nowhere_man - @ 07.04.2011 | #

Geniálna séria stále pokračuje. A Selling England by the pound je z doterajších albumov môj najobľúbenejší (prekonal ho už iba Lamb lies down...). Úvodná Dancing with the moonlit knight je jedna z top skladieb Genesis, strieda krásne melancholické pasáže s vypätými dramatickými (plus nádherné sólo od Hacketta). Singlovka I know what I like mi vôbec nepríde ako nejaká komerčná vec s hitovými ambíciami, má krásnu melódiu a bodaj by sa také single vydávali aj dnes. Firth of fifth - nepotrebuje komentár, krása sama o sebe vyšperkovaná ďalším Hackettovým krásnym sólom. Zvyšok albumu je na tej istej vlne, opäť nepočujem nikde slabé miesto, ale prvé tri skladby som spomenul, lebo sú jednoducho úžasné (mimochodom More fool me s Philovým vokálom sa mi veľmi páči, viac ako For absent friend z Nursery cryme). Takže opäť plný počet, neskutočné, čo táto kapela v rokoch 1970-1975 vyprodukovala... (a v podstate to pokračovalo až do 1977)

alienshore @ 29.09.2013 19:58:21 | #
Peter Gratias, tie mainstreamové kapely čo spomínaš sú napr. pre mňa osobne ešte počúvateľné pretože si na mélodiách dali ako tak záležať, skús si napr. pustiť to čo sa hraje v USA a čo sa tam prezentuje za kvalitnú hudbu, kvantá minimalistického R&B, vulgárneho hip-hopu a lascívneho disca, z niektorých skladieb môže prísť človeku aj zle, toto naozaj považujem za zlú hudbu