Asia / XXX

Wetton s partiou sú tu zas. Má to byť back to the roots, ako sľubovali. Sčasti to vyšlo. Prvé dve pesničky (Tomorrow the World, Bury Me In Willow – optimistický názov skladby) sú hodné jednotky a Alphy. Všetko sedí, starostlivo vyberané fairlightovské zvuky Downesovych klávesov, klavír, melanchólia, všetko molová harmónia, silné melodické oblúky, super stav Wettonových hlasiviek a striedmy Howe na gitare, ale vo forme.
Nasledujú slabšie rocková No Religion a hymnická balada Faithful s krásnym modulovaným Howovým sólom ako z čias GFTO.
I Know You Feel – silno ničnehovoriaca skladba.
Face On The Bridge – promo song k platni. Tým maškrtili ludí pred vydaním platne. Pesnička nemá chybu. S č. 1 a 2. špičky platne.
Al Gatto Nero – zaujímavý synkopovaný rytmus trochu na spôsob Rabinovho Ownera.
Judas – opäť a la stará Asia. Rocková 3-akordová pesnička, s harmóniou sa veľmi nebabrali.
Reno – tak toto je slabé, pre to nemám pochopenie. Odpad ako na Astre.
Ghost Of A Chance – zaujme inštrumentálnou kódou na konci.


Fazit: zmiešané pocity. 3 výborne, 2 priemerné, zvyšok o ničom. Táto filozofia sa opakuje od Phoenixu. Asi je to choroba. Z posledných 3 štúdiových platní mali urobiť 1 CD a mali by svet pri nohách.

» ostatní recenze alba Asia - XXX
» popis a diskografie skupiny Asia

---

Metheny, Pat / First Circle (PMG)

Zo sirokej diskografie Methenyho mam najradsej 80-te roky - tuto platnu (1984) spolu s Offramp (1981), Letter from Home (1989) a malebnou suitou As Falls Wichita So Falls Wichita Falls (len duo Methenyho s klavesakom Maysom z 1980), ktora svojou naladovostou moze veselo superit s takym Olias of Sunhillow Iona Andersona.

K platni: hudba neustale plynie ako velka voda, fascinuje. Zacina sa to falosnym pochodom (Forward March), ktory som dodnes nepochopil, co ma vyjadrovat. Druha skladba Yolanda a tretia titulna The First Cycle ma nekonecne plynuci jemny latino rytmus silno pripominajuci atmosferu solovky Story of I Patricka Moraza. A do toho dlhe melodicke linky unisona spevu a nenaefektovanej Methenyho gitary – na hranici dzezroku a vaznej hudby.
Po sladaku I fi Could nasleduje spicka platne – minisuita Tell it All. Spickova rytmika, uvodny melancholicky motiv. Stred je klasicky dzezrock so solami Methenyho a virtuoza Maysa. Ale vsetko je to take nevtierave. A na zaver opakujuci sa uvodny motiv s totalne synkopovanymi bicimi a smutnym vokalom v strasnej dialke.

6. skladba je natolko nevtierava, ze pripomina podmaz k snehovym spravam v televizii. Po spievanej balade Mass Alla nasleduje melodicka zaverecna a mimochodom jedina durova pesnicka Praise, pripominajuca Peruancov hravajucich pred Tescom v slovenskych mestach v 90-tych rokoch. Ale mne sa paci. Ako aj cely zvysok, a velmi.

» ostatní recenze alba Metheny, Pat - First Circle (PMG)
» popis a diskografie skupiny Metheny, Pat

---

Squire, Chris / Swiss Choir

Idu Vianoce - vhodna alternativa ku Gottovi a Haberovi

Osobne som davno tak dobre nic nepocul. Squire dokazuje, ze napriek svojmu velkemu egu a sklonom k showmanstvu na ukor spoluhracov, jeho aranzerske schopnosti tvoria jadro uspechu Yesu. Internet vravi, ze hraci sprievodneho orchestra mu nanutili ako gitaristu Hacketta a ocividne urobili dobre.

spicky platne - c.1 (obdivuhodne klavesy a Hackett)
c.9 - (rytmus a rozlozene akordy pripominaju Ownera (of a lonely heart), co je samo osebe dost bizardne, kedze ide o koledu)
c.10 - pekny kanon, ale to nie je Squireova zasluha, ale kohosi o par storoci starsieho
c. 11 - tak toto je yes ako vysity v style Tormata so Squireovym spevom

Kto ma pochopenie pre klasicke liturgicke spevy a viktoriansku polyfonnu hudbu v sprievode duniveho Squireovho Rickenbakera a fuzzove sola Hacketta, moze touto platnou oslavit prichadzajuce Vianoce.

» ostatní recenze alba Squire, Chris - Swiss Choir
» popis a diskografie skupiny Squire, Chris

---

Asia / Asia Live Mockba 09-X1-90

Velmi dobry album "takmer" originalneho line-upu Asie z cias rokov 90/91. Pat Thrall viac ako dostojne nahradil Howa - dokonca aj vyzorom ho pripomina na videu moskovskeho koncertu. Je technicky na vyske a stylom hry sem-tam pripomina Eddyho Van Halena.

Vtedy styridsiatnici Howe a Wetton hraju s prehladom, Asia ocividne spomina na zlate casy 80/81.

Skvostom je nova pesnicka Kari-Anne, ktora nie je na ziadnom studiovom albume. Jedna z nalepsich veci, ake som kedy od nich pocul.

» ostatní recenze alba Asia - Asia Live Mockba 09-X1-90
» popis a diskografie skupiny Asia

---

Asia / Phoenix

nema to uz drajv prveho albumu a Alphy, co sa da pochopit, pretoze chlapci maju 55-60 a nie dvadsatpat. Pre mna najlepsia Never Again - hodna klasiky Heat of the moment. je tam citit klasicky Wettonov rukopis, pocut Palmerove virble aj Howove typicke sola a Downesove sonatove konce skladieb. Zvysok je stara, aj ked trochu sladka Asia (spicky su instrumentalka Alibis a balada Orchard of mines). neporovnatelne lepsie ako cela Downes/Payne era asie.

Koncert v bratislavskej petrzalke pred rokom bol nostalgickym zazitkom.

» ostatní recenze alba Asia - Phoenix
» popis a diskografie skupiny Asia

---

Yes / Tales From Topographic Oceans

nieco ako hodnotit odu na radost alebo osudovu. bud ju zboznujete alebo vypinate radio.

yesmani dotiahli farebnost svojej hudby do dokonalosti. mna paradoxne najviac pritahuje nie zname finale, ale prva cast Revealing Science of God. hudba obsahuje carovne zakutia a platnu si musite pustit aspon 3x, aby ste si mohli vybavit jednotlive casti.

ta platna vymrela spolu so 70tymi rokmi. mna fascinuje dnodnes.

» ostatní recenze alba Yes - Tales From Topographic Oceans
» popis a diskografie skupiny Yes

---

Synkopy / Křídlení

tato muzika posobi trochu nostalgicky. je tam vsetko co mam mat progresivny rock - analogove syntaky, portamentove sola, bicie v style konca 70-tych rokov, slusny spev, zmeny rytmu, harmonicke modulacie, vyborna gitara. dobre sa to pocuva.

co sa mi uz menej paci, ze Vesely a chlapci az prilis pocuvali UK (wetton, bruford, jobson, holdsworth) a dost si od nich vypozicali (stavba klavesovych sol, basova syntakova linka).

v pesnicke 13. Souzneni je to zas pre zmenu kruty collinsovsky genesis z prelomu 70/80 tych rokov. okolo casu 1:50 su to doslova pozicane akordy z Wind and wuthering, resp. And then they were three.

na cesko-slovenske pomery to bola, a aj dnes stale je dobra hudba. az na tu originalitu.

» ostatní recenze alba Synkopy - Křídlení
» popis a diskografie skupiny Synkopy

---

Yes / Yessongs

hm... co napisat o klasike.

pre mna asi najlepsi live album yesu. tie neskor uz nemali ten smrnc.

pritom zvuk nic extra.

wakeman hra excerpts zo 6 zien na 2 minimoogoch a melotrone lepsie ako na studiovej platni. zaverecne alleluja z Handlovho Mesiasa na minimoogu je trosku gycove, ale ako solo je to uzasne. raz darmo - analogova technika vam vojde pod kozu, citite ju, ako vibruje. sample ostanu samplami - je to magnetak pustany cez klavesy.

druhe maximum ma wakeman vo Wurm (starship trooper) - jeho typicky besne minimoogove solo. wakeman v pocetnych interview vravi, ze dodnes zboznuje minimoog a je to citit.

co ostatni?

posluchac mam moznost porovnat bruforda a whita. pri vsetkej ucte k Alanovi - s brufordom odumrel kus autentickeho yesu. pomala stredna cast v Heart of the Sunrise - sama synkopa a triola. Howe vyhlasil, ze jedina vazna personalna strata v celej historii yesu bol prave bruford.

anderson - jeden z mala spevakov, ktoremu v 60-ke stale drzi hlas cisto. tu predsa citit jemnu mladicku zastretost v hlase, ktora dava typicky kolorit platniam yesu zo 70-tych rokov. ten jemny zavoj anderson pocnuc GFTO a Tormatom stratil.

zaver: pre mna klasika. citit tam vsetko - mladost, progresivny rock "on it's best" a zastaralu analogovu techniku , ktora nedovolila muzikantom svindlovat.

» ostatní recenze alba Yes - Yessongs
» popis a diskografie skupiny Yes

---

Blue Effect / Svitanie

myslim, ze spicka tvorby BE. hladikova technika a cit spolu s fresovym klasickym myslenim. platna ma ma aj svoje slabe stranky.

vysoka stolicka dlhy popol - originalne, rovne hocktorej pesnicke z CTTE alego Fragile. moja najoblubenejsia.

rosenka - uz trosku notoricka, ale vyborna adaptacia ludovky. vyborny veseleho spev a "solova" basa fresa.

zvysok platne trochu nudi - sutia svitanie je prekomponovana, motivy su nasilu nenadvazuju na seba. asi dosla invencia.

z platne si pustam preve dve pesnicky a som absolutne spokojny.

» ostatní recenze alba Blue Effect - Svitanie
» popis a diskografie skupiny Blue Effect

---

Hackett, Steve / Voyage of the Acolyte

ortdoxni fanuskovia gabrielovskych genesis povazuju tuto platnu za neoficialnu dalsiu studiovu platnu genesis po Lamb. je tam vsetko - chmurna atmosfera, snive rozlozene akordy akustickej gitary hacketta, a do toho melotron. chyba uz len gabriel.
cele to vrcholi v kompozicii Star of sirius ktora silne pripomina Selling...

» ostatní recenze alba Hackett, Steve - Voyage of the Acolyte
» popis a diskografie skupiny Hackett, Steve

---

Toto / Seventh One

Moja najoblubenejsia platna Tota. Nemozem si pomoct, mam slabost na Joa Williamsa. Je lepsi spevak ako Kimball, aj ako Frederiksen. Jeho vysoky, absolutne cisty a trochu chlapcensky hlas nema daleko od andersonovho z yesu. a nie nahodou - v Stop Loving You spieva refreny s nim sam Anderson. ked sa zapocuvate, je ho pocut. ale keby som neprecital na obale, neviem.

v pesnickach citit majstrovstvo a styl americkeho AOR 80-tych rokov je tu na maxime. Vacsina z nich ma dokonale melodicke refreny, sem tam chlapci pritvrdia (Only the children) alebo hodia sladak (Pamela).

skoda, ze v dalsom vyvoji skupiny williamsa vyrazili a zobrali kimballa naspat, ktoreho porcarovci predtym vyrazili pre drogy. bubenik z bratov porcarovcov uz nezije.

» ostatní recenze alba Toto - Seventh One
» popis a diskografie skupiny Toto

---

Synkopy / Sluneční hodiny

na zaklade tu precitanych oslavnych spevov na Slunecni Hodiny a Kridleni som si obe platne zohnal a zoparkrat pustil. moje dojmy:

Slunecni Hodiny - lepsia z oboch platni. zufalo silna podoba na UK, hlavne na tu prvu s Holdsworthom (evidentne mali Wettona a Jobsona napocuvaneho). Medzihry zas pripominaju yes - sem-tam Close to the edge alebo Going for the one.

spev - Vesely je OK, ale su aj lepsi spevaci. hudba posobi makko - vdaka analogovym solam na ARP omni a basovym linkam a sweepom rebrickoveho filtra micromoogu, co tesi moje ucho aj srdce.

posledna pesnicka ma dostojne monumentalny zaver a zanechava nostalgiu casov spred 25 rokov.

technicka kvalita nahravky - otrasna, no hudba je vyborna, tak co tam po nej.

zaver - platna ma milo prekvapila.

Kridleni - podstatne tvrdsia , vdaka novemu giaristovi a jeho stylu. Syntakove plochy (polysix) zvukovo aj harmonicky dost evokuju Banksovu hru na Wind and Wuthering. platna uz celkovo nezanechava taky kompaktny dojem, je harmonicky a rytmicky rozbitejsia a posluchac niekedy netusi, co chcu muzikanti povedat. ale stale ujde.

» ostatní recenze alba Synkopy - Sluneční hodiny
» popis a diskografie skupiny Synkopy

---

Yes / Anderson, Bruford, Wakeman, Howe: An Evening of Yes Music Plus

pre mna asi najlepsi zivy koncert yesu. konkurovat mu moze hadam len yessongs, lenze ten svojou analogovou kvalitou zaznamu predsa len po technickej stranke nedava taky pozitok.

technicka kvalita koncertov - slaba to stranka yesu. tu vsak kvalita priam ohuri. zvuk je krystalovy, s nicim neporovnatelny, co som od nich kedy pocul.

CD1 - viac-menej klasika. Ownera hra Howe len na spanielke a wakeman si tam vytukava - posluchac ma dojem - co ho prave napadne. Celkovo som si nie celkom isty, ci to nemyslia cele ako srandu a truc voci Squire-yesu. nasleduje obligatny howov Clap, solidne zahraty.

potom Wakemanovo solo - uzasne. a to som voci wakemanovi predpojaty - dost sa opakuje, jeho diatonicke stupnicove behy mam precitane uz dobrych 20 rokov.

pritom aj zvuk syntakov (samplerov) na prelome 80/90 rokov je silne neprijemny - od garazoveho klavesaka az po wakemana mal kazdy korg M1 a roland D50. plochy zvuk tych istych samplov bez portamenta (ohybania tonu) sa na konzumentov valil v tej dobe odvsadial - z radia, koncertov, undergroundu atd. yes nebol vynimkou.

napriek tomu vas wakemanovo solo posadi - divaci revu a maju preco. solo nie je ziadne velke umenie - je robene na efekt, ale ucinok je 100 percentny. nieco ako jeho solo - vynatky zo 6 zien H8 na yessongs, kde sa vyblaznil na minimoogu a melotrone.

z prveho CD popri novych skladbach stoji za zmienku notoricke And You And I. Uzasne cisto zahrate (myslim, ze uz ziadna inkarnacia yesu od 1993-2007 to nezahrala lepsie). a nemozem si pomoct - bruford - pri vsetkej ucte k Alanovi - je tu nenahraditelny. s brufordom odisiel kus praveho Yesu.

2CD - opat CTTE zahrate takmer dokonale. nie ze by v neskorsom obdobi to hrali horsie. ale sala z nich obrovska RADOST - ved chlapci hraju tieto skladby prvykrat po 10-11 rokoch a znova su spolu. toto nadsenie na neskorsich pocetnych verziach CTTE zial chyba a citit z nich viac unavu , ci rutinu.

zvysok tvoria skladby z ABWH, ktore zneju este lepsie ako zo studiovej platne - opat rovnaky dovod. citit z nich obrovsku chut hrat. velka skoda , ze ambicie tychto styroch a-b-w-h boli naveky zabite projektom Union. ved prve dve skladby z Union (I would have waited forever a Shock to the system) su vyborne a mali byt z materialu studiovej platne ABWH II , ktora zial nikdy neuzrela svetlo sveta.

este k basmanovi Tonymu Levinovi. Tento holohlavy a v kaftane odety verny sprievodca Petra Gabriela na jeho koncertoch a platniach (mal som ho tu cest vidiet na koncerte v Blave v 1994, ked sem zavital Gabriel v sprievodnej skupine s Levinom a bubenikom - samym velkym Billym Cobhamom !!! - dodnes nechapem co tento clovek hladal v gabrielovej sprievodnej skupine) zvladol nelahku ulohu squireho partov v bonbonikoch ako Heart of Sunrise viac ako dobre. V nejakom inteview dokoknca tvrdil, ze squire mal svojsku techniku vybrnkavanie pomocou nejakych zeleznych naprstkov, co Levinovi robilo ukrutne problemy, aby dosiahol verny zvuk a rychlu frekvenciu tonov.

zaver - kupujte alebo kradnite ak mozete

» ostatní recenze alba Yes - Anderson, Bruford, Wakeman, Howe: An Evening of Yes Music Plus
» popis a diskografie skupiny Yes

---

Yes / Greatest Video Hits

je to zaujimavo urobeny prierez. z jednotlivych interview nedzi skladbami - hlavne s wakemanom (ten je znamy svojou uvravenostou)a rabinom sa dozviete vselico - napr. ako rabin zlozil riff ownera pri srani na zachode.

aj videa su zaujimave - najviac sa mi pacia skladby z drama-ery (tempus fugit a into the lens) kde uputa punkovy outfit squirea.

aj rabinovska era je zaujimava - strihy z koncertov s excelujucim rabinom az po love will find away s taborovym videom pri ohniku.

ak zbadate, kupte alebo stiahnite z internetu - stoji to za to.

» ostatní recenze alba Yes - Greatest Video Hits
» popis a diskografie skupiny Yes

---

Emerson, Lake & Palmer / Love Beach

bol rok 1978, chlapci sa chceli rozist a drzali ich pokope len zmluvne zavazky s atlantic records.

celkovo sa medzi fundamentalnymi vyznavacmi ELP platna povazuje za ausschuss alebo crap.

obal je dost katastrofa , vyzeraju ako Bee Gees.

prve 2 pesnicky su ako-tak OK, skladby 3-5 slabota. nasleduje skvost Canario - opat uprava vaznej hudby (Rodrigov koncert pre gitaru a orchester).

druha strana o cosi lepsia - minisuita ma pekne melodicke linky, syntakove melodicke obluky sem-tam evokuju Karn evil 9 alebo Endless Enigma. ale cele sa to postupne utapa v unave a bezfarebnosti.

zaver - kto ma pochopenie pre yesovske Tormato, poradi si aj s Love beach. kto vsak vidi rozdiel, nech sa tejto platni vyhne.

» ostatní recenze alba Emerson, Lake & Palmer - Love Beach
» popis a diskografie skupiny Emerson, Lake & Palmer

---

Van Halen / Best Of Volume 1

som velmi rad ze sa tu objavil VH , pretoze ma podla mna zasluzile miesto v progresivnej hudbe. Pridal som prierez Best Of, pretoze reprezentuje skvostne kusky tak z Rothovej ako z Hagarovej ery VH.

Ciernozlaty obal je takmer identicky s Uriasovskym Best of Part 1 a obsah je rovnako kvalitny.

nejdem rozoberat vsetky pesnicky - vplavajte do okuzlujuceho sveta eddyho gitarovych riffov a harmonii. za tuto hudbu by som si dal vrtat do kolena. tak aspon zopar.

osobitne mam najvrucnejsi vztah k Rothovym pesnickam - Uchained silno evokojuci harmoniou Collinsovkych Genesis, ci notoricky Jump, ktoreho syntakovy uvod (Oberheim OB8) pozna hadam kazdy, alebo svieza a silno synkopicka Panama, za ktoru by sa nemuseli hanbit ani taki King Crimson.

Ani Sammy Hagar nie je na zahodenie.

When It's love -uzasne harmonicky vybudovana pesnicka s molovymi tazkymi slapavymi strofami a durovym, krasne oblukovitym refrenom. Medzihra - sama synkopa a nasleduje eddyho solo. pre mna majstrovske dielo progresivneho rocku.

Right now - jazzrock na sposob VH. intro - synkopicky klavir a basa, eddyho rozlozene akordy a tazky alexov rytmus. na mile vzdialene od metalu.

Zaver: vecna a nadcasova hudba - tvrda, melodicka s neopakovatelnym eddym. kto chce s VH zacat, nech zacne s tymto vyberom.

» ostatní recenze alba Van Halen - Best Of Volume 1
» popis a diskografie skupiny Van Halen

---

Genesis / Calling All Stations

je velka skoda, ze pre nezaujem v USA sa tento line-up rozpadol. Tento album mal to, co genesis poslednych dvadsat rokov chybalo - znel inak. Ked si pustite co ja viem We can't dance, po dvoch vypocutych pesnickach takmer presne odhadnete, ako bude zniet tretia. Je to pekna hudba, ale vsetko je vopred zname, collinsov spev a bicie, rutherfordove backlighty, banksove plochy. Genesis uz nefascinuju.

Tu sa zda, ze prisla zmena. Titulna skladba vytvara silnu melancholiu a la wind & wuthering a ta melancholia sa tiahne celym albumom. Wilson fascinuje tym, cim kedysi collins - farbou hlasu.

skoda, ze to skoncilo este skor, ako to vobec mohlo zacat. verim tomu , ze by nsledovali platne este blizsie gabrielovi.

porovnavat wilsona s collinsom je nelogicke. tu nejde ani o collinsovu slavu, ani o jeho zasluhy, ci schopnosti. Wilson bol oproti Collinsovi v danom momente jednoznacne prinosom pre genesis.

(existuje tot presna paralela - onoho casu Horn vystriedal Andersona v Yese a s Downesom urobili Dramu - platnu, ktora ma uzasnu atmosferu a svojim soundom sa nepodoba na nic ani pred dnou ani po nej v tvorbe yesu. Pritom hadam nikto nepochybuje, ze Horn bol hlasovo na tom podstatne horsie ako Anderson, co v pripade dvojice Wilson/Collins zdaleka neplati).

» ostatní recenze alba Genesis - Calling All Stations
» popis a diskografie skupiny Genesis

---

Yes / Union

vztah samotnych yesmanov k Union:

- wakeman v interview spomina, ze demosnimku Union v rozculeni vyhodil z okna auta pocas jazdy a musel si zohnat druhu

- studiovy gitarista Jimmy Haun, ktory nahraval niektore gitarove party Union, v interview opisuje nasledujucu epizodu: Ked Anderson pocul Angor Wat, obratil sa k Jonathanovi Eliasovi (jeden z producentov Unionu) a zahlasil - "There is not one fucking Yes member right now playing!"

» ostatní recenze alba Yes - Union
» popis a diskografie skupiny Yes

---

UK / Night After Night Live!

nemam k tejto platni co dodavat, len same superlativy.

na koncertnu verziu (myslim ze je z japonskeho koncertu) je to vzacne kvalitna hudba - rovnocenna so studiovymi platnami.

nothing to lose - v strede zive solo jobsona na husliach. skladba je cista buduca Asia, vidno rukopis wettona.

in the dead of night - je zaujimave pocuvat, ako to hra bozzio v porovnani s brufordom na studiovej verzii. tu musim priznat, ze bruford svojimi "samopalovymi" virblami a celkovym, silne synkopickym hranim dava skladbe vacsi smrnc.

zaverom odporucam kazdemu, kto ma rad wettona, asiu, jazzrock a bigbit, lebo je tam vsetko.

a napriek tomu sound UK je taky osobity, ze sa nepodoba na nic ani pred nimi ani po nich. to malokto moze o sebe povedat. UK bol experiment na hrane fusion, progrocku a AOR, ktory ako rychlo zaziaril, tak rychlo zhasol.

bol vsak rok 79/80. letela novonarodena MTV a novi romantici. takato hudba nemala sancu prezit.

» ostatní recenze alba UK - Night After Night Live!
» popis a diskografie skupiny UK

---

Yes / The Ladder

Niekolko slov k uvodnej pesnicke Homeworld:
Ako by ani nepatrila k zvysku platne, ktory predstavuje popri nej sivy priemer.

Progresivny rock silne pripominajuci Dramu a GFTO. Intro v style soundu Dramy, solovy styl basy aj gitary.

Stredna cast – harmonicky klenot pripominajuci Awaken alebo Revealing science of God. Zmeny rytmu, modulacie do vzdialenejsich stupnic.

V strede krasne solo Choroseva na syntaku s wakemanovskou kadenciou (skoda, ze chlapcovi "majstri" nedali viac miesta), za tym Howovo solo ako vystrihnute z Awaken. Nasledujuci Andersonov choral a stupajuca basa Squirea v oktavach – ako keby oprasovali rok 1977.

Nakoniec spanielska gitara a klavirovy zaver. Stale mam pokusenie vediet, kolkokrat si predtym pustili alebo zahrali Awaken, ked isli do studia toto robit.

Ironia je, ze tato pesnicka (ktora je imho lepsia ako cele studiove keys to ascencion II, ktore wakeman povazuje za pokus nadviazat na liniu Fragile–CTTE-GFTO) je podmaz k pocitacovej hre, zrejme preto ma taku strukturu. inak by sa na takuto suitu na konci 90-tych rokov s velkou pravdepodobnostou bez problemov vyflakli.

hviezdicky su len za tuto jednu pesnicku.

» ostatní recenze alba Yes - The Ladder
» popis a diskografie skupiny Yes

---

starší »