alienshore - @ 26.03.2017 | #

Barock Project bola už od albumu Coffee In Neukölln pozoruhodná prog-rocková kapela. Teda kapela, ktorá má sľubnú budúcnosť a aj konkrétnu víziu, čo sa týka hudby. Máme tu pred nosom dielo Detachment, ktoré je ich piatym štúdiovým počinom a vyzerá to tak, že aj zásadným pre ich tvorbu a aj prínos do moderného progresívneho rocku.

Luca Zabbini ako hlavný skladateľ sa sústredil viac na písanie kvalitných melódií a skladieb o kratšej časovej dĺžke, než na dlhometrážne progové maratóny, ktoré tak či tak väčšinu publika len nudia a privádzajú do apatie. Detachment je dielo zamerané viac na estetiku a vyjadrovanie emócií. Oplýva krehkou atmosférou, no zároveň v pravom čase na pravom mieste ukáže energickú stránku hudby Barock Project.

V podstate sú stále verní svojmu zameraniu, čo je progresívny rock. Avšak implementovanie vážnej hudby, jazz/fusion, folku a popu ich robí výnimočnými a zároveň otvorenými v emočnej oblasti. Spájajú sa tu témy, prvky a motívy, tak aby vždy vynikla nádherná myšlienka, ktorá je zosobnená v každej jednej skladbe. Hudba nepôsobí vôbec zložito. Naopak, je veľmi prístupná, no po hráčskej stránke si vyžaduje absolútnych profíkov. Práve tá sofistikovaná povaha albumu, ktorá jednak ponúka zrozumiteľné hudobné fresky a zároveň dostatočne uspokojuje aj ego samotných muzikantov ma nesmierne baví.

Klavírna predohra Driving Rain je krásna, niet čo dodať. Dvojka s názvom Promises je klasický progový kúsok, ktorý ma nejako až tak neprekvapuje, ale zato vynikajúci bubenícky vklad Erica Ombelliho povýšil skladbu o jednu triedu vyššie. Luxusné hody a švédske stoly nastupujú pri Happy To See You a končia až pri poslednej Spies. Rôznorodé vsuvky, či už sa jedná o elektroniku, akustické alebo perkusívne nástroje nadmieru obohacujú túto hudbu. Nad tým všetkým znejú priam božské verzie a refrény, z ktorých mi behá mráz po tele. Neskutočná porcia skladateľského rukopisu Lucu Zabbiniho, ktorý evidentne zo seba vyšťavil maximum. Sú tu postrehnuteľné vplyvy aj z minulosti, ale rozhodne sa jedná o kusisko poctivej a úprimnej muziky. A keď už, tak občasné zálety smerom k Jethro Tull alebo Stevenovi Wilsonovi nemôžu hádam nikoho uraziť. Moje obrovské sympatie si získali najmä skladby Secret Therapy, prepracovaná Broken, rytmicky úderná Rescue Me, "jethro-tullovka" A New Tomorrow a nostalgiou ochutená Spies.

Barock Project vypálili rybník mnohým podobne zameraným kapelám. Oddelili sa od konkurencie a prinášajú skutočné umenie, ktoré sa neskrýva za falošné pózy či fikcie. Takto má vyzerať progresívny rock, ktorý má byť výživnou a kaloricky hodnotnou potravou pre dušu. Vedel som, že na to majú, ale urobili to ešte lepšie než som čakal. Detachment si moje srdce definitívne získal. Privítajte teda kapelu, ktorá prinavrátila tomuto štýlu podstatu a tým pádom ich radím medzi skutočných klasikov žánru.

Sajgon3 @ 28.03.2017 22:04:38 | #
No, tak sa k tomu vyjadrím aj ja - je naozaj vskutku zvláštne hodnotiť toto dielo ako progresívny odpad...buď niekto nemá dostatočne nastavené zvukovody, alebo je problém niekde inde -))Ja osobne sa tiež častokrát neztotožňujem( hold nie je Slavo ako Slavo )z recenziami Alienshore-a, ale o tom to práve je , že každý máme na ten či onen album proste iný uhol pohľadu. Vrátim sa k albumu - už pri počutí upútavky pred vydaním albumu som si bol istý, že toto je najlepší počin z dielne BP. A bez diskusií po jeho vypočutí môžem tvrdiť že aj jednoznačne je. Tiež si rád vždy"čeknem" hodnotenie na Progarchives ale nie je pre mňa až tak smerodatné. Tento album má hlavnú silu hlavne v tom - že osoba Zabbiniho ako aj jeho hra ustúpila do úzadia a vytvorila sa tak väčšia kompaktnosť. BP je jednoznačne jedna z najkvalitnejších mladších talianskych kapiel.Už viackrát som spomínal, že z talianskych kapiel nemám až tak veľa oblúbencov, ale aktuálne ma spolu so zoskupeniami ako DORACOR a PANDORA zrejme bavia najviac. Takže ak niekto pokladá tento počin za progresívnu úbohosť, mal by si zvážiť či by nebolo vhodné vyskúšať napríklad kvalitné technopárty... -))