hejkal - @ 11.05.2010 | #

Zappa má úžasnú vlastnosť. Jeho hudba je spravidla od prvej noty presýtená vtipom, výsmechom a pocitom, že to nemyslí vážne.

One size fits all nie je výnimkou. Inca roads znie ako niečo, čo gotický vedátor spichol dokopy z rôznych častí mŕtvych tiel, elektrifikoval to a zázrak, ono to žije. A kým sa jeden nazdá, už je z toho klasika. Parádny tvrdý úvod Can’t afford no shoes je klasicky nahradený posmešnou slohou, nič to však nemení na tom, že je to výborná rocková vec. A ešte lepšia je pokojnejšia Sofa no.1. Moja naj skladba na albume je uletená Po-jama people. Sólová gitarová pasáž (ako všetky na tomto albume) je geniálna. To je Zappa v najlepšom svetle! A na One size fits all je potešiteľné aj to, že každá ďalšia skladba je minimálne rovnako kvalitná ako predchádzajúca. Florentine pogen ulietava vcelku slušne (v počúvateľných medziach), prekvapivá vsuvka Evelyn, a modified dog nechá poslucháča príjemne vydýchnuť a relaxovať v blues rockovom (á la Zappa) San Ber’dino. Andy má, ako je to u Zappu zvykom, dve polohy. Absolútna prča kontra špičková muzika. Mix, ktorý by nezvládol požívateľne ukuchtiť nikto, iba maestro osobne. A je tu záver, Sofa no.2 sa musí počuť, Germáni si prídu na svoje.

Vrcholná dávka Zappu za päť hviezd.

Voytus @ 11.05.2010 13:52:38 | #
Hejkal: Leckým považována za Zappovu nejlepší desku, asi tomu tak bude. Každopádně je tu spousta skvělé hudby, které nelze nic vytknout. Bratr bubeník se hrozně zažral do úvodu Andyho, však je tam zajímavý part na rytmičák.