hejkal - @ 07.11.2023 | #

K AC/DC mám nevyhranený vzťah. Nie, že by ma Youngovci nebavili, ale... Je to ideálna skupina do „best of“ riešenia. Ibaže! Došlo na dvojdiskovú  Live – 2CD Collector’s Edition.

Ono je to tak, že AC/DC vlastne nevydali ani jednu normálnu spotrebnú výberovku. Ich výberové boxy a pod., keď už vôbec vyšli, obsahovali skôr raritky a nevydané veci, ako prierez hitmi. A o tie mi v súvislosti s touto kapelou ide. Ako, jasné, dávno-pradávno som si zo všetkých albumov zadovážil dva pre mňa najpodstatnejšie, a síce Highway To Hell a Back In Black. Čosi som si v dávnych dobách i napálil, ale po nudnom a nevýraznom sklamaní nazvanom Ballbreaker (1995) som na skupinu zanevrel. A to až do albumu Black Ice, ktorý som si po vydaní kúpil len tak a vcelku sa dá. Fór je v tom, že jediná použiteľná „výberovka“ toho, čo od AC/DC chcem, je vlastne album Live (1992). Ten som mal dlho napálený, ale v čase Covid-karantény som sa opäť obzeral, či neexistuje nejaké elegantné riešenie. A naskytla sa možnosť kúpiť si dvojdiskovú verziu Collected Edition. No a dnes už mám skoro všetko, čo v 70. rokoch vydali.

Okrem chýbajúceho kúsku Big Gun (titulný song k filmu Last Action Hero z roka 1993) je to veľmi vydarená kolekcia skladieb obsahujúca prakticky celý prierez tvorbou a so všetkými hitmi, ktoré si človek pamätá z videoklipov. Turné k The Razors Edge zachytilo kapelu v skvelej forme. Na dvojdiskovej edícii je pôvodná prirodzená kolekcia hitov doplnená o niekoľko skladieb, ktoré pochádzajú ako z 80. rokov, tak z obdobia s Bonom Scottom. A práve tieto ukazujú AC/DC ako kapelu, ktorá dokáže zahrať aj viac ako párminútové odrhovačky „na jedno brdo“. Jailbreak má takmer štvrť hodinu, Let There Be Rock dvanásť minút a High Voltage desať a pol minúty. Počúvať Angusa, ako to mydlí na gitare, je zážitok.

Ono, samotná hudba ničím neprekvapí. Je to AC/DC. Johnson s kovovým hrdlom škrieka o dušu, rytmika šliape, no a sólová gitara si robí, čo chce. Pravdepodobne každý rockový poslucháč si pri niektorej skladbe dokáže zanôtiť s kapelou, keď už nie slová, tak aspoň melódiu. Ozaj! Ako kuriozitka je na rozšírenej edícii zaradená minútová skladba Bonny, čo je popevok z jednej starej írskej ľúbostnej balady. Keby jej nebolo, nič sa nestane, ale tak, je tu pre zberateľov.  

Jediná nevýhoda kolekcie sa vtelila do dlhých niekoľkosekundových páuz medzi skladbami, čo narúša ilúziu koncertu. Zvyknúť sa na to dá, ale myslím si, že ich mohli zrušiť (alebo aspoň výrazne skrátiť).

Som rád, že si som si tento dvojdiskový variant zaobstaral. Priamočiary hard rock, štipka blues, známe skladby, v podstate nič viac od kapely nepotrebujem.

Antony @ 08.11.2023 10:52:42 | #
Naštěstí se už ničemu dávno nedivím a také dávno vím, v rocku (a v umění obecně) neexistují modly. Jen modláři. A také mi přijde legrační slovní spojení - párminútové odrhovačky „na jedno brdo“ od posluchače bluesrocku a jižáren, které tohle naplňují tisíckrát více, než AC/DC.. To jen tak na okraj.

Ve zde zmíněných kapelách se s hejkalem naprosto míjím. AC/DC jsou pro mne z hlediska kvality hudby 100% do roku 1980 a velice poslouchatelní do 1990. Nějaká MTV, nějaké hity, to jsou podružnosti, moje vnímání se tímto vůbec neřídí. Antikomerční ryze rocková kapela. Recenzované live jsem si v době vydání koupil (to jsem ještě naivně zkoušel, jestli živáky zaberou) a nedalo se to poslouchat. Zprzněný odkaz skupiny. letělo to okamžitě pryč. Jediný způsob, jak přistupovat k muzice AC/DC jsou kompletní alba, ostatně, takhle to mám u všech interpetů, co existují. Živáky a výběry považuji za podřadné zboží.

Totéž The BEATLES. Celou jejich tvorbu považuji za dokonalou a výsostně rockovou. Stejně tak The ROLLING STONES, i když u nich najdu sem tam velké výpadky z té dokonalosti. letošní deska je průjem roku.

U2 moc nemusím, ale asi 2 alba mám. Jsou tak na hranici. To už raději jejich australské dvojníky MIDNIGHT OIL.