Brano - @ 14.12.2012 | #

The Kindness of Strangers je ďaľší mílnik v tvorbe skupiny Spock's Beard. Album vyšiel iba rok po vydaní Beware of Darkness a v porovnaní s predchodcom je vzdušnejší, pohodovejší a priamočiarejší. Za mixážnym pultom sa prvýkrát predstavil zvukový technik Rich Mouser. Skupina absolvovala vôbec prvé európske turné v kariére a bubeník Nick D'Virgilio zaujal svojou hrou Tonyho Banksa a Mika Rutherforda až natoľko, že si ho zavolali ako hosťa na nahrávanie štúdiového albumu Genesis - Calling all Stations.

The Kindness of Strangers je album skutočne veľmi vyrovnaný, bez slabého miesta. Úvodná rezká desaťminútovka The God don't Last je inšpirovaná myšlienkami z knihy Richarda Bacha - Jeden spôsob ako opísať Boha. Absolútny vrchol albumu a najlepšia pieseň od Spock's Beard vôbec sa volá JUNE. Vec jednoduchá a geniálna zároveň. Skladba sa rozbieha iba za pomoci akustickej gitary a Nealovho spevu, postupne sa dej zhutňuje a mohutnie dokonale zladenými zborovými vokálmi a skutočná erupcia vypukne až nástupom ostatných nástrojov a ešte mohutnejších navrstvených zborových vokálov. Veľmi silný moment v celej kariére SB. Album končí štvťhodinovkou Flow, silne ovplyvnenou art rockom z rokov sedemdesiatych.

The Kindness of Strangers je svieže dielko a myslím, že urobí radosť každému fandovi súčastného progrocku. Opäť musím pochváliť vydavateľstvo InsideOut za výborný zvuk (remaster 2004). Album je rozhodne excelentným prírastkom do každej hudobnej zbierky.

Mohyla @ 14.12.2012 16:50:30 | #
Braňo, som rád, že si "podávaš" v recenziách mojich favoritov pekne chronologicky, od začiatku, ako im dosky vychádzali. Je dobré pripomenúť si tvorbu tejto progrockovej legendy. Ja ich počúvam priebežne, možno sa pamäť osvieži aj iným prog, art.... a iným rockerom. Vo väčšine hodnotení sa asi zhodneme, tak do toho a pokračuj, rád si tie recenzie prečítam!