Mohyla - @ 06.11.2010 | #

Soft Machine bola pre mňa neznáma kapela. No niečo ma k nej priťahovalo, mal som pocit,že by to mohlo byť dačo pre mňa. Po prečítaní recenzií od Óina a luka63 bolo rozhodnuté, CD sú doma a postupne som sa cez ne prekúsal. Najviac ma dostal živý album Six, doplnený štúdiovými nahrávkami. Čo povedať, ťažká vozba, nárez, masaker, jazzrock ako víno. Maniaci nabehli na javisko a čarujú. Nenormálne ťažké veci hrajú s takou ľahkosťou, akoby to bola tá najprirodzenejšia vec na svete. Témy si posúvajú z nástroja na nástroj, hudba sa rinie z reproduktorov akosi prirodzene, tak, že poslucháč nepochybuje, že to má byť takto a nie ináč. Úplne presvedčivé, toto je náročné na počúvanie a nieto ešte na vymyslenie. Všetko je ešte umocnené živou nahrávkou - páni muzikanti, klobúk dole - päť hviezd. A pre mňa ešte čerešnička na torte - sólo na bicie v skladbe 5 from 13 (for Phil Seamen with love & thanks).

Óin @ 06.11.2010 19:35:40 | #
Jsem rád, že jsem se i já zasloužil o to, aby Soft Machine získali dalšího příznivce :-) Snažím se tady mimo jiné propagovat i kapely canterburské scény, jelikož si to rozhodně zaslouží, a budu v tom pokračovat, dokud mi budou stačit síly.