hejkal - @ 16.02.2010 | #

Dvojalbumy sú vždy určitým rizikom, dokonca aj pre skupiny, ktoré sa vyžívajú v dvadsať a viac minútových kompozíciách. Genesis sa tejto úlohy zhostili, ako to len povedať, poslucháčsky vďačne.

Z diela ako celku mám podobný pocit ako z Pink Floyd a ich Dark side of the moon alebo Wish you were here. Melodický a pomerne priamočiary (samozrejme, na pomery špičkových hudobníkov s „úchylným“ art rockovým prejavom) poslucháčsky zážitok nič nenarúša a pokojne by mohlo ísť aj o rádiovú hudbu. Vlastne mi je záhadou, prečo toto dielo nemá podobný status u más ako zmienené „Floydoviny“. Iste, je tu aj „povinná“ ďalšia vrstva v podobe koncepčnosti a tak, ale to beriem skôr ako dobový folklór, než naozaj prekážku k poslucháčskej obľube. V mojom prípade sa Lamb vypracoval na jeden z najobľúbenejších kulisových sprievodov popri práci, pretože sa ľahko vstrebáva a neruší pri výkone, naopak podprahovo dodáva energiu.

Ťažko niečo osobitne vypichnúť, celé predstavenie je špičkové, možno by som zmienil dlhú a nádhernú In the cage, „Camelovskú“ Hairless heart, typicky štruktúrovanú „Genesisovinu“ The lamia, čo si hovie ako pekinský palácový pinč v mäkkom vankúši alebo hoci ďalšiu z rady klasicky znejúcich skladieb The colony of slippermen, ktorá síce nie je práve jedinečnou ukážkou génia, ale pôsobí živšie ako väčšina prítomného neagresívneho materiálu. Z rovnakého súdka je aj posledná menovitá vec, Riding the scree.

The lamb lies down on Broadway. Ďalší z albumov, ktoré systematicky počúvam pomerne krátko, ale s o to väčším pôžitkom.

Brano @ 19.02.2010 17:36:11 | #
Klaňanie sa zlatému teľaťu? To snáď nie!Ja som na tejto hudbe vyrastal,sprevádzala ma životom od rannej puberty až do dnešného dňa.Na to, aby človek do tejto hudby vnikol a plne ju precítil je potrebný opakovaný sústredený posluch.Neviem si predstaviť, že by som počúval napr. takú The Waiting room, alebo Back in N.Y.C. a škrabal pri tom zemiaky.Asi by som si skôr oškrabal prsty,ako zemiaky.Lamb nie je pre mňa zlaté teľa ,ale naprosto zásadná platňa,ktorá ovplyvnila môj život,moje vnímanie a hudobné a estetické cítenie a protestujem proti akejkoľvek dehonestácii tohto diela.Myslím, že na to mám právo.