hejkal - @ 16.07.2012 | #

Koncom roku 1971 sa na pultoch predajní zjavila ďalšia doska skupiny Pink Floyd. Meddle priniesla ďalšiu veľkolepú skladbu obohnanú piatimi kratšími tvarmi, o ktorých sa teraz trošku rozpíšem.

Dielo otvára psychedelický útvar One of these days. Meditatívna basová linka je dopĺňaná rôznymi šumienkovými zvukmi, gitara zasóluje tak špinavo, až by mohla inšpirovať rómske osady, celkovo je to taká nervózna dumka, sčasti aj rockovo rozbehnutá. Dobre známy kontrast akustiky v keramicky krehkom rúchu načne A pillow of winds, takéto skladby sa počúvajú samé a hoci chápem jej zaradenie za úvodný kúsok, k zmieneným osadám by som takéto klenoty na dosah končatín veru nenosil. Fearless je to isté s rytmikou a akýmsi sixtýsovým nádychom a štadiónovým hurhajom. A zmienená dekáda je ešte okatejšia v San Tropez. Okaňa- neokaňa, mohla veru zrakom zablúdiť do siedmej dekády. Čo už. Keď skuvíňajúce psy vpadnú do akustického blues, tak to budí dojem psiny. Skladba Seamus rozhodne nie je pod psa. Dôvod, prečo si tento album zapamätať, sa však volá Echoes. V podstate ide o dlhočizné (viac ako dvadsaťminútové) meditatívne gitarové sólo, aké Gilmourovi tak idú. Dĺžka nehrá rolu, vydržal by som to počúvať večne. Melanchólia nikdy neznela melancholickejšie.

Meddle nie je zlý album, kvôli Echoes musím byť nadšený, každopádne ide o dôstojné pokračovanie Atom heart mother a svojim spôsobom uzatvára jednu životnú etapu skupiny, na obzore sa zjavuje úspech.

hejkal @ 17.07.2012 06:52:29 | #
Na Echoes som toho veľa nespomenul, clivé spevy, rôzne tiahnuce sa plochy atď. Vyzdvihol som gitaru, ale aj skladbu ako celok, lebo sa mi nechcelo veľa ťukať do klávesnice. Každopádne je to zásadná skladby v repertoári skupiny, dokonca aj tá trocha psychedélie k nej patrí.