alienshore - @ 13.03.2016 | #

Mám rád albumy, ktoré vybočujú zo stereotypu a šablónovitosti. Takýmto príkladom je aj A Different Beat od Garyho Moorea. Predošlý počin Dark Days In Paradise bol prekvapením, ktoré mnohí nerozchodili, ale to čo si dovolil nahrať práve tu je na blues-rockového gitaristu naozaj atypické. Roky 90-té priniesli značný progres elektronickej hudby a najviac sa o to pričinili interpreti typu Fatboy Slim, The Chemical Brothers a The Prodigy. To sa premietlo aj do rockovej, či metalovej muziky. Na tento trend zareagovali gitaroví majstri ako Jeff Beck alebo Joe Satriani a tak ani Gary Moore neostal voči tomu úplne chladný.

Nahrávať niekoľko rokov hard-rockové, či blues-rockové albumy je pre muzikanta dosť deprimujúce, pretože tým v podstate plní želanie svojich fanúšikov. V momente, keď virtuóz ako Gary Moore opustí klišé a tradičné žánrové mantinely, začnú sa diať celkom zaujímavé veci. Neznamená to ale, žeby nebol už rockovým muzikantom. A Different Beat je vo svojej pravej podstate blues-rockový album s výraznými elektronickými prvkami. Jeho inakosť je však neprehliadnuteľná a v Mooreovej diskografii nenájdete "divnejšiu" nahrávku ako je práve táto.

V tomto prípade naozaj platí – počúvať, počúvať a počúvať. Na elektronické výboje si musí poslucháč jednoducho zvyknúť, ak mu to teda nerobí nejaké žalúdočné problémy. Do značnej miery sa Moore nechal inšpirovať tvorbou Fatboy Slima a aj názov výbornej skladby Fatboy hovorí za všetko. Netreba si to však mýliť s niekedy primitívnym európskym dancefloorom, to je trochu iná kapusta. Všetko odštartuje skvelá blues-rocková vypaľovačka Go On Home s tvrdšie ladeným tanečným rytmom. Lost In Your Love je jednoznačne najlepší song celej dosky a záverečné sólo patrí do kategórie geniálnych.

Z ďalších skladieb určite zaujme aj jemnejšia Surrender so sofistikovanou elektronikou a Gary sa opäť predvedie nápaditým sólom. Blues-rockové sypačky sa valia cez Worry No More, House Full Of Blues a Bring My Baby Back. Už spomenutá Fatboy je veľmi netradičnou a prekvapujúcou inštrumentálkou, ktorá preberá hudobnú formulu od vyššie uvedených predstaviteľov elektronickej scény. Veľmi dobre dopadli obe verzie Can't Help Myself a Gary Moore sa v nich gitarovo aj patrične vybláznil.

Elektronika vs. živé nástroje sú primerane v rovnováhe (i keď by sa to niekomu asi nezdalo) a potešujúce je, že elektronické prvky majú svojrázny charakter a tým podporujú rockovú myšlienku jednotlivých skladieb. Z tohto albumu sa ako jedna z mála ujala na koncertoch cover-verzia Fire (originál Jimi Hendrix), no inak komerčne neuspel a to z logických dôvodov, keďže jeho fanúšikovskú základňu tvorí rockové publikum. A Different Beat však ostáva zaujímavým a aj veľmi vydareným pokusom o oživenie a spestrenie Mooreovej hudby.

Snake @ 13.03.2016 18:42:11 | #
Přesně tak. Já k té desce přišel relativně pozdě a jak slepej k houslím, a zprvu jsem opravdu lapal po dechu, ale s každým dalším poslechem bylo to lepší a lepší. Navíc už jsem měl za sebou trénink v podobě Engines Of Creation (Satriani) a Jeff (Beck). Mojí nejoblíbenější peckou je jednoznačně "taneční" blues Bring My Baby Back, ale s nemenším gustem smlsnu si i na podmanivé Surrender. Zmiňovaná Fatboy už je na mě soustem trochu kyselým ...

Slavo, napsal jsi to moc pěkně, ale s větou "Nahrávať niekoľko rokov hard-rockové, či blues-rockové albumy je pre muzikanta dosť deprimujúce" si dovoluji nesouhlasit. Nevím, jestli to takhle Gary opravdu cítil, nebo ho do toho někdo natlačil, ale svým založením to byl vždycky především rocker. A myslím, že ten svůj job dělal rád.