hejkal - @ 21.08.2009 | #

Skúsim byť stručnejší. Album má tri skladby, evokuje formou Close to the edge, hudobne je to síce Yes, ale predsa len cítiť určitú zmenu, nový klávesák trošku nakopol zasnené plochy minulého diela, čo je dobre. The gates of delirium znie podstatne tvrdšie a aj energickejšie, než celý Tales. Odťažitá Sound chaser je naozaj skôr o naháňaní zvukov, nepopieram, muzikanti si prišli na svoje, poslucháči (dovolím si tvrdiť) už menej. Záverečná To be over sa podľa mňa úplne stratila v nejakom vysoko autonómnom muzicírovaní (až tak, že za hranice tejto utópie nikoho nepustia).

Súhlasím s tým, že je to chladný album, napriek všetkému mu dám tri hviezdy, pretože v lete mi chládok robí dobre.

mikepis @ 21.08.2009 11:34:22 | #
nemyslim, ze je chladny. nie je to ani bigbit Time and World, ani spracovanie klasiky na sposob Close to the Edge. Je to otocenie sa yesu k dzezroku a fusion. Pusti si Morazovu solovu platnu Story of I (1976) - hned po Relayeri - a pocujes 60-70% zvuku a hudby relayera. (mam silne tusenie, ze prave pre dominantny dzezrokovy vplyv moraza vysmarili z yesu).

ta platna rodila a stale rodi fanatickych zboznovatelov a zarytych odporcov. a to vacsinou sposobuju len genialne diela.