hejkal - @ 24.11.2010 | #

Sweet freedom, ďalší z rady albumov, ktoré Uriah Heep vo veľkej kadencii vrhali na trh, som ešte neobťažkal pár kvetnatými slovami? No, tak to napravím.

Začiatok albumu nenechá nikoho na pochybách, že sa bavíme o hard rockovej skupine ako remeň. Dreamer je vlastne gitarová smršť, akú hádam dovtedy Uriáši ešte nepredviedli. Stálica výberoviek, melodická Stealin’ nepatrí k mojim najobľúbenejším skladbám skupiny, aj tak však musím uznať, že sa počúva ľahučko a zdravie môže ohroziť akurát diabetikovi (inými slovami, cukrová poleva je prítomná). To One day je iné kafe. Skvelý úvod, nástroje zladené so spevom, radosť počúvať. Titulná Sweet freedom opäť nemyslí na cukrovkárov v radoch pravoverných rockerov, až sa divím, že sa Svetová zdravotnícka organizácia touto hrozbou nezaoberala. Klávesovo dominantná balada If I had the time (neprekvapivo) vytŕča z rady príjemných zážitkov, čo viac dodať.

Veľa sa na progboarde popísalo o kvalitách Byrona, ale úprimne si povedzme, ktorý iný spevák by si mohol dovoliť prespievať abecedu a publikum mu to zožralo? Ak netušíte, ako to môže znieť, vypočujte si záver svižnejšej skladby Seven stars. Ja to žeriem.

Akustická Circus sa mi páči asi najviac na albume. Je to jednoducho pohodička. Záver patrí monumentálnej hard rockovej skladbe Pilgrim a môžete mi veriť, že toto je Uriah Heep na vrchole síl. Melodika, vokály, mohutné klávesy, stredová inštrumentálna medzihra, plnofarebné gitarové sólo, nič lepšie sa vo finále ani nemohlo umiestniť.

Z bonusov spomeniem iba skladbu, Sunshine, tuším béčko singlu. Ide o ďalšiu monumentálnu vec, rozhodne som rád, že na CD je a predlžuje zážitok zo Sweet freedom.

Vynikajúca záležitosť, asi posledná z dosiek, ktoré beriem za to naj, čo Uriah Heep vyprodukovali.

Apache @ 24.11.2010 21:49:56 | #
Neznám Uriáše nějak úplně dokonale, ale většinu jejich alb jsem slyšel několikrát. (Nejvíc se mi z nich líbí Demons and Wizards.)
Jediná věc, která mi uvízla v paměti ze Sweet Freedom je právě Stealin', kterou hejkal tak odbyl. :-) Pamatuju si určitě, že tuhle skladbu jsem odtamtud měl za s přehledem nejlepší věc. Je ale zajímavé, že když jsem to tehdy říkal jednomu dobrému kamarádovi, který je dost na britský rock (tomu, kterému jsem pak prodal diskografii Free), tak se taky šklebil, že zrovna tahle nepatří k jeho favoritům. :-)
Asi bych si to měl po letech zase jednou poslechnout... A od čeho máme youtube, že?
No jasně, to je ona. Furt pecka. A už vím, proč se mi tak líbí. Zní to totiž hodně jako Styx.