Petrucci - @ 23.07.2009 | #

Dream Theater se nám začínají opakovat a hodně, dalo se to sice čekat, jelikož jejich styl není nafukovací, ale mrzí mě to i tak. Navíc je tohle první album, které mě většinu času nudí. Nad průměr vyčnívá halekačka "A Rite of Passage", sladká (možná až moc) Whiter a "The Best of Times". Jinak se na CD nenachází nic, co bych od DT neslyšeli už dříve, navíc v mnohem lepší formě. Velká škoda. Za dvě hvězdičky, jednu přihodím navrch za osobní sympatie.

yngwie3 @ 25.07.2009 07:53:59 | #
Som zo starej školy, odchovaný hudbou Otcov zakladateľov /DP boli prvá kapela ktorá u nás hrala na kotúčáku, myslím že to bola B3-ka, od rána do večera, a našich z toho išiel trafiť šľak / tak ako pravdepodobne veľa z tu prítomných. Hudbu DT som objavil, vlastne bola my naservírovaná kolegom len prednedávnom, takých šesť alebo sedem rokov naspäť. Nikdy som nezabudol odkiaľ som prišiel a preto hudbu vnímam VŽDY EMOTÍVNE. Ale aby sa emócie u mňa prebudili,myslím emócie v kladnom slova zmysle, musí byť dielo zahraté po technickej stránke dokonale. Keby Yehudi Menuhin hral Paganiniho Caprice 24, alebo akékoľvek iné klasické dielo so zjavnými chybami, asi by emócie u mňa zabil. To isté platí aj v rockovej hudbe. Komplikovaná hudba DT my vôbec nepripadá ako podružná. Prísť v dnešnej dobe s úplne niečím novým , ako bolo povedané štýlotvorným, nie je jednoduché, pretože studnička z ktorej sa čerpajú nápady je takmer prázdna. Takže sa pravdepodobne štýlového rockového velikána tak skoro nedočkáme. A nebude čo rozpoznávať.