hejkal - @ 03.12.2008 | #

Smrť Leona Wilkesona sa pravdepodobne podpísala pod výslednú nahrávku. Zvuk je studený, odľahlý a celkovo nepríjemný. Skladby sú nie príliš záživné a strácajú sa jedna v druhej. Existujú tu iba dve výnimky, Mad Hatter (pocta Wilkesonovi, ktorý celý život nosil zvláštny klobúk) a Jake, čo je rifová hard rocková skladba najvyššej akosti. Pre Skynyrd dosť netypická. Za absolútne zlo sa dá považovať bonusová skladba s Kidom Rockom, niečo ako najvýgrcnejší hard core na motívy Gimme three steps (po Steve Morsovi už druhá katastrofa, asi vždy, keď členom skupiny hrablo, išli zhovädiť práve tento song, ktovie, čím si to zaslúžil). Nepresvedčivý vstup do nového milénia a sklamanie nadšeného fanúšika. A existuje aj s bonusovým DVD, ktoré rovnako za nič nestojí, nejaký klip a pár kecov.

hejkal @ 15.08.2012 04:17:18 | #
Pre mňa je to jeden z najmenej obľúbených albumov obľúbenej skupiny. Medzi Molly Hatchet a Lynyrd Skynyrd v 90. rokoch nevidím rozdiel, prví sú schematický až hrôza, druhí značne nevyrovnaní, ale keby som mal vybrať, tak úvod 90. rokov je v réžii Skynyrdov a jeden Devil's Canyon voči 1991, The Last Rebel, Endangered species či Lyve from steel town hovorí jasnou rečou. Teda, pre mňa, samozrejme. A ktorá skladba sa ti tu najviac pozdáva? To by ma zaujímalo.