hejkal - @ 04.01.2023 | #

Načo nosiť drevo do lesa? Lykožrútom? Pocity márnosti sú síce občas (často) opodstatnené, predsa len je život sériou katastrof, až mám niekedy pocit, že ide o spriahnutie sa psychoanalytikov s cieľom opodstatniť ich márnu existenciu. Ale dosť bolo konšpirácií! Keď sa povie Dio, tak o nejakých nihilistických orgiách nemôže byť reč! Naopak, na rad prídu tvrdé slová o tvrdej muzike! Kričte so mnou: „The Last In Line!“

Čože? Vraj ani neviem poriadne začať? Vraj mám najprv zrúknuť: „We Rock!?“ Ako chcete. Naládujem to do vás s vervou opozičného krikľúňa. Teraz mi už urobte radosť a vyšťavte sa s The Last In Line, až kým neostanete Breathless. Šup, šup, rýchlo sa rozbehnite do nočného mesta, aby ste si urobili radosť s I Speed At Night a One Night In The City. Akonáhle sa, šťastní a bezstarostní, pojašene rútite ulicami, stretnete zaručene množstvo závistlivých ľudí, ktorým je radostný život spoluobčanov rovný smrteľnému hriechu, ani na to nepotrebujú súhlas vyššej moci. Vyrovnajte sa preto s Evil Eyes, nepočítajte s tým, že túto Mystery pochopíte. Ktovie, prečo je v ľudskej prirodzenosti zakorenený srd voči blížnym, ktorí vyznávajú iné hodnoty, prípadne si dovolia byť so svojim životom spokojní. Teórií je mnoho, jedni prisahajú, že sme na obraz boží (ten, či onen), iní sú prosto presvedčení, že vlastné šťastie rastie priamo úmerne s nešťastím druhých… Dalo by sa o tom nekonečne písať, ale načo. Autokanibalizmus v podobe Eat Your Heart Out by mohol citlivejšie povahy znechutiť, presuňme sa preto do delty Nílu, kde na nás čakajú staroveké civilizované spôsoby nakladania s neprispôsobivými otrokmi. Všakže, Egypt (The Chains Are On)?!

Rock z 80. rokov mi pripomína slovenskú reprezentáciu na majstrovstvách sveta v hokeji (text je z roka 2017 – pozn. autora), ale aj na nich hrajú podstatne lepšie mančafty, nuž nečudo, že Dio nemá s našimi neborákmi priveľa spoločného. Osobne sa mi tento album páči o kúštik viac ako debut. Solídna rocková muzika, tak to mám rád. Nepovedal by som, že sa zo mňa niekedy stane „diobetik“.

P.S. Bonusový disk plný strhujúcich koncertných zážitkov si rozhodne nenechajte ujsť, je (c)hutný!

hejkal @ 04.01.2023 14:09:06 | #
Dnes sa už takto nehrá je v podstate pozitívne konštatovanie. Napokon, keby sa hralo stále rovnako, tak sa o progrese nebude dať baviť. :) Pravda, či je to k lepšiemu alebo horšiemu, to si musíme každý vyhodnotiť sám za seba. Som rád, že moje texty občas niekoho privedú k vypočutiu si danej muziky. Či už ako novinku alebo návrat k "starej dobrej" muzike.

Že si osoba koncertne nepoľúbená, je samozrejme tvoja vec. V záplave hudby aj tak spoznáme len zlomok, nuž je podstatné si z tej trošky nájsť to svoje. Minule som len tak zo srandy spočítal, že keby som rovno počúval hudbu 24 hodín denne, tak za 80 rokov vypočujem cca 700 000 albumov. Len na Bandcampe bolo v roku 2020 cez 5 miliónov albumov. Tisíce ich chrlia veľké vydavateľstvá ročne, a tak predstava, že napočúvam to, čo vzniká, je v rovine sci-fi. A to by som ešte každý album počul len raz... Preto rešpektujem každú cestu a voľbu akéhokoľvek poslucháča. Moja je spojená s koncertami, ešte ich stovky čakajú na môj text. Ktovie, možno sa dočkajú. :)