Reakce na recenzi:

POsibr - @ 19.03.2017

Jaro Filip bol človek s obdivuhodným portfóliom aktivít. Dramaturg, zabávač, divadelný a filmový herec a predovšetkým talentovaný hudobník. Počas svojej bohatej muzikantskej kariéry spolupracoval s Lasicom & Satinským, Ursínym, Lipom, Müllerom, Šebanom, Rózsom a ďalšími prominentmi slovenskej hudobnej scény. Pre mňa osobne patril Filip vždy k najobľúbenejším naším hudobníkom, ktorého tvorba ma uchvátila už v mladosti a drží ma dodnes. Album, ku ktorému sa obzvlášť rád vraciam je Cez okno.

Bubenícko-klávesové intro otvára jednu z najznámejších slovenských popových piesní. Táto chytľavá chuťovka jemne okorenená jazzom hravým spôsobom opisuje Filipove dojmy z internetu. CEZ OKNO je výborná skladba, kde hudobníkov hlas v refréne krásne tieňuje Silvia Josifoska a nemenej super je aj Jaslovského saxofón. Nasledujúca KEĎ je krátka vyhrávka, také intermezzo postavené na chytľavej klávesovej melódií a viac než slušne sa tu ukáže aj Filipov syn Leo za bicími. A už prichádza Filipove nežné vyznanie čarokrásnej víle zvanej NOC. Pomalšie tempo však neuspáva, krásne vzdáva hold hudobníkovej múze. Žiť vo dne to je veľký postih. Určite jeden z vrcholov tohto albumu. Funky záležitosť, čo roztancuje aj rozospaté telá nočných existencii - to je KORMIDELNÍK ČAS. Ponaťahované tóny sólovej gitary Martina Zajka padli tejto piesni ako povestná riť na šerbeľ. Snáď mi puritáni odpustia tento slovný exces, skladba tohto kalibru však vie poriadne rozprúdiť krv v človeku. Čože nás však čaká ďalej? Nekompromisne tvrdý, hrôzu naháňajúci, až hardrockový gitarový riff na úvod piesne SALVÁDOR DALÍ. Tieto "sabbatovské" pasáže sa striedajú s melancholickou klávesovou pasážou. Ťažko si predstaviť krajšie vzdaný hold majstrovi surrealizmu. Tak zbohom, ja ostávam bohom.

Druhú polovicu albumu otvára neskutočne posmutnelá pieseň, s krásne depresívnym vokálom Silvie Josifoskej. LSD. Toto je pieseň, pri ktorej zapadne slnko, jeden z najkrajších Müllerových textov o bezodnej diere drogových excesov, ktorými si sám v tej dobe prechádzal. Záujemcovia nech si vypočujú aj jeho verziu na rovnomennom albume, vydanom v tom istom roku. Ale späť k Filipovi. V tomto majstrštyku exceluje psychedelická Zajkova gitara, jeho sóla perfektne vystihujú gro tejto mrazivej piesne. Ťažko sa ubrániť zimomriavkám pri počúvaní tejto úžasnej skladby, pre mňa je toto jedna z Filipových najemotívnejších a najkrajších záležitostí. Srdcovka naveky. Dravým tempom hneď nás ženie SILA, Jaro Filip ukazuje, že je aj veľmi slušným rockovým klávesákom a spevákom. Parádne sólo si tu strihne opäť Martin Zajko. Müllerove povzdychy nám otvárajú druhú najdlhšiu skladbu albumu, MILOVANIE V HROŠEJ KOŽI. Už od úvodných tónov je každému jasné, že pôjde o emočnú záležitosť. Pomalý Filipov spev a ženské vzdychy v pozadí indikujú, že toto bude osobné. Štipka blues a trošku jazzu, krásne hudobné manželstvo. Nečakajte žiadne hudobné excesy, opakujúci sa motív na bicích s pripomínajúcimi sa klávesami sú všetko, čo táto skladba potrebuje. UŽ ZAJTRA, už zajtra, už zajtra... uvidím lepšie astrálne karty a zaspievam si s Paulom McCartneym. Opäť kratšia, ale úderná vec. Najmä gitara v outre. Záverečná melanchólia v podobe skladby ŽIVOT je spolovice recitáciou, spolovice spevom. Táto hudobná bodka nie je nabitá optimizmom, ide o realistický pohľad na finálnosť našej existencie. Štyri roky po vydaní albumu sa so zubatou zvítal aj sám Filip. Mrazivé.

Kvalitatívne hodnotím tento album veľmi vysoko, určite jeden z tých najlepších slovenských albumov, ktoré uzreli svetlo sveta v 90. rokoch (a nestratí sa ani v konkurencii ostatných dekád). Jaro Filip bol jeden z tých hudobníkov a ľudí, ktorí majú moju neskonalú úctu. Jeho energicky odžitý život (rovnajúci sa trom životom bežného smrteľníka) po sebe zanechal kopec kvalitného dedičstva. Tento "človek hromadného výskytu" je mojím vzorom. Česť jeho pamiatke.