hejkal - @ 11.01.2024 | #

Frank Zappa je pojem. Bez ohľadu na to, kto ho ako interpretuje, bol to zjav, akých veľa nebolo. V 70. rokoch produkoval pre mňa najpočúvateľnejšiu muziku a album Over-Nite Sensation z roku 1973 je toho dôkazom.

Milá úvodná skladba Camarillo Brillo má nielen typický Zappovský nadhľad, ale aj prekvapivú ľahkosť, s akou plynie. Nie, že by v nej nedochádzalo k niekoľkým zmenám, napriek tomu je nesmierne melodická a súdržná. A je tu spevné funky-fusion I’m The Slime a do toho recituje text záhrobný hlas. Nepriznané ženské vokály zdobia refrén, gitarové sólo je ostré ako britva v rukách Sweeneyho Todda. Bluesrockeri si pochutia na nekompromisnej skladbe Dirty Love. Akurát musia prehrýzť tie Zappove zmeny vokálnych frekvencií, ktoré občas znejú, akoby to ani nemyslel vážne. A opäť je tu parádne gitarové sólo. Klávesová exhibícia otvorí ďalšiu, jazzovo nasekanú, skladbu Fifty-Fifty. Deje sa toho v nej toľko, až by som popisom strávil popoludnie, čo sa mi nechce, a tak iba stručne skonštatujem – je to psycho-mäso. A huslista Jean Luc-Ponty si z nej veru odkrojil riadny kus pre seba. Frankovo sólo je z kategórie – úplná magorina – bol to zver! „Kolážovitá“ skladba Zomby Woof ukazuje, kam až sa dá zájsť s vtipom v muzike, ktorá inak patrí k smrteľne vážnym druhom, všakže, jazzrock? Klasická ironická „Zappovina“, v ktorej sa veľa kecá, to je Dinah Moe Humm. Ešte aj v momentoch, kedy nastúpi akási „temná“ pasáž, má človek chuť sa usmievať. Finále sa nesie v pokojnejšej polohe, Montana však ani na okamih nepôsobí monotónne!

Bezchybný album skvelej muziky, Zappa v tejto podobe mi vyhovuje. Nazdávam sa, že Over-Nite Sensation celkovo patrí k najprístupnejším dielam tohto amerického osamelého vlka. Trvá ledva tridsaťpäť minút a obsahuje toho toľko, že by to dnes neoprogovým „vatovačom“ vystačilo hneď na niekoľko dvojalbumov. Ba čo viac, milovníci textov sa v nich môžu vyblázniť dosýta, pretože Zappa je majster v krivení jazyka. Však skúste.

zdenek2512 @ 11.01.2024 21:39:20 | #
Jedna z prvních desek od Franka Zappy, kterou jsem slyšel a měl nahranou na pásku. Pocity mám hodně podobné, pro mě výborné album, které mám dodnes hodně rád. Jsou desky od Franka Zappy, které poslouchám radši, ale tahle je určitě nejpřísnější pro posluchače. Moje od začátku nejoblíbenější skladba z desky je Zomby Woof.