Cream - Wheels of Fire (1968)
Reakce na recenzi:

Môj najobľúbenejší album tejto formácie. Štúdiová aj živá časť sú bez chyby. Na štúdiovej časti žeriem absolútne všetko. Krásnu White room s nádherným refrénom a sólom Erica Claptona. Hoci, ako som napísal, necítim moc blues, tak ale Sitting on top of the world je pre mňa jedna z bluesoviek, ktoré ma chytili. Passing time s krásnou melódiou, akustická As you sai, ktorá mi strašne pripomína neskorší album Led Zeppelin III. Milá Pressed rat and warthrog, šlapavá Politician, pohodové Those were the days a Born under a bad sign. Záverečná šlapavá Deserted cities of the heart. Opäť tu majú svoje miesto aj bonusy: popovejšia singlovka Annyone for tennis (na reedíciach sa dávala na Goodbye) a alternatívna verzia Passing the time.
Živú časť otvára jedna z najlepších skladieb v repertoári Cream - Crossroads plná šlapavých sól. Zaujímavá je aj Traintime, taká improvizačka. No a Spoonful a Toad majú väčší náboj ako v štúdiových verziách.
Pre mňa No.1 z albumov Cream.
A k polemike pri tomto albume: Ringo Starr možno nie je najlepší bubeník na svete, ale vo svojej dobe bol skvelý a rozhodne dal svetu hudby viac ako Nick Mason ( a to tvrdím ako zarytý fanúšik Pink Floyd). A k progresivite Beatles - hudbu delím na tú pred Beatles a tú po Beatles.
Filozof @ 20.11.2009 20:43:15 | #
Apache
Koukal jsem do Tvého profilu: "HORROR, CHLAST & ROCK'N'ROLL - tři věci, které určitě můžu."
To leccos vysvětluje. Výčet Tvých oblíbených skupin také dává Tvá slova do jistého kontextu.
Bohužel se asi nevyjádříš k meritu věci - tedy proč zrovna revoluci s Beatles... tak snad jen doufám, že až trochu zestárneš a zmoudříš, pochopíš, že revolucí bylo mnoho a nechodí to na světě tak, že všichni musí tu Tvoji vnímat stejně.
Sám za sebe bych Ti doporučil se kouknout i na další seriály. Od BBC je nejpovedenější a nejzásadnější ten o vývoji Jazzu. Po něm bys možná leccos pochopil.