Blue Cheer - Vincebus Eruptum (1968)
Reakce na recenzi:

Písal sa rok 1967 (aspoň podľa môjho CD), keď uzrela svetlo sveta táto...tvrdá doska.
Konkrétne toto CD je jedno z prvých (štvrté), ktoré som si kedy kúpil (úplne prvé bolo Unavení a zničení od Slobodnej Európy a potom prišla výberovka Animals a Lynyrd Skynyrd 1991). Predchádzalo tomu videnie videa so skladbou Summertime blues. Bubeníkovi okram vlasov nebolo vidieť prakticky nič z tváre, basákovi len o kúsok viac a gitarista bol síce identifikovateľný, ale jeho hra...). Dodnes ju považujem za najlepšiu verziu. Albumová verzia je doplnená o podivnú hučivú stredovú pasáž.
Rock me baby, to je blues...teda, ak sa niečo tak hlasno-surové dá takto označiť. Na dokreslenie, sprievodný rytmus hrá bicman na crash činel (žiadna hi-hat ani decentne zvonivý ride činel sa nekonajú). Doctor please je rovnako vražedné psycho, Out of focus a predovšetkým Parchment farm sa musia počuť, niečo takéto už nevyprodukoval nikto.
Second time around je záverečná "predstavovačka" skupiny, bubeník umláti nejaké tie trioly, gitarista sa Hendrixovsky nakvíli a evidentne si vystačí s tým, že nič ďalšie na gitaru nezahrá.
Vincebus eruptum je míľnikom toho, čo sa neskôr nazve metal (a asi aj punk). A navyše, je to jedna z mojich naj dosiek, ktorá ma sprevádza životom už pekných 15 či koľko rokov.
vmagistr @ 14.09.2015 17:04:47 | #
Zajímavý doklad toho, kam až se dá vytavit blues a jak moc se dá surovým zvukem nahradit technika, aniž by zásadněji utrpěla melodická složka skladby. U Doctor Please už je to hodně na hraně, se zbytkem jsem ale zcela spokojený. Nemusím si tím šmirglovat uši denně, ale jednou za čas si rád připomenu, co že je to vlastně opravdu ten HARD rock.