hejkal - @ 08.03.2011 | #

Moja slabosť pre zabudnuté podivnosti zo 70. rokov je obzvlášť silná, ak naďabí na niečo mimo anglo-americkú produkciu. Keď sa mi do ruky dostalo CD od Radioactive records s albumom Slike od juhoslovanskej skupiny Grupa 220, kupoval som okamžite.

Už pri prvom počutí som sa zamiloval. Tvrdý sound, spev výrazne orientovaný na melodiku, mohol by to byť miestami aj art rock, ale neohrabaný zvuk z toho robí skvelý hard rock. Už v úvodnej titulnej skladbe sa nachádza skvelá pasáž, kedy hrajú iba bicie a basa, striedajú sa motívy, gitarové vyhrávky nezaprú dávku premýšľania, tak sa mi to páči. Krásna „wishboneashovská“ balada Bijeg je vrcholom celého albumu, zdvojené gitarové vyhrávky milujem. A krásna gitarová meditácia v Zlatna vrata trvá presne sedem minút aj desať sekúnd (občas ju, pravda, dopĺňa aj spev), tomu sa nedá odolať. Krásny slaďák, na aký by boli hrdí všetci rockoví romantici dopĺňa navyše parádna inštrumentálna medzihra v rýchlejšom tempe, ktorá však nepripomína nič, čo by ste od zrýchlených pasáží v slaďákoch očakávali. Grupa 220 má u mňa bod k dobru za kompozíciu nevšedných momentov. Tvrďácka Kraljica nemá chybu, ďalšia Wishbone Ash kompozícia nesie názov Nostalgija (čiže je kúzelná) a skočná rocková skladba Marija by mohla byť aj hit. Vždy ma zaujíma, akú kompozíciu skupiny dajú na koniec svojich albumov, či pôjde o monumentálnu bodku, nejasnú trojbodku, rozpačitý otáznik, prípadne agresívny výkričník a pod. Grupa 220 stavila na svižnú inštrumentálku, v ktorej sa sólovými i zdvojenými gitarami nešetrí. V momente, kedy si odpovedá gitara s basou, som v poslucháčskom raji. Vyšlo to.

Skvelá záležitosť, mám ju rád. Dokonca neváham dať päť hviezd. Kým som začal počúvať, videl som to tak na štyri, ale keďže som sa pri počúvaní „tetelil blahem“, niet čo riešiť.

hejkal @ 09.03.2011 11:18:32 | #
Vďaka za motivačný rozbor. Jasné, že píšem pre zábavu, zatiaľ ma nikto ani neplatil, ani mi za to nechcel udeliť akademický titul a dokonca som sa tu ani necítil ako v škole.. Hviezdičkovanie je číri nezmysle, rovnako ako udeľovanie percent, bodov, čohokoľvek. Ak sa mi niečo páči, udelím tri, štyri, päť hviezd, ak sa mi nepáči, udelím tri, dve, jednu... Nemám na to systém a v škále, ktorá obsahuje šesť bodov, žiadnu logiku nenájdeš. To by muselo byť tisíc albumov päťhviezdičkových (každý žáner má svoje veľdiela a rozhodne ich je viac ako jedno, snáď uznáš), desaťtisíc štvorhviezdičkových, milión trojhviezdičkových, desaťtisíce dvojhviezdičkových a milión jedno a nulahviezdičkových (toľko sa toho každému jednému nepáči...). Čo presne to vypovedá? Podstatné sú pre mňa vždy len slová v recenzii a ani tie nie sú neomylné. Keď mi album sadne, dám pokojne päť, keď nie, dám dve, tri.
Píšem sem hlavne preto, aby si ktokoľvek mohol niečo počítať o muzike a nie počítať hviezdičky. Prajem pekný deň.