej skladby Echoes of Ekwabet a Where the Martyr Carved His Name,ale album ako celok pôsobí veľmi kompaktne,takže je veľmi ťažké vybrať to naj.Veľmi milo pôsobí skladba Ship's Cat aj so záverečným zamňaukaním.Túto pieseň má rada aj moja žena a keď počúvam tento album,tak sa vždy na ňu teší.
Album má dobrý zvuk a je vyslovene návykový!Keď vás chytí do svojich osídiel,už sa z nich len tak ľahko nevymaníte!

Vdova sa plaví cez Atlantik za svojim osudom.Proti svojej vôli.Ako bude príbeh pokračovať?To sa dozviete na nasledujúcom albume The Bride Said No.

Brano @ 05.08.2020 18:58:30 | #
Možno som v tomto neobjektívny,ale ak mi niečo (keď aj len vzdialene) pripomína gabrielovských Genesis,tak som namäkko.Niekedy úplne!U mňa je Courting the Widow numero uno od Nada Sylvana,tie ďalšie dva albumy sú fajn,ale na Courting the Widow nemajú.Kolega Horyna to vystihol presne,u mňa to funguje obrátene :-).

Viem,že to obliekanie sa do ženských šiat a maľovanie sa nevzťahuje iba na tento album a postavu vdovy.Nie som psychológ a nedokážem posúdiť,či je to reakcia na nejakú traumu z minulosti,alebo sa cíti ako žena uväznená v mužskom tele,alebo chce len upútať pozornosť,alebo niečo podobné.Ani neviem či je homosexuál( proti homosexuálom nič nemám,neodsudzujem ich,iba som proti sobášom a adopciám detí pármi rovnakého pohlavia.V tejto oblasti som konzervatívny a je to môj názor za ktorým si stojím).Najpodstatnejšie je však to,že Nad Sylvan má ohromný talent,úžasný hlas a z jeho hudby cítim aj hlboko ľudský rozmer.Je tam aj utrpenie,aj bolesť aj nostalgia za časmi minulými a tiež dávka noblesy a elegancie.Klobúk dolu!

Ďakujem kolegom za ich reakcie,názory a postrehy.