Profil uživatele Sajgon3
Recenze:
Anubis / Homeless
| 2020-04-04 | Takže priatelia, ako vidím , hodnotenie novinky mojich aktuálne najväčších obľúbencov - opäť ostalo na mne, takže budem zase prvorecenzent. Na úvod POZITÍVUM č. 1 - po dvoch síce výborných, ale silne floydovských albumoch - je tu čiastočný odklon a trochu aj návrat ku koreňom - to jest sile prvých dvoch , doposiaľ nedostižným počinom. A to hneď na úvod - skladba REFLECTIVE - začína síce troška vlažne a nevýrazne ale len do stopáže 3:00, od 3:01 to chlapci rozbalia a to čo môžeme počuť až do konca skladby je presne to čo na ANUBIS zbožňujem - dunivé, spletité a valivé cesty jednotlivých nástrojov, ktoré sa preplietajú - predstavujú najväčšiu prednosť austrálskych čarodejov. Nasleduje trojica skladieb , ktorá je jemne floydovská, pokladám ich ale za troška slabšie miesta albumu - ale - tu je ďaľšia sila kapely - tam kde by som osobne očakával trocha viac akejsi " naliehavosti " a hudba Vás trocha učičikáva - prichádza pán VOKALISTA - Mr. R.J. Moulding ! jeho vokálna vypätosť dáva aj nevýrazným pasážam pridanú hodnotu. Skladby 5 a 6 , resp. HOMELESS a THE TABLES HAVE TURNED už výrazne pridávajú na tempe a dynamike , oživenie je citeľné a zároveň je to príprava na druhý KLINEC albumu - klasickú vypalovačku SIRENS - to je proste absolútna pecka - opakujem sa - nazývam to " efekt tsunami vlny " valivá masa hudby podporovaná neskutočne emočne vypätým vokálom Roberta drtí dušu hudobného poslucháča na padrť ! Uvoľnenie čisto floydovské - IN SHADOWS a zároveň veľmi zaujímavá GONE so sláčikovými vsuvkami - opäť niečo nové v hudobnom smerovaní. Počuté zatiaľ 6krát a som spokojný - áno mohlo to byť lepšie, ale je to VÝBORNÉ a to je fajn. Opäť len ďakujem kamaráti austrálsky. Za 5
» ostatní recenze alba Anubis - Homeless
» popis a diskografie skupiny Anubis
Anubis / Different Stories
Hurááá a máme to tu! Pred tým, ako sa budem venovať samotnej recke, si ale zaslúžim tri čierne body, ktoré som si už zapísal do notesa a totiž to, že som o novom ANUBISe nevedel skoro vôbec dopredu a musel ma na neho upozorniť až rodinný spoluposlucháč. Tak sa to aspoň pokúsim "zarovnať" tým, že tu budem hodnotiť túto novinku mojich najväčších obľúbencov ako prvý (to by sa fakt nepatrilo, aby ma niekto predbehol).
Takže na úvod si treba uvedomiť fakt, že sa jedná o klasickú, ale zároveň nie úplne klasickú placku z diskografie - ide totiž o čisto akustický album starších skladieb (okrem poslednej). A akustické albumy je môžem! Na čestnom mieste mám doma akustické grály od PAIN OF SALVATION aj PENDRAGONákov. Tunak ale prichádzajú s akustikou trochen inak ladení austrálski čarodeji. Toto zhodnotenie bude robené na základe prvého prepočutia, takže ešte nemám zmáknuté všetky zákutia. Niekedy je to lepšie rovno za surova.
1. ANUBIS nikdy nemôže sklamať.
2. ANUBIS (mňa) určite nikdy neomrzí.
To ostáva v platnosti s pevnými základmi. Najväčšia prednosť tohto album spočíva v tom, že v celkovom vyznení akustických aranžmánov sa zvuk ANUBIS aj v čisto pinfloydovsky ladených chuťovkách "odfloydizováva" a viac "zanubisieva". Chalani si vybrali vlastne prierez tvorbou všetkých albumov v počte skladieb podľa poradia titulov (2 +2 +2+ 1) a už spomínanú záverečnú novinku. Najviac som bol zvedavý na dve prvé skladby - nakolko sa jedná o skutočne "neskutočné vypalovačky", ktorými chlapci otvárajú svoje prvé dva albumy.
Výsledok? Viac ako zaujímavý - celkový nádych skladieb nie je už tak "naliehavovalivý" ako v klasických verziách, ale vtiahne Vás do svojho sveta a drží a nepustí. V kratších skladbách naopak treba oveľa viac sústredenosti, aby ste si vychutnali drobné rozdiely oproti klasickým podobám, nakolko sú aj v pôvodných podobách baladicky na rovnakej vlne. Je obrovským rozdielom ak ANUBIS nepoznáte a vypočujete si ho. Skúsim sa odosobniť - pôsobil by na mňa ako nádherne baladický podklad k večernému rozjímaniu. A keď si ho vypočujete ako skalný fanúšik, ktorý pozná každú skladbu zo všetkých uhlov, tu prichádza na radu práve klasické porovnávanie verzii - a v mnohých ohľadoch musím konštatovať, že skoro každá skladba obsahuje niekoľko pasáží, ktoré ma zaujali viac ako originálny sound. Chcelo by to program vo vlastnej hlave, ktorý vyhodnotí to zaujímavejšie z oboch verzii a hneď Vám ich prehrá v hlave v tom správnom pomere - to by bylo něco!!!
Ale sme len ľudia (teda aspoň zatiaľ) a väčšina z nás počúva tento druh hudby na základe toho, čo nám emocionálne prináša. A ANUBIS mi vždy prinesie niečo, čo mi vyplní nejaké tie hluché miesta v hladaní "progrockového raja". A za to chalanom ďakujem. Už len vidieť ich na živo - najlepšie na jednom pódiu s DEAD HEROES CLUB a EDENSONG a pokojne odísť počúvať prog do nebies. Ale ja ešte pre istotu ostanem na zemi a budem sa venovať tejto novinke. Vrelo doporučujem všetkým - ANUBIS vám buď nič nepovie, alebo si Vás podmaní ako mňa a už vás nikdy nepustí. Je to spojenie na celý život a myslím si, že väčšina z nás tu na progboarde má takéto spojenia a má ich niekoľko.
A preto ma tak napadá - že je fakt niekedy zbytočné tu polemizovať, čo je dobré, čo sa nepodarilo a čo kto ako dobre a zle zhodnotil - treba to nechať tak, sadnúť si k prehrávaču a pustiť. A počujete ? Už začínajú prvé tóny FOOLS GOLD - takže musím končiť ! 4,75 priatelia. ANUBIS forever !-))
» ostatní recenze alba Anubis - Different Stories
» popis a diskografie skupiny Anubis
Galahad / Seas of Change
Včera mi došiel povianočný balíček z Nemecka a v ňom zopár lesklých tanierikov, ktoré poznáme ako CD. No a medzi nimi aj nový GALAHAD. Než prejdem k hodnoteniu, musím poznamenať, že to bude z mojej strany tak trošku prvotina. Predchádzajúci počin - akustické " tichobúrky " ma sprvoti nebrali ale neskôr som bol nimi nadšený a som pevne rozhodnutý mať tento titul v zbierke. No ale ešte ho nemám a predbehla ho táto novinka. Je to možno prvýkrát za posledné 2 roky, čo som si album objednal bez akéhokolvek predošlého vypočutia ( okrem titulov mojich najväčších obľúbencov, ktorých berem automaticky ). No a keď už som jednu novinku urobil, urobím hneď aj druhú - album zhodnotím hneď po prvom vypočutí, čo som tu na PB nikdy neurobil -) Tak poďme na to :CD tvorí jediná skladba( titulná ) rozdelená do viacerých častí a dva bonusy, čo sú dve časti titulnej ódy , povedal by som v "živelnejšom" prevedení. Prvý dojem - som príjemne prekvapený a tak to má byť. Chlapci neprichádzajú s ničím novým - je to klasický "pevne usadený" GALAHAD na svojom bitevnom poli a počína si skvelo. Hlavne - album je kompaktný ako celok , v čom má u mňa navrch oproti "BATTLE SCARS" ale HLAVNE ( a z toho mám vždy u tejto partičky najväčšie obavy ) - samplové vsuvky nie sú príliš časté ( dôvod, ktorý som už viackrát spomínal, prečo nemám v zbierke "EUPHORIU"- kde je toho na mňa veľa ). Album vzniká po 6 ročnej pauze od posledného klasického štúdiového počinu a ako hovorím - chlapci sa nikam neposunuli , pretože oni sa ani nepotrebujú niekam posúvať - v svojej sfére sú zocelení ako komunista po 65tich rokoch praxe -)Takže rok sa začína a z môjho pohľadu to bude prvé hodnotenie za 4,5 , teda zaokrúhlene 5. Kto má GALAHAD rád - verím, že nebude sklamaný, lebo ja určite nie som. Teším sa čo prinesú ďaľšie počiny v tomto roku a Vám ( nám ) všetkým želám, aby ich bolo čo najviac -) Slavo ( Sajgon )
» ostatní recenze alba Galahad - Seas of Change
» popis a diskografie skupiny Galahad
Innerspace / Rise
Tak, ako je mojím zvykom, využijem opäť fakt, že sa tu objavila kapelka ku ktorej mám pomerne blízky vzťah. INNERSPACE sú mladí chalani s ktorými som sa zoznámil pri počúvaní ich prvého albumu THE VILLAGE. Bolo to v čase vzniku tohto albumu a musím povedať že sa mi ich hudba páčila - osobne by som to charakterizoval ako " troška tvrdší Pink Floyd " ale o žiadnu kópiu sa chvalabohu nejedná. Veľmi príjemný vokál a album ako taký vcelku kompaktný. Dlho som váhal či si mám tento album objednať na CD , bolo to tak na hrane ÁNO / NIE. Potom som na nich trocha zabudol,prešlo 5 rokov a zrazu som zaregistroval, že sa chalani chystajú vydať album druhý. Je zvláštne, ale za posledné 3- 4 roky sa opakuje situácia, že tie najlepšie albumy ( v mojom subjektívnom hodnotení )vychádzajú v poslednom kvartály, alebo v poslednej tretine roka. A tento rok nie je výnimkou. Vyšiel vynikajúci WOBBLER, u mňa famózny debut talianskych CELLAR NOISE, vyšiel nádherný BELIEVE, viac ako zaujímavá dvojka izraelských eklektikov SOUL ENEMA ( toto dielko troška skôr ) a vyšla táto placka. Už po prvom vypočutí som nadšene zvolal - ÁNO. Chalani sa za tých 5 rokov posunuli o poriadny kus cesty a vydali nádherné dielo. Predovšetkým tu už nie je až tak cítiť odkaz PF ( aj keď samozrejme najmä druhá tretina albumu má floydovský nádych ). Absolútnym skvostom je druhá skladba v poradí - TREE OF LIFE, hneď za ňou ďalšie dve dlhšie skladby IN MOTION a FORSAKEN DREAMS. Ak by mal album len tieto 3 skladby tak by som ho zaradil do TOP 3 roku 2017 - jedná sa o nádherný plnokrvný neoprog - proste extraliga. Ostatné kratšie skladby sú ako som spomínal viac floydovské, trošinka tvrdšie a vracajú sa troška do čias ich debutu. Každopádne u mňa tento album v TOP 10 tohto roku a rozhodol o tom, že CD je už na ceste ku mne a dodatočne si zoberem aj prvotinu. Odporúčam k vypočutiu nielen floydistom. A som veľmi zvedavý kde sa chlapci posunú do budúcna -)
» ostatní recenze alba Innerspace - Rise
» popis a diskografie skupiny Innerspace
Galahad / Quiet Storms
| 2017-06-28 | Posledná placka GALAHAD-ákov bola pre mňa ďalším upozornením, že netreba dať nikdy na prvotný pocit z prvotného vypočutia si daného diela. Vedel som, že tento album bude obsahovať staršie diela v akustických úpravách, takže som vedel do čoho idem. Aj tak som bol pri prvotnom vypočutí mierne sklamaný. Hold, proste mi tam chýbala tá dynamika a hlavne tie typické "rozbušky", kedy chlapci prejdú nečakane z baladického blaha cez nasamplované vsuvky do neoprogresívneho soundu najvyššej kvality. ALE... prvé počutie je prvé počutie. Po ďaľších cca troch prepočutiach môžem smelo konštatovať že je to album výýýborný. Stuartov vokál tu dostal velikánsky priestor a vokál je tu dá sa povedať dominujúcim faktorom. Niektoré skladby sú upravené len minimálne ( napr. 6 a 7 ), iné majú úplne nový háv. Obrovské PLUS pre Stuarta, že sa pustil ako verný ENGland-man spievať v nemčine - toto je väčšinou nepočúvatelné -) Skladba " Mein Herz Brennt " je vraj coverom od RAMMSTEIN - ktorých chvalobohu nepočúvam, lebo by mi odpálilo repráky, ale Stuart to zvládol na chválitebnú. Celkové hodnotenie je za silné 4 stars, najväčšia sila sa skrýva v poslednej tretine albumu , tam je to za 5, odporúčam si vypočuť najdlhšiu - SHINE a uvidíte s akým kľudným pocitom zaspíte . Chlapci palec hore a teším sa na " klasickú " novinku -))
» ostatní recenze alba Galahad - Quiet Storms
» popis a diskografie skupiny Galahad
Waters, Roger / Is This the Life We Really Want?
25 rokov - čiže štvrťstoročie si dal Roger pauzu od novej radovej dosky, ak za tú poslednú počítame AMUSED TO DEATH , album, ktorý podľa mňa naliehavosťou s prehľadom z pozície Watersa predčil kultovú stenu. Keď som si išiel album vypočuť po prvý raz, zaumienil som si, že ho nesmiem porovnávať s AMUSED-om, dopadlo by to asi zle. A dopadlo by to zle určite, aj keď úplne hrozne nie. Preto sa pozrime na novinku triezvymi očami - nie je to zlé album. Je to v podstate typický Roger, ktorého spoznáte po dvoch tónoch a po prvom otvorení úst. Hudba kulminuje niekde medzi obddobím FINAL CUT a skoršími sólovkami - neurazí a myslím si Rogerových fanúšikov nesklame. Berme to tak, že Roger už všetko čo chcel povedať - povedal. To najdôležitejšie čo mi tunak citelne chýba je bezkonkurečne smrtiaca "rogerovská" naliehavosť - začatá vo WALL.. a do dokonalosti dotiahnutá v AMUSED... Pre bežného poslucháča môže tento počin znieť bezmocne - na Rogerom nastavenú latku je to akási smutnejšia veselohra v 12-tich dejstvách. To najlepšie pre mňa predstavujú skladby PICTURE THAT a následná BROKEN BONES s nádhernými pasážami, ale potom sa to zase vracia do zabehnutých pokojných vôd. Zhrnuté - pekné album - žiadna flákareň - ale - príliš veselé -(( 3 a pol za album + 0,5 bodu za texty - tie sú silné ako vždy. Takže za 4 a ja verím, že z Rogera sa na staré kolená stal optimista - k nemu sa to VYSLOVENE NEHODÍ....
» ostatní recenze alba Waters, Roger - Is This the Life We Really Want?
» popis a diskografie skupiny Waters, Roger
Anubis / The Second Hand
Tak a pridám ešte v krátkom slede recku na album, ktoré som tohto roku očakával jednoznačne najviac - ANUBIS sú moji najväčší obľúbenci - takže je to logické. CD sa objavilo v mojej pošte skoro celý mesiac pred oficiálnym vydaním, veď kto by ešte mesiac čakal, že -))Na rozdiel od predchádzajúceho CD, kde som nekriticky očakával po " Tower " ďaľšiu nesmrteľnú dosku a potom bol mierne sklamaný, hoci album je to výborné - tentokrát som očakával niečo medzi 3kou a 4kou a ..... tentokrát som to aj viac menej dostal. Čiže úbytok " floydizmu " a viac " anubizmu ". Takže poďme sa na to pozrieť bližšie po cca. 5 vypočiach. Úvodná THE SECOND HAND je akoby dlhším introm , má naladiť poslucháča čo bude nasledovať. Prichádza FOOLS GOLD - zrejme najväčšia pecka nosiča - pritom začína nenápadne baladicky ale pozor prichádza refrén : " Twisted truths and secrets, narcosis remains... " - nezameniteľná tsunami-hudobná vlna valcuje všetko živé - podporovaná dramatickým prejavom Roberta Mouldinga - nezameniteľný prejav - neskutočné ! Presne takto naliehavo vždy znie aspoň jedna skladba ( KING WITH NO CROWN z trojky , alebo AND I WAIT MY WORLD... z kultovej dvojky )- toto je presne to, prečo týchto austalčanov zbožňujem. Nasleduje THIS CHANGING SEASONS 1 - najmäkšia skladba albumu, pokojná , opäť akoby mala ukludniť, lebo prichádza THE MAKING OF ME - tá si vyžaduje pozorné počúvanie - je maximálne prepracovaná so silným dramatickým refrénom - Mouldingov vokál je rovnocenným nástrojom, absolútne nezameniteľný - rozlíši ho aj hluchý v technoverzii rolničiek -) prepracovanosť pokračuje aj v WHILE ROME BURNS ale pomaličky už sa nám vynárajú "floydizmy". Prichádza BLACKOUT až so skoro popovým refrénom ( samozrejme hudba má k popu ďaleko asi tak ako politik k serióznosti ) THESE CHANGING SEASONS 2 opäť všetko ukľudňuje aby prišiel najdlhší epos - cca. 14.minútová PAGES OF STONE - pri prvom počutí mi troška splývala, ale s každým ďaľším počutím som už objavoval typické anubisácke pasáže - floydizmus pomaly naberá na sile - ale to samozrejme nevadí. Čo trošku vadí je posledná THESE CHANGING SEASONS 3 . Floydizmus už hrá prvé husle , na druhej strane je to ich najväčší vzor a predchádzajúci album to jasne dokázal - takže v tom až tak problém nevidím a dokonca by som skladbe ani nič nevytkol, len je to taký " bežný anubis " a mne to ako nadšencovi tejto skupinky nestačí -). Takže suma sumárum - ZÁPORY : poslednú skladbu by som vynechal a trošilinka mi chýba akoby "tepajúca basa" z prvých dvoch albumov - ale to je naozaj len maličkosť - všetko ostatné sú KLADY. Ak mám zpätne desatinne zhodnotiť všetky štyri štúdiovky tak asi takto - 1- 4,24 2- 4,99 3- 3,99 4( toto CD - 4,12 ). Z pohľadu hodnotenia na tomto webe samozrejme za 5. ANUBIS nikdy nesklame ! ANUBIS je svojský ! ANUBIS je proste ANUBIS. Sám som zvedavý ako sa albumu bude dariť na progarchives ( zatiaľ bohužiaľ len 3 hodnotenia, aj keď skoro stopercentné ). A som zvedavý čo príde ďalej. Rok sa pomaly blíži k polke a na stupni víťazov u mňa zatiaľ tohtoročné albumy EYE 2 EYE a CAST. Najvyššie samozrejme tento titul. Teraz som už nažhavený s čím príde DEAD HEROES CLUB. ANUBIS nesklamal, ďakujem chlapci -)
» ostatní recenze alba Anubis - The Second Hand
» popis a diskografie skupiny Anubis
Aisles / Hawaii
| 2017-05-21 | Tak až teraz som si prvýkrát vypočul pilotne albumod týchto neoprogových Čilanov. Vybral som si najčerstvejšie CD - tunak pozerám , že je to uvedené ako single CD, mne sa do uší dostala 2CD verzia. Neoprog je moja hlavná "disciplína" - takže tunak mám tvrdé merítko. Takže.... nie je to zlé album. Je to pekné a u mňa taký mierny nadpriemer. Nič dychvyrážajúce, ale cez uši mi pomerne často prechádza veľa priemernejších kapiel tohto žánru. Určite si ho ešte raz vypočujem a už to je samo o sebe pozitívne. Keď sa zameriam na spomínanú 2CD verziu - tak všetko podstatné je obsiahnuté na prvom nosiči. Ak by bol album zredukovaný na prvých cca. 50 minút - dám 4 a štvrť hviezdičky - takto 3 a pol poctivých. Pekný neoprog na večerné počúvanie , len škoda, že sa každou skladbou vytráca dynamika a posledná štvrtina je už len pomerne baladicky nevýrazná. Ale za vypočutie to stojí -))
» ostatní recenze alba Aisles - Hawaii
» popis a diskografie skupiny Aisles
Edensong / Years In The Garden Of Years
Tak týmto počínom , uviesť na PROGBOARD túto kapelku odčinil u mňa Antony negatívne pocity, ktorého som z jeho posledných recenzii mal. Ako som už spomínal , vkladať profily - proste nie a nie sa k tomu dokopať. Toto je totižto pre mňa osobne najlepší album, aký som za posledného cca. 2,5 roka počul. Takže recenzia bude taká u mňa typická , skôr o pocitoch ako o hudbe samotnej. Bude to skôr taká story. Minulý rok som si tradične prechádzal novinky, ktoré by sa mali v aréne progrocku objaviť a ako si tak rolujem a rolujem tak pozerám - nejaký EDENSONG. Zaujal ma obal a povedal som si, no počúvneme si upútavku či to nebude niečo zaujímavé. "Years in the garden of years" - aj názov je zaujímavý - no uvidíme. Zakladám slúchadlá a púšťam upútavku k novinke. Pozerám pri tom na televíziu, ale len asi 20 sekúnd - TV ide bokom a ja počúvam ukážky - SAKRA čo toto je !?!?!? Skupina vraj pripravovala album osem rokov ( no takýchto reklamných sloganov tu už bolo, že... ) - počúvam ďalej - SAKRA,SAKRA,SAKRA - čo toto je !?!?!?! Po cca. 6 minútovej upútavke si vydýchnem - OK, skúsim to ešte raz - SAKRA, čo je toto za muziku !?!?! - ok, veci idú bokom - dostávam sa cez jútúb na nejaký song z minulosti že " BENEATH THE TIDE " - 13 minút - počúvam, padá mi sánka, počúvam, zase mi padá sánka. Uffff , tak toto musím rozchodiť. Začína hladanie, dostávam sa k prvému CD skupiny, počúvam a je to rozhodnuté !!! Kedyže má vyjsť tá novinka ?? Aha , už je tu prvá skladbička - COLD CITY - tentokrát padá sánka už dosť hlboko a začínam precitať. HURÁÁÁ, už som sa dostal k novinke, som rovno v Tatrách , idem na celodenný výlet a cesta busom trvá cca hodinku. Nasadzujem slúchadlá a počúvam. " Vystupovať ! " hovorí šofér. Aha, vystupujem a neviem sa rozhodnúť či mám na ten výlet ísť. Pretože dosť ťažko sa môžem sústrediť na peknú prírodu, keď som počul niečo oveľa zaujímavejšie. V danom okamihu sa EDENSONG u mňa dostávajú spolu s ANUBIS a DEAD HEROES CLUB do TOP 3 mojej aktuálnej zbierky skupín "progrocku novej éry". Ako vravím recenzia bude skôr o pocitoch - ale ak by teda chcel niekto vedieť o akú muziku sa jedná tak velmi zjednodušene povedané - 40% tvrdšieho JETHRO TULLU, 20% DREAM THEATRU a zvyšných 40% tvrdý mix originality. Opisovať album nemá zmysel - doporučil by som tak pre okoštovanie prvú skladbu " COLD CITY " - ktorá obsahuje asi všetko podstatné z tvorby EDENSONG a na dorazenie poslednú vypalovačku " YAWN OF A BLINK " - ktorý mi vždy pri počúvaní rozbije solar na prach. Ako vravím, toto nie je o muzike , toto je o pocitoch . A o jednej rade - skúste si tento album vypočuť, samozrejme každý máme iný feeling - ale neni veľa albumov ktoré by som chránil pri požiari v baráku- tento by som ale chránil aj keby som mal uhorieť......
» ostatní recenze alba Edensong - Years In The Garden Of Years
» popis a diskografie skupiny Edensong
Tea Club, The / Grappling
Táto recenzia bude tak trocha od veci a vlastne nejakým tým pocitom, ktorý vo mne posledne vyvolali prestrelkové recenzie pánov Alienshora a Antonyho - kde hlavných obsahom je veľakrát - to je ploché, to je popové, nemáto šťavu, to tu už milionkrát bolo - zase tu niekto vykráda samého seba atd atd - čiže v sumáre - je to len ďalší plebs. A práve preto som si vybral tento album skupiny, cez muziku ktorej sa musí človek postupne prekúsávať a prekusávať a znova sa prekúsavať, až na cca. 10-12 pokus človek zistí, že je to skvost po všetkých stránkach. Mám veľmi rád Barock Project aj Big Big Train a nedám na ne dopustiť. Ale ak sa teda niekomu zdajú tieto legendy bezduché - tak ponúkam jeden pokus - vypočujte si tento album - je v nej nádherná sofistikovaná krása a ak si ju raz zamilujete, už sa jej nevzdáte. A ak by som mal uviesť nejakú indíciu - tak ma napadá MARS HOLLOW. A keď sa Vám bude tento album zdať plochý, málo nápaditý, tvorený pre prachy a hladkanie si vlastného ega - tak potom je to už jasné - MODERN TALKING vraj chystajú najlepší album v celej rokovej histórii, stačí si len počkať...... PS : omluva, že sa jedná skorej o nas....osť z mojej strany - ale niekedy si človek musí ulaviť. Vopred ďakujem za pochopenie
» ostatní recenze alba Tea Club, The - Grappling
» popis a diskografie skupiny Tea Club, The
Headspace / All That You Fear Is Gone
73 minút brilantného progmetalu a dosiaľ môj jasný favorit na album roka v progmetalovej množine ! Tam kde začína tápať THRESHOLD , tam nastupuje HEADSPACE ) Mladý Wakeman s družinou predvádza náhernú paletu zvukov a inštrumentálnych kanonád ( odporúčam najmä druhú polku skladby THE SCIENCE WITHING US - kde poslucháčovi doslova padne sánka. A Wilsonov vokál ?? spieval ten niekedy slabo ? Nepämatám si a to mám sloniu pamäť. Brilantné !!! 5 s velkou rezervou.
» ostatní recenze alba Headspace - All That You Fear Is Gone
» popis a diskografie skupiny Headspace
Dead Heroes Club / Everything Is Connected
Takže som sa konečne prinútil k tomu, aby som sem pridal jednu z momentálne pre mňa najobľúbenejších skupín, konkrétnejšie spolu s ANUBIS najobľúbenejšiu skupinu súčasnosti a napísal niekoľko riadkov o najcitlivejšom a najosobitnejšom albume, aký som za posledné viac ako 3 roky počul. Progresívne albumy rozdeľujem do viacerých skupín : priemerné , dobré, výborné, vynikajúce a „nerozchoditeľné“ údery na solar. Tretí počin DHC patrí bez najmenších pochýb do tej poslednej a z hľadiska poradia sa v mojom rebríčku všetkých albumov, ktoré som počas mojej dlhy doby počúvania tejto tématickej hudby počul ( vyššie už je len prvotina Crimsonov, DIAL – „ Synchronized“, Pain Of Salvation – „ The Perfect Element „ a Anubis – „ A Tower Of Silence „ ) Ale poďme naspäť k albumu – tentokrát sa pokúsim zhodnotiť jednotlivé skladby samostatne.
THE HUNGER - Absolútna neoprogresívna vypalovačka. Album začína akoby húpavým ťažkouchepiteľnym úvodom s brilantnými čineľkami aby sa to po chvíľke rozbehlo - " Bright ligts of the city shines... "-Liam Campbell má absolútne nenapodobniteľnú farbu hlasu ako aj vlastne celkový prejav, ktorý dodáva hudbe ďaľší kvalitatívny rozmer. No a refrén ?? Ufff, vždy keď ho Liam začne spievať - poskakujem po byte ako mladík, ktorého nachlo komunistické techopárty -)(6/5)
TRUTH - prvá z troch balád - citlivá, opäť absolútne osobitá, upokojujúca,proste nádherná (5/5)
MACHINE IN THE GARDEN - Titulná skladba, aj keď názvovo iná - krásne prepracovaná od úvodného chytlavého riffu až k refrénu a zase celé dokola (5/5)
WE BREATHE TOGETHER - druhá balada, opäť žačína húpavou , ale nádhernou prácou basy a tie činelky !!! " we breathe together... " Liam nás zase vťahuje do svojho sveta - zrejme štruktúrou najpreprovanejšia skladba albumu, bez hluchej sekundy , ktorú vždy počúvam so zatajeným dychom (6/5)
Krátka EXIT THE QUEEN ( 4/5 ) a nasledujúca SALE OF THE CENTURY (4,5/5 ) sú nadštandartné skladby, ktoré majú len jedno mínus - ocitli sa na albume, kde ostatné skladby sú fantastické - na druhej strane obidve skladby poslucháča navnadia na predchádzajúci počin DHC - album " A Time Of Shadow ", ktoré je vedený práve v duchu týchto dvoch skladieb.
A čo na záver ? DHC si nechali samozrejme to najlešie - WATCHING AND WAITING MAN - nádherná balada s obrovskou hudobnou , lyrickou aj nadčasovou hĺbkou - Liam sa s Vami lúči a posúva Vás do role práve spomínaného " Čakajúceho človeka "(6/5)Škoda, že ďašiu skladbu očakávame zbytočne -(
Čo dodať na záver ? Švédski symfočarodejníci ANIMA MORTE sa minulý rok vyjadrili v zmysle, že svoju kvalitu musí skupina potvrdiť tretím ( rozhodujúcim ) albumom ( čo aj dodržala ). DHC však svoju kvalitu potvrdili tak presvedčivo, že naozaj neviem, či budú schopní tento počin ešte niečím prekonať. Ja pevne verím, že áno. Ak ste fanúšikovia neoprogu a tento album ste ešte nepočuli, urobte to a ja Vám garantujem, že tých necelých 50 minút strávených v spoločnosti DHC nebudete ľutovať. A budete si pamätať, že Everithing is connected.... Ďakujem, írsky priatelia, ĎAKUJEM.
» ostatní recenze alba Dead Heroes Club - Everything Is Connected
» popis a diskografie skupiny Dead Heroes Club
Millenium / Ego
Jajajááj, ako je možné, že táto momentálne viac ako zásadná neoprogresívna "banda" z krajiny, kde je neoprog veľmi silne zakorenený tu nemá ani jednu recenziu !?!? Tak to musím hneď napraviť -)MILLENIUM má za sebou už pomerne dlhú históriu a tak ako veľa iných polských zoskupení naväzuje na legendu COLLAGE .Hudobne sa jedná o čistý neoprog,hudobne stojí na dvoch pilieroch - klávesistovi a skoro výhradnému autorovi - R. Kramarskom a vokalistovi, ktorého si vďaka jeho typickému zafarbeniu a častým falzetom nemôžete pomýliť - L. Gallovi. Album EGO je albumom, vďaka ktorému som sa o skupiny začal zaujímať a musím konštatovať, že pre mňa osobne absolútne hudobne najsilnejším počinom. Dokonca ho pokladám za jeden z najlepších neoprogresívnych albumov roku 2013. Jednoducho povedané, ak by som si mal v svojej zbierke nechať len jedno album MILLENIA - bolo by to bez váhania toto. Má pre mňa proste takú magickú atmosféru a je neuveritelne kompaktný. Album začína pilotnou skladbou EGO , ktorý sa z úvodného jednoduchého motívu postupne rozvinie do krásnych plôch. Nasleduje prvý vrchol - balada BORN IN 67, nádherný Gallov spev vám nedovolí dýchať - bezchybné. DARKS SECRETS je už trošku dynamickejší kúsok a pozor teraz to prichádza - najkrajtšia skladba tohto albumu ale najemotívnejšia a najprecítenejšia skladba v celej diskografii skupiny ( samozrejme pre mňa osobne ) - WHEN I FALL. Každý tón tu človek týmto chlapcom verí - úžasné klasické piáno - fantastický emotívne "vypätý" Galov vokál - v tejto skladbe ukazuje celý svoj rozsah. A k tomu nádherný silný text. Texty sú ako vždy tiež veľmi silnou stránkou MILLENIA. Pre mňa je táto skladba natrvalo usadená medzi TOP 10 najlepších skladieb aké som za už skoro 30 rokov, odkedy sa tejto hudbe venujem - počul. Čo počutie to zimomriavky ! Posledné dve dlhšie skladby sa nesú v "marillionovskom" duchu, najmä prvá z nich - LONELY MAN. GOODBYE MY EARTH pomaly ukľudňuje poslucháča a ten pomaly precitá - nádherne precitá. Často sa opakujem, že sú albumy, kvôli ktorým som vďačný, že počúvam progresívny rock - toto je ďaľší z nich. Každý má svoje vlastné ego - ja uprednostním to od MILLENIA - vďaka.
» ostatní recenze alba Millenium - Ego
» popis a diskografie skupiny Millenium
Mystery / Delusion Rain
Jesenný dážď je väčšinou pochmúrny a jesenné rozčarovanie smutné. Niekedy sa ale stane sa tieto veci zkĺbia do niečoho nádherne pozitívneho - a to je práve prípad novinky od MYSTERY. Nakoľko táto skupinka patrí do TOP 5 mojich momentálnych neoprogresívnych obľúbencov - na nový počin som sa mimoriadne tešil, hlavne po tom ako som po smutnejšej správe, že Benoit odchádza z postu speváka troška si odpočinúť ihneď po zhliadnutí ukážok s novým spevákom zistil, že obavy sú zbytočné a Jean Pegeau je viac ako dôtojnou náhradou. Takže čo nám ponúka DELUSION RAIN ? Rozdelil by som ho do troch častí - Prvú predstavuje úvodná pilotná skladba - DELUSION RAIN. Tu nie je treba veľa hovoriť - absolútny skvost - moja nominácia na skladbu roka - precítené, nádherné. Druhú tretinu tvoria tri ďalšie skladby. IF YOU SEE HER - pomalšia balada v klasickom prevedení ala Mystery, už dynamickejšia THE LAST GLASS OF WINE, opäť jasne rozpoznatelné postupy z predchádzajúcich albumov a skoro 20 minútová THE WILLOW TREE. Hoci má skoro spomínaných 20 minút - obsahuje veľa pekných motívov a zmien tempa. A prichádzame k tretej tretine albumu, ktoré by som nazval "Grand Finále", ktoré predstavujú dve skladby - dynamicky nadupaná WALL STREET KING, predstavujúca MYSTERY v životnej forme a na záver žiadna relaxácia - za baladickým názvom A SONG FOR YOU sa skrýva neskutočný neoprogresívny nárez - v tejto skladbe sa ukazujú MYSTERY v dosť nezvyčajnej rovine - ukazujú svoje inštrumentálnu zdatnosť. A panečku, že teda vedia vyvádzať !! V určitých pasážach sa mi zazdalo, že mi niekto v ušiach mixuje DREAM THEATER a KING CRIMSON v ére "Discipline" + ešte klávesové výpady ala FRIGHT PIG. To všetko však stále v klasickom zvuku MYSTERY. Na záver ešte ďalšie 3 klady - palec hore pre bicmena, ktorý je na rozdiel od predchádzajúcich počinov v tzv." prvej línii ". Ďaľší palec hore pre zvuk. Naozaj vynikajúci až excelentný. A tretí palec za nádherný Cover. Každý rok si vyberám albumy do TOP 3 v kategórii neoprog. Aký bude ten tretí, zatiaľ neviem, ale v dvoch mám isto - SEVEN STEPS TO THE GREEN DOOR "Fetish" a MYSTERY " Delusion Rain " . Vrelo doporučujem.
» ostatní recenze alba Mystery - Delusion Rain
» popis a diskografie skupiny Mystery
Riverside / Love, Fear And The Time Machine
Takže zopár slov k čerstvému titulu riečnych umelcov to Polských. Tento album bol akýmsi otáznikom, ktorých merom sa skupina vydá, nakoľko predošlý počin už výrazne hudobne odkročil od prvých dvoch titulov, ktorými si RIVERSIDE podmanili progrockový svet. Trošku by som na začiatok prirovnal ich nový album k poslednému počinu PENDRAGON - resp. snahou skĺbiť zvukové množiny prvotín a hudobného smerovania posledných rokov. Výsledok ? No vôbec to nie je na škodu. Je pravdou, že prvým počúvaním hlavne prvých dvoch skladieb som bol trocha sklamaný ( a veľmi mi nešmakujú ani teraz ), ale od tretej rockovejšej "húpačky" sa RIVERSIDE už dostávajú postupne do formy a od polky štvrtej skladby je to už vskutku silné dielo s pre mňa najzaujímavejšou skladbou - baladou " Afloat ". Jedna recenzia na progarchives vcelku zaujímavo hodnotila album ako rockový za 4,5, zato ako progresívny za 2 hviezdičky. Niečo na tom pravdy bude, aj keď osobne tam toho progrocku stále cítim pomerne dosť. V limitovanej edícii obsahuje toto CD ešte jeden výlisok s tradičnými skladbami tzv. " experimentálnych" zvukových koláží, tak ako na predchádzajúcom albume alebo na predposlednom sólovom projekte M. Dudu. Takže záverečný rezultát - prvá polka CD - slabšie 3stars, druhá polka - slabších 5stars - výsledok sú solídne 4. Kvalitný album, uvidíme čo bude ďalej -)
» ostatní recenze alba Riverside - Love, Fear And The Time Machine
» popis a diskografie skupiny Riverside
Marillion / Seasons End
Takže, nie je to tak dávno, čo som hodne vlažne zhodnotil album "Anorachnophobia", ktorý proste nie je z mojej šálky kávy. Ale Marillion to je veľká ikona a zaslúži si ospravedlnenie za 3 - bodové hodnotenie a to by som rád odčinil pár vetami k tomuto albumu. SEASONS END je pre mňa jednoznačne najsilnejším albumom celej doterajšej éry , vrátane "Fishovského" obdobia a to ešte vyzdvihuje fakt, že vyšiel v čase, keď FISH práve na vrchole formy skupinu opúšťa a je veľa takých, ktorí neveria, že bez neho to pôjde tiež. Ale išlo to a AKO! Takže pár slov k jednotlivým skladbám - otváračka THE KING OF SUNSET TOWN - uvádza poslucháča do nového "soundu" marillion - tzv. " hogarthovského soundu " - odlišný od Fišingu, ale stále tak typický pre skupinu. EASTER - netreba predstavovať - spolu s "Kayleigh" asi jediná skladba, ktorú môžeme výnimočne počuť aj v komerčných rádiách. Krásna balada a výbornou akustickou gitarou + Hogarthov zamatový vokál. THE UNINVITED GUEST - dynamickejšia vec - evokujúca nasledujúci album " Holiday in Eden ". SEASONS END - prvý vrchol albumu s nádhernými pasážami - Hogarth nepolavuje a ba naopak stupňuje gradáciu do nasladujúcej HOLLOWAY GIRL, ktorá mi zase silne evokuje ďalší legendárny počin - " Brave ". Gradácia dosahuje vrchol , naliehavosť dosahuje vrchol - Horgarthov vokál dosahuje vrchol - to všetko v skladbe BERLIN. Prichádza ďalšia skvelá balada v akustickom prevedení AFTER ME a nazad k dynamickejšej forme nasledujúceho albumu "HIE" -HOOKS IN YOU. To najlepšie samozrejme nakoniec - bezkonkurenčne najemotívnejšia pecka - SPACE, ktorá postupne graduje aj s Hogarthovým hlasom núti poslucháča k "počúvačskému" orgazmu !-) Celkové hodnotenie je jasne za 6. " Everything About You So Perfectly Restrained, But Everything Inside You BITES YOU !!! " Preto si treba vložiť do prehrávača SEASEND END a hryzenie prebolí.....
» ostatní recenze alba Marillion - Seasons End
» popis a diskografie skupiny Marillion
Mystery / Theatre Of The Mind
Nedávno ma napadlo, že by nebolo zlé vypočuť si staršie vecičky od MYSTERY, ktoré síce nie sú kritikou až tak tak vyzdvihované a mňa až tak tiež neohúrili - ale človek niekedy mení názor. Tak som prehnal hlavou dvakrát debut a aké sú pocity? No ono to vôbec nie je neo-prog priemer - kapelu už na tomto albume mala svoj "špecifický", ľahko rozpoznateľný sound a ako debut si teraz po opätovnom vypočutí tento album podľa mňa zaslúži viac ako len cca. 3,10 na Progarchives. Samozrejme - ako nadšenec Mr. Benoita pozorne porovnávam vokálne linky - tak samozrejme Benoit to nie je, ten feeling tam trocha chýba, ale pôvodný vokalista má svoje kvality a v niektorých skladbách ma dokonca viac ako príjemne prekvapil. Album je kompaktný , snáď len trošku "hitovejšia" úderka BLACK ROSES sa mááááálinko obtrela o "softrock", na druhej strane sú tu silné balady, ktoré sú všeobecne silnou stránkou Mystery - vyzdvihol by som hlavne MY DREAMS. Takže podtrženo, sečteno - vydarený debut, ktorý upozornil poslucháčov NEOPROGU, že je tu viac ako kvalitná grupa z Kanady. 3 a 3/4 hviezdičky , zaokrúhlujem samozrejme hore -)
» ostatní recenze alba Mystery - Theatre Of The Mind
» popis a diskografie skupiny Mystery
Marillion / Anoraknophobia
Tak som sa rozhodol, že napíšem zopár slov aj na nejaký ten album, ktorý veľmi neni v mojom košíku "obľúbenosti". Tento album pokladám za súčasť tzv. "spanilého"obdobia Marillion spolu s predchádzajúcimi dvoma počinmi.Album som si prepočul po pomerne dlhom období - dal som si záležať, aby mi nič neuniklo - ale proste - nie a nie to dostať pod kožu. Samozrejme, zlý album to zďaleka nie je - nájdu sa v ňom niektoré krásne momenty, najmä v druhej skladbe, ale proste - chcem v tom "byť doma", ale je to marný, je to marný, je to marný. Proste "This Strange Engine" - to je moje gusto - ale v zbierke tento album samozrejme mám -))
» ostatní recenze alba Marillion - Anoraknophobia
» popis a diskografie skupiny Marillion
Arena / The Unquiet Sky
Tak 4 roky uplynuli a ARENA is back ! Búrlivá obloha prichádza po predchádzajúcom albume, ktorý časť fánušikov trošku "odsunula stranou" ( hoci mne sa album páčil ), aj preto sa čakalo čo bude nasledovať. Taktiež vraj nový spevák moc nepresvedčil a tak a tak. No a práve tu prišla razantná odpoveď - Paul Manzi na tomto albume výrazne posunul latku a dokázal že patrí do zostavy právom - odporúčam si vypočuť baladu "How Did it Come to This?" - pre mňa najsilnejší moment albumu a jedna s najcitlivejších balád Areny vôbec. Inak hudba plynule naväzuje na predchádzajúci počin - je trošičku dravejšia, čo je vzhľadom na to že prevažným autorom hudby je skoro vždy baladický Nolan - veľké plus. Všetko podstatné sa pre mňa odohraje v prvých siedmych skladbách albumu - dovtedy jednoznažne 5 hviezdičiek - posledné skladby mi trocha splývajú - preto celkovom 4,5. Album kompaktnejší ako predošlí a teraz ako to zaokrúhliť ? No keďže sme tu mali Arenu naživo pred 2 týždňami a odohrali 2 hodinky krásneho neoprogu - tak zaokrúhlujem smerom hore. Obloha je nepokojná, ale v duši je pokoj - ARENA opäť obstála -)
» ostatní recenze alba Arena - The Unquiet Sky
» popis a diskografie skupiny Arena
Pallas / Wearewhoweare
Tááák a po trojročnom čakaní ( čo je u Pallasákov akoby taká nepísaná konštanta -))vyšiel na sklonku roka ich ďaľší počin . Počin s veľmi špecifickým názvom, ešte špecifikovanejším bootlegom ale a to je najpodstatnejšie - s viac ako prepracovaným hudobným prejavom. PALLAS - to je samo osebe záruka kvality, nejaký ten prešlap určite nehrozí.Toto CD je druhý nosič s novým spevákom a tu najviac hodnotím prísun oproti albumu predošlému , kde mi Paul Mackie akosi úplne nesadol. Tunak ale jeho hlasový prejav značne napreduje - citelne ukazuje viac zo svojej škály ( odporúčam hlavne prepočuť si NEW LIFE ). Najviac mi sadla úvodná SHADOW OF THE SUN - to je vyslovene " úderka jako prase " a posledná zvukovo viacvrstvenná WINTER IS COMING. Album je pre mňa štruktúrou viac prepracovanejší ako predchádzajúci XXV. A keďže tomu som dal 4,5 a zaokrúhlil dole, teraz zaokrúhlujem nahor. Škótsky neoprog - to je proste PALLAS a už sa teším na sólovku Nialla Mathewsona. Jeho gitarové party sú proste nezaminetelné -)
» ostatní recenze alba Pallas - Wearewhoweare
» popis a diskografie skupiny Pallas