Mohyla - @ 16.11.2010 | #

Najprv spravodajstvo. Z nálepky na obale som vyčítal, že na turné k albumu odohrali SBB tri koncerty spolu s Deep Purple.
K doske. Po živáku Behind The Iron Curtain som bol na novú dosku riadne namaškrtený. Ale som v rozpakoch a to dosť.Priemer, taká povinná jazda. Kam sa podela energia z toho obdobia, nápady, ľakosť hrania? Novinka na mňa pôsobí akýmsi ospalým, zamysleným dojmom(tým nechcem povedať, že pomalé skladby nemôžu byť dobré). Akoby ústupom od -rocku a príklonom k popu. Niektoré piesne - Los człowieka a Doliny strumieni snáď až ako festivalovky pre San Remo.
Album zachraňuje výborná (zrejme) trilógia Etiuda trance, Blue trance a Coda trance, spolu s Apostolisovými inštrumentálkami Święto dioni, Karida beach a jazzom zaváňajúcou Muśnięcie kalimby. pri hodnotení Behind The Iron Curtain som silne koketoval s piatimi hviezdami, tuná je to bohužiaľ jasný ústup z pozícií, vidím to na necelé tri.

PaloM @ 16.11.2010 19:06:24 | #
Od návratu na scénu v 90. rokoch majú SBB dosť nevyrovnanú diskografiu. Ja som s kupovaním noviniek od starých borcov všeobecne dosť opatrný. Vždy to musím najskôr počuť. Takže teoreticky, Rock a Iron Curtain by som kúpil, toto nie. Nie je to vôbec zlá platňa, no ako píše Libor, lepšia od Nastrojov - a v tom je problém - je lepšia od najhoršej :-) Zdeněk mal tiež vážne výhrady v recenzii Nastrojov, čo chápem. Blue Trance vôbec nezatracujem, ako príjemná kulisa k práci je to fajn, ovšem do zbierky originálov by som to nezaradil. No zámerne vynechať, či ignorovať akýkoľvek album SBB na základe recenzií sa fanúšikovi nedá. Ako hodnotí Mohyla - polovička bodov.