Reakce na recenzi:

hejkal - @ 30.04.2014

V podstate bluesové rytmizovanie v skladbe She has funny cars otvára jeden zo základných albumov histórie populárnej hudby. Psychedelické opary, sixtýsové veselé náladičky, to všetko kombinované v kyselinovo naštrbenom zvuku, ako inak by si mal človek predstaviť sanfranciskú scénu? Nijako. Jefferson Airplane patrí nepochybne k základným telesám celého kvetinového hnutia, spolu s Grateful Dead, zoskupeniami istej Janis Joplin a Quicksilver Messenger Service. Neprekvapuje preto, že sa na Surrealistic Pillow sa v niektorých skladbách mihne Jerry Garcia, vedúca filozofická i hudobná duša Haight Ashbury. A ako to v podobných prípadoch býva, aby sa dielo stálo nezabudnuteľné...

Rádiová tvár hipíkov sa napokon vtelila do svižného a kúzelného hitu Somebody to love. Výrazným prvkom skladby sa stal neodolateľný hlas speváčky Grace Slick. Beatlesovsky poňatá pesnička My best friend poteší predovšetkým fanúšikov zmienených Britov. Nádherná balada Today nezaprie, že gitarista Kaukonen bol telom i dušou bluesman. Do psychedelického oparu ovládajúceho priestor okolo reprákov sa dá iba zamilovať. Navyše, ak nasleduje parádna tichobôľna skladba Comin' back to me. Jej mierne nervózna (i keď stále pokojná) nálada je omamná, a preto neostáva iné, iba sa nechať zlákať a odplávať kamsi na more pokoja nekonečných vízií. To sa psychedelikom zo 60. rokov musí nechať, ich muzika podnecovala fantáziu a vyvarovala sa neskorších nepočúvateľných pazvukov. V roku 1967 predstavovala drsná podoba rocku prevažne to, čo znie v skladbe 3/5 of a mile in 10 seconds. Melodické spevy tomu nasadzujú jasné časové vymedzenie, vďaka ktorému si dielo uchovalo svoju tvár i po rokoch. Príjemná rýchlovka D.C.B.A. -25 je vystriedaná ďalšou sixtýsovkou How do you feel. Využívanie akustických nástrojov je neprepočuteľné na celom albume, ale tu hrajú naozaj majoritnú rolu. Gitarová náladovka Embryonic journey nemá chybu, hoci slúži hlavne na uvedenie ďalšieho hitu a zároveň zásadnej skladby psychedelického rocku vôbec, a síce nesmrteľnej klasiky White rabbit. Opäť exceluje Grace Slick, ale aj jej gradujúci hudobný sprievod je neopísateľný. Je to skladba, ktorú by mal každý aspoň raz počuť. Že text obsahuje kľúčové slová pre dobovú vlnu sympatií k drogám, netreba podceňovať, ide viac o dobovú výpoveď, než iba o nejakú pesničku. Záverečný blues rockový psycho útvar Plastic fantastic lover nemá chybu, krásne ukazuje, o čom je Jefferson Airplane.

Niekedy sa okolnosti vyvŕbia tak, že sa na určitom mieste tvoria dejiny. Že k tomu napomohli kvetinárstva, je nepodstatné, generácia mojich rodičov sa jednoducho v hnutí hippies v dospievaní videla a to aj za železnou oponou (teda, aspoň ja z takej rodiny pochádzam). Musela to byť krásna doba, keď sa rodili takéto albumy.

P.S. V roku 2003 sa na CD zjavila aj šestica bonusov (z toho sú dve mono singlové verzie skladieb Somebody to love a White rabbit), z ktorých nemôžem nezmieniť predovšetkým zemitý bluesový kúsok In the morning, odľahčenejší akustický moment J.P.P. McStep B. Blues, a predovšetkým svižné pecky, či už ide rockujúcu skladbu Go to her alebo bluesovú Come back baby.

Pôvodne uverejnené v časopise Rock Plus č. 2/2012.