hejkal - @ 11.01.2024 | #

Švajčiarsku kapelu Krokus som nikdy nepočúval. Patrí k tým mnohým súborom, ktoré sa v rockovom oceáne pohybujú s ladnosťou žraloka, ale ako na truc sa ani raz nepriblížili k môjmu zornému poľu. A tak sa môj lovecký inštinkt prebral až keď vyšiel album Hoodoo.

Áno, pomohla tomu tunajšia recenzia (ešte na progboarde), zadrela do mňa osteň zvedavosti. Mierny. Začal som sa o kapelu bližšie zaujímať a chcel som si kúpiť jej debut zo sedemdesiateho šiesteho. Mám dobrú skúsenosť s kapelami, ktoré sa presadili v neskorších dekádach, ale začínali v 70. rokoch. Lenže zohnať sa mi ho nepodarilo, a tak som svoju drobnú túžbu pochoval do podvedomia a venoval sa inej, dostupnej muzike.

Až v roku 2022 som v obchode náhodou zazrel obal albumu Hoodoo, podvedomie mi dalo kopačku, spomenul som si, že ma kedysi zaujala recenzia a dielo som si kúpil.

Rovno prezradím, že dobre som urobil!

Iste, to označenie z miestnej recenzie – švajčiarske AC/DC – sedí ako povestný zadok na šerbeľ. Jedenásť skladieb by si nepozornejší poslucháč pokojne mohol pomýliť s austrálskymi borcami. A pri takej Rock’n’roll Handshake, Dirty Street alebo Keep Me Rolling aj ten pozornejší. Mne sa páči celková energia, ktorá na mňa z nahrávky dýcha. Toto nie je žiadny zločin na odobratie vodičáku pri dychovej skúške, toto je príjemný vietor, vďaka ktorému je zrazu aj leto znesiteľným obdobím. Občas má až heavymetalový kovový nádych (In My Blood, Firestar), ale nikdy neskĺzne do nepríjemného víchra.

Najviac sa mi páči temná náladová skladba Hoodoo Woman. Najmenej ma presvedčil divne heavy zaonačený cover Born To Be Wild. Viem si album predstaviť bez neho. Podobne hororová hrmavica Ride Into The Sun mi úplne nesadla, mám z nej taký ten „ejtýsovský“ pocit.

Musím sa priznať, že ma tento album oslovil na prvé počutie a siaham po ňom posledné dva roky častejšie, než by som si kedy predstavoval. Je to výborný oddychový (čítaj energický) rock. Rád popri ňom relaxujem.

hejkal @ 24.01.2024 12:57:40 | #
Antony - no hej, som síce stará konzerva, ale rád si, ak ma čosi láka, vyleziem z plechovice a ufúľam sa hoci Krokusom. Nepochybujem, že je to skvelá skupina s množstvom priaznivcov.

Apache - záujem o veci okolo mám aj ja, ale to je iné ako počúvanie muziky. To je len nadstavba. Keď niekde spieva môj obľúbenecc Gillan, tak to automaticky neznamená, že sa mi to bude páčiť. Keď niečo produkoval Birch, tak to nezaručuje,  že to nebude niečo hrozné. Automaticky, lebo meno, to u mňa nefunguje. Aj keď zároveň platí, že viem byť pri svojich miláčikoch zhovievavý a odpustím im čosi, čo by u iného neprešlo. Ale sa na nich viem aj riadne nahnevať. A netuším, ako to funguje, niekde to ide, niekde nie. A niekedy to platí aj v rámci jednej kapely. Pri Jethro Tull mám rád všetko, aj ich slabšie veci, ale zároveň neznášam Under Wraps. Tam som nemilosrdný. Je to záhada, toto naše vnímanie umenia.