Reakce na recenzi:

hejkal - @ 07.07.2023

Peter Hammil je podľa mňa najvýznamnejší pesničkár 20. storočia. Ako textár nemá sebe rovného a jeho depresívne hudobné vízie, či už s artrockovou veličinou Van Der Graaf Generator alebo sólovo, pôsobia hrozivejšie ako hocijaká realita. Samozrejme, jeho vokálny prejav na pomedzí recitácie a invokácie padlého anjela, je natoľko svojský, že prakticky nemá napodobiteľov, tobôž nasledovateľov.

Hudbu Van Der Graaf Generator najlepšie vystihuje jediné slovo – jedinečná. Pacienti trpiaci psychickými problémami by sa jej mali vyhnúť veľkým oblúkom, pretože znelka k reklame na spáchanie samovraždy v nej našla svoj etalón. Je to hudba neprístupná, mnohovrstvová a viem, že mnohým nesadne. Ja som vytrval a jej kúzlo ma napokon opantalo.

Nečudo, že som sa potešil, keď som sa na sklonku roka 2019 dozvedel, že kapela vystúpi v Prahe dňa 20.4.2020. Okamžite som si kúpil lístok (žiaľ, iba jeden, v tom čase sme nemohli ísť viacerí). Lenže prišla prvá vlna Covid-19 a koncert sa presunul na 13.9.2020. A potom na 22.9.2021. A potom na 13.5.2022... Lístok som nevrátil, pretože moja viera v nádej, že raz to určite príde, bola silnejšia ako zbytočné úfanie nad realitou, o konšpiračných táraniach nehovoriac.

Až prišiel ten deň (poverčivý piatok trinásteho) a ja som sa vybral na vlakovú stanicu. Z náhleho popudu som po ceste skontroloval mobil a naďabil na mail, že Hammilla hospitalizovali a koncert sa ruší. Rýchlo som stornoval lístky na vlak i autobus, peniaze za vstupenku mi tiež vrátili a odvtedy je o jeho zdravotnom stave ticho. Zmieril som sa s tým, že Hammilla naživo v tomto živote neuvidím. O to žiadostivejšie si púšťam jeho tvorbu.

Keďže jeho sólová diskografia môže smelo súťažiť s Mayallovou, nemám ani zďaleka všetko. Navyše, nie všetky jeho experimenty ma oslovujú. Skrátka, ja a Hammill, to sú 70. roky. Napriek tomu som si na základe tu zverejnenej recenzie kúpil album From The Trees z roka 2017.

Nečakal som nič, Hammill je už deduško, je mi jasné, že divoký oheň zo 70. rokov je uhasený a v kurze bude pokojný ohrev pri radiátore. Hammill je multiinštrumentalista, nuž si na albume hrá všetko. Prevládajú minimalistické fresky, akustická gitara a spev (napr. My Unintended, Charm Alone), klavír a spev (napr. Reputation, Anagnorisis) alebo oboje a spev (napr. What Lies Ahead). Pôsobí to ako príjemný rozhovor so starým otcom. Pokojne a rozvážne hovorí svojim vnukom múdre slová vychádzajúce z bohatých životných skúseností. Zároveň je prítomný typicky Hammillovská melanchólia, smútok, ale nie rezignácia. Veľmi sa mi páči usadiť sa v kresle a z pozície „vnuka“ vstrebávať tú minimalistickú, ale zároveň bohatú nádielku emócií.

Za najlepšiu skladbu na albume považujem zlovestne pokojnú temnotu nazvanú Torpor. Apatia nikdy nemala krajšiu hymnu! Na päty jej šliape naliehavá Girl To The North Country, v ktorej sa Hammill na chvíľku priam rozkokoší. A do tretice, záverečná skladba The Descent by sa nestratila ani na albumoch zo 70. rokov. Až trucovito odmieta podvoliť sa neodvratnému koncu.

From The Trees je dobrý album, má krehkú a zároveň nepoddajnú atmosféru, rád si ho občas pustím, keď chcem relaxovať. Môže sa zdať monotónny, ale v skutočnosti je bohatý na výraz, ktorý sa však často skrýva v tichu okolo niekoľkých klávesov na piane alebo pomimo gitarového vybrnkávania. A to je veru umenie, ktoré zvládne vyjadriť málokto. Peter Hammill je skrátka génius, ktorý už nemusí nikomu nič dokazovať a ostáva sám sebou. Ďakujem.