nowhere_man - @ 18.03.2010 | #

Kapelu Refugee som spoznal len nedávno. Skúsil som to s ňou potom, čo som zistil, že ju tvoria bývalí členovia Nice a Patrick Moraz, ktorého som zas poznal z Yes. A dobre som urobil, pretože hudba je to ozaj skvelá a kvalitná. Hneď úvodná Papillion ma zaujala na prvý posluch. Je v nej veľmi krásny klasický motív, ktorý skladbu otvára a uzatvára. Medzi tým však je časť, ktorá krásne evokuje staré dobré Nice. Podobne je to so spievanou skladbou Someday - ako keby som počul Nice. Nasleduje päť časťová suita Grand Canyon Suite, ktorá patrí medzi to najlepšie, čo som v rámci tzv. classical rocku počul. Nádherné motívy, drsné i jemné, a to všetko korení krásna melódia s krásnym spevom. Miniskladbu Gatecrasher mám včlenenú v rámci spomínanej suity. Ritt Mickely je potom zaujímavá inštrumentálka, ktorá mi pripomína v mnohých momentoch ELP z obdobia Trilogy a Brain salad surgery. Na záver tu máme 8 časťovú suitu Credo. Opäť nádherná vec, plná striedania nálad, navyše tu zaznie opäť krásny spev podfarbený krásnym orgánom.

Veľká škoda, že je len tento jeden album na svete od tejto kapely. Určite to odporúčam všetkým, ktorí majú radi Nice, ELP či Collegium Musicum. Nesklamete sa.

hejkal @ 20.03.2010 11:14:42 | #
Včera som si aj toto CD požičal od otca a stále mám z neho rozpačitý dojem. Nevyvoláva vo mne emócie. Poviem si, dobré, a čo? A nič. Je to ten typ classical rocku, ktorý si sám od seba nepustím. Nezasahuje ma. Aj keď by mal, lebo navonok mu nechýba nič, skvelí hudobníci, slušné kompozície... Tento emočný nedostatok pociťujem pri viacerých albumoch tohto štýlu (trebárs Brain salad surgery od ELP), takže sa musím zmieriť s tým, že chyba bude vo mne.