alienshore - @ 13.08.2017 | #

Debutový album H.E.A.T má v AOR komunite pomerne vysoké postavenie. A oprávnene, pretože je to jeden z mála moderných počinov, ktoré v tomto štýle obstoja ešte aj po deviatich rokoch od svojho vydania. Švédsky melodický rock a AOR má málinko inú príchuť ako ten americký. Môžu zato hlavne kapely ako Europe, Glory, Treat a 220 Volt, ktoré v 80-tých rokoch prispeli k popularizácii nielen svojej rodnej krajiny, ale aj špecifickej švédskej melodiky a nádherných gitarových sól. H.E.A.T na tento odkaz nadväzujú a všetky štýlové atribúty švédskeho typu melodického rocku sú zachované, čo znamená, že tento počin rozhodne nemôže sklamať.

Za kvalitou tohto debutu stojí predovšetkým gitarista/skladateľ Dave Dalone a vynikajúci spevák Kenny Leckremo. Je dokonca až tak dobrý, že samotná kapela ho zatiaľ kvalitatívne neprekonala. Na vine je jeho hitovosť a je tu kopec výrazných songov, ktoré okamžite zarezonujú v ušiach. Gitary v úvodnej There For You majú typicky švédsky ksicht a melódia je ukážkovým príkladom toho, ako by mala vyzerať pri takomto type hudby. Za najväčší hit je tu Keep On Dreaming a už hneď úvodný gitarový motív mi dokáže vždy vytvoriť príjemný pocit. Parádny odpich majú aj ďalšie rezké hitovky ako Never Let Go, Straight For Your Heart, Feel It Again alebo Bring The Stars. Spomienka na glam-metal 80-tých rokov sa nachádza v položkách Late Night Lady a You're Lying. Nechýba samozrejme ani klasická power-balada a konkrétne skladba Cry je v tomto smere veľmi vydarená. Posledná Feel The Heat výborne zakončuje album a ponúka opäť delikátne gitarové sólo.

Kapela H.E.A.T nahrala s Leckremom ešte jeden kvalitný album a to Freedom Rock, kde sa nachádza niekoľko znamenitých skladieb. Po jeho odchode ho nahrádza Erik Grönwall a ten zmenil ich hudbu natoľko, že rozdelil fanúšikov na dva tábory. Pre mňa osobne Erik nie je na rovnakej úrovni ako Kenny, ktorého vysoký, ľahký a sebaistý vokál bol pre skupinu priam nenahraditeľný. Ďalšie albumy nie sú z môjho pohľadu už tak zaujímavé, i keď sa snaha sa im uprieť nedá.

Antony @ 13.08.2017 09:25:05 | #
Že je zkratka AOR označení stylu hudby asi tak, jako je dálnice D1 označení typu auta, by už měl každý vědět. A že někteří z neznalosti a ignorantství to nerespektují, je jejich problém, dávají jen najevo, jak jsou mimo.

Interesuje mne však jiná skutečnost. Přímo záhada. Alienshore v recenzích opakovaně zmiňuje AOR komunitu. V jeho podání vypadá jako organizace, která dohlíží a určuje, co je v hudbě dobré a co ne. Tedy, zabývám se poslechem muziky aktivně skoro 40 let, přečetl jsem tuny materiálu, ale nikdy jsem se s AOR komunitou nesetkal. Přitom bych strašně rád chtěl, protože tato rada moudrých by mne mohla v lecčems poučit. Jenže je to s nimi horší než s Atlantidou. Tu sice nikdo neviděl, ale aspoň ji každý zná. AOR komunitu taky nikdo neviděl, navíc ji nikdo nezná. Organizace tajuplnější, než zednáři. Google vyhledávání v češtině nenajde zhola nic. V angličtině objeví ApexOnlineRacing Community a AOR Biker's Community. To asi nebude ono, že? Smekám před každým, kdo má kontakt na toto záhadné krypto společenství. Mně se ho nepodařilo sehnat.

Jen jestli si tuto komunitu alienshore nevymyslel, aby se za ni schovával se svými hudebními názory. Ne, tomu nevěřím, tak málo sebedůvěry a dospělosti tady snad nemá nikdo....