hejkal - @ 17.02.2009 | #

Dvojka Rainbow sa nesie v duchu tvorivého vrcholu všetkých protagonistov. Nová zostava sa osobnosťami len tak hemží, za všetkých spomeniem fenomenálneho búchača Cozyho Powella. A to sa aj prejavilo.

Klávesové čosi otvorí naliehavo melodickú Tarot woman, ktorá je zároveň krehká a aj prierazná. Sama o sebe super, v kontexte albumu patrí do horšej polovičky (ja viem, o niečom takom sa vlastne nedá ani hovoriť). Posadená Run with the wolf je v duchu predošlej melodickosti kombinovanej s kryštálovo prierazným hard rockom. Nastupuje klasika, Starstruck. Beží ako o život, prvý vrchol albumu. Opäť je tu trošku úkrok nabok, kvázi rokec Do you close your eyes je však veľmi dobrá vec a rockuje vcelku v pohode. Hm, čo napísať o najlepšom pesničkovom dvojzáprahu všetkých čias (asi...) a neopakovať iných? Najlepšia skladba sa volá Stargazer a je celá bohovská. Záverečný spev a podmaz patria k najlepším momentom umenia (áno, aj rocková hudba je umenie) vôbec. A zmienim sa o orchestri, ktorý je tu krásne votkaný do celkovej atmosféry. Tak sa to má robiť a nie Metallica. Záverečný beh do cieľa je naozaj šprintérskym finišom, ktorý, zdá sa, nikdy neskončí. A predsa.

Pridávam sa k zástupom, je to esencia hard rocku v krátkom albume, ktorému ale nič nechýba. Kto by to bol povedal, že má hard rock ešte čo povedať, po svojom boome z prelomu dekád 60s-70s. Ach, kdeže sú tie doby, podobného štýlotvorného počinu sa už asi dnes sotva dožijem.

pito63 @ 16.03.2014 01:01:35 | #
Borek
Tak sme na tom prakticky rovnako. No, si asi jeden z mála, čo si zabubnoval na svojej svadbe.
Keď sme pri tých bubeníkoch, tak som si spomenul na jeden konkurz dedinskej kapely, kde som sa zúčastnil ako divák. Jeden chalan, ktorý sa prihlásil, to tak "rozfofroval", že som nechápal. Ako to napísať slušne, aby som nikoho neurazil a neponížil? Totiž, kapela už skončila a on stále trieskal - nepočul práve najlepšie. Nakoniec sa našiel bubeník, ale ten pracoval mimo bydliska a domov chodil dva razy do mesiaca, takže kapela skúšala bez neho a bolo to o ničom. Čo však čert nechcel, bral si paličky zo sebou. Až sa raz jeden kámoš zdravo "nasral", vybehol z klubovne a z najbližšej vŕby vyrobil 2 paličky. Kapela sa pustila do Slade a blany nevydržali nápor kvalitného výrobku. Som presvedčený, že toto bol dôvod neúspechu ich snaženia - kapela nikdy neprekročila prah skúšobne a ako som sa dozvedel, tak roky splácala JRD pôžičku na nástroje, ktoré nikdy nehrali a nezarobili na seba ani halier.
Borek, myslím, že sme dopadli lepšie.