Zappa, Frank - The Mothers of Invention - Uncle Meat (1969)
Reakce na recenzi:

Frank Zappa so svojou skupinou Mothers Of Invention, to bola pomerne ťažko vstrebateľná psychedelická jazda doplnená o voľný jazz, rock, orchester, čo si zmyslíte. Ale predovšetkým to bolo ironické psycho. Dvojalbum Uncle Meat (1969) patrí k najuznávanejším dielam tejto formácie, nuž mu dnes venujem pár slov.
Zappa mal s týmto počinom slušný úspech. 43. miesto v rebríčku Billboard je na takúto muziku veľmi dobré umiestnenie. Napriek tomu sa jeho predchádzajúce diela umiestnili aj lepšie, Absolutely Free bolo štyridsiate prvé a We’re Only In It For The Money dokonca tridsiate. Obsahuje jednu z jeho najznámejších skladieb, a síce niekoľkodielnu monštruozitu nazvanú priliehavo King Kong. V 70. rokoch ju radi coverovali rôzni muzikanti a zoskupenia, napríklad Jean-Luc Ponty alebo skupina Babe Ruth.
Pokiaľ očakávate nekonečnú pitvu skladieb, ste na zlej adrese. Dielo vnímam celistvo a najmä ako značne psychedelické čudo, ktoré je skrátka príliš dlhé, aby ma upútalo na jeden vrz. Na druhé cédečko prilepili na začiatok tri bonusy, nekonečné extrakty z filmu Uncle Meat, ktorý vtedy Zappa chystal, ale nedokončil a vyšiel až v roku 1987. Priznávam, preskakujem ich. Inak sa pripravte na nekonečné „frí“ sólovačky, podivné príhovory a vôbec! Nechcem sa opakovať. Časť materiálu je koncertného pôvodu. Aby som nevyznieval negatívne, je tu aj dosť príjemných inštrumentálnych pasáží, ktoré si v príhodnom rozpoložení vychutnávam.
Chápem, prečo sa Uncle Meat u fanatických nadšencov ranej tvorby Franka Zappu teší takej obľube. Napokon, bol to jeden známy, ktorý sa nad týmto albumom rozplýval tak, až som si ho napokon kúpil. Počúvam ho minimálne, ale počúvam! A čo vy?
zdenek2512 @ 31.10.2022 18:59:48 | #
První desky od Franka Zappy co jsem měl nahrané byly Hot Rats a Over-nite Sensation, poté jsem hudbě produkované Frankem Zappou naprosto propadl, chtěl jsem od něj mít nahrané všechno, hlavně desky ze šedesátých let nahrané ještě s Mothers Of Invention. Postupně jsem to dal dohromady včetně hudby k filmu Uncle Meat a 200 Motels. Na všechny desky Franka Zappy perfektně sedí systém, kterému mistr říkal “postupné pronikání”, prakticky žádná jeho deska se mi nelíbila napoprvé, ale každá s dalším poslechem rostla. Stejně jsem to měl s deskou Uncle Meat, Studio Tan …., teď na ně nedám dopustit. Se Zappou jsem přijal i mého nejoblíbenějšího zpěváka Dona Van Vlieta.