hejkal - @ 10.10.2025 | #

Prešli dva roky od neopakovateľného debutu kapely Proto-Kaw a na pultoch sa objavil ďalší album – The Wait Of Glory.

Kapela okolo Kerryho Livgrena ostala pokope, akurát za biciu súpravu si sadol nový hráč Mike Patrum. Dvanásť skladieb pokračuje tam, kde debut skončil. Aj tu je najsilnejším prvkom atmosféra. Aj tu je cit viac ako hudobná zručnosť, hoci aj tá je vysoká. Kým sa k nej dostanem bližšie, spomeniem ešte obal, bizónia kresba na jaskynnej stene je opäť zaujímavá a páči sa mi.

Temnota, ktorá opantáva väčšinu skladieb na albume, načne Nevermore a ja som v siedmom nebi. Proto-Kaw má pomerne jedinečný sound, čím sa vymyká zo záplavy neoprogovej šedi. Tento album má v sebe troška viac orientálnej nálady (Relics Of The Tempest), ale nevadí mi to. Nechýbajú aj najazzlé inštrumentálne hody mixované priam metalovým soundom (When The Rains Come), je zaujímavé, ako sa veteráni dokážu prirodzene vysporiadať s novodobými trendami a ešte znieť sviežo (Picture This). Samozrejme, prakticky všetky skladby sa lenivo sunú dopredu, na všetko je čas, nikto sa nikam nenaháňa. Snaha zadefinovať krásu je tu s nami od praveku, v krehkej nádhere At Morning’s Gate sa to hádam podarilo priam ukážkovo. Svižnejších temp je minimum, najbližšie k nim má tvrdá Melicious Gladiator.

Oproti debutu sú tu však aj drobné nedostatky. V niektorých baladách akoby sa vytratila iskra (On The Eve Of The Great Decline). Niektoré tvrdšie skladby ma zbavujú pozornosti, hoci by nemali (Physic). Album je tiež pridlhý. Niekde pri The Vigil sa mi stáva, že sa moja myseľ vydá na bočné chodníčky a z pozorného počúvania sa stáva kulisová záležitosť. Pripisujem to nedostatočnému zovretiu ohniska albumu. Menej je niekedy viac. A možno by sme sa vyhli funkoidnej hrôze Old Number 63, ktorá ma vyslovene irituje a rozbíja náladu celého diela. O Osvaldo’s Groceries ani nehovorím. To je taká Zappovina krížená so ska. Akurát bez Zappu.

Dvanásta skladba je uvádzaná ako bonus, čo je čudné, keďže bez nej album nikdy nevyšiel. One Fine Day je nudná záležitosť, tuctový bluesový popík, chápem, že ju nechceli zaradiť do playlistu albumu, nemuseli ju tam pchať vôbec.

Môj celkový dojem z The Wait Of Glory je však pozitívny. Ide o výborný album, ak máte radi náladovú inteligentnú hudbu, rozhodne sa mu nevyhýbajte!

hejkal @ 11.10.2025 17:44:23 | #
Súhlasím, Kansas vtedy nestáli za (moju) pozornosť.