nowhere_man - @ 23.01.2010 | #

Double fantasy návrat Johna Lennona po piatich rokoch. Škoda, že sa nikdy nedozvieme, kam by sa vyvíjala jeho hudba. Ale toto album je skvelé. Samozrejme myslím tým Lennonove skladby, pretože je to spoločné album Yoko a Johna. Ja osobne mám verziu, kde sú len Lennonove skladby (Double Fantasy a Milk and Honey). Nádherná (Just like) Starting over, ťaživá I´m losing you, melodická Watching the wheels, krásna a známa Woman. To sú vrcholné diela Johna Lennona. Ale aj ostatné skladby sa mu podarili (Cleanup time, Beautiful boy, Dear Yoko a aj ním spievaná skladba od Yoko Every man has a woman who loves him). Škoda teda len, že stihol tak málo, ten pošahaný Mark Chapman - to nikdy nepochopím...

Mayak @ 11.12.2013 07:53:46 | #
...je to na "filozoficko"/analytickú debatu (:-) )a asi to tu nepatrí ... ale človek je tvor (celkom vždy) nedokonalý. Disproporcie medzi tým, čo úspešný umelec avízuje (najmä v mladosti a istej ekonomickej "skromnosti"/chudobe, ale aj istom spoločenskom nadhľade) a jeho reálnymi životnými postojmi v zrelom veku a určitom blahobyte sú pričastým javom. Nielen, Lennon, Jagger, Waters, ale aj predstavitelia toho najradikálnejšieho - ranného punku sú dnes celkom inde, ako za mladi. John Lydon (alias Johnny Rotten/Sex Pistols, či (sir) Bob Geldof (The Boomtown Rats) boli zásadní radikáli a búrači konvencií a spoločenských prudérií .. a dnes sú prakticky presne tam, kde za mladi (oficiálne) byť nechceli a sú solventní zaprdenci. Pozérstvo? lož? zlyhanie? falošný moralizmus? ... alebo len tradičná ľudská "slabosť" ... nech si vyberie kto chce a čo chce ...