Uriah Heep / Wonderworld (1974)

V čase, keď som začal počúvať tento album, som išiel do toho s tým, že to nebude už ono. Aspoň na základe recenzií. Ale v súčastnosti a aj vtedy, ho nepovažujem za taký zlý ako ho zvyknú označovať niektorý recenzenti. Dobre, nedosahuje úrovne prvých šiestich albumov, ale inak sa mi veľmi páči. Úvodná Wonderworld je napríklad jednou z najlepších skladieb kapely, ktorá je určite najlepšou skladbou albumu. Suicidal man celkom pekne rockuje od podlahy. The shadows and the wind je veľmi príjemná pohodová skladba, ktorá na záver obsahuje hlasovú exhibíciu Davida Byrona, ktorá je fakt nádherná. So tired je slušne namakaný rokec, ktorý dokáže rozpumpovať krv. Naopak Easy road je sladáčik s pomocou orchestra, ktorý tú krv opäť skľudní. Something or nothing je vcelku slušná skladba, ale je pravda, že až tak ma neoslovila. Naopak, I won´t mind mi sadla celá. Neviem prečo, ale veľmi sa mi páči ten riff, tempo skladby a aj gitarové sólo. Vraj nie je moc v obľube, ale ja ju mám rád. A takisto We got we. Dobre, nie je to rock, skôr také funky, ale podľa mňa podarené so skvelými vokálmi. No a záverečná Dreams je celkom dobrý záver, ktorý sa snaží ísť v šlapajách záverečných skvostov predchádzajúcich albumov, ale úprimne povedané, nepodarilo sa mu to. A bonusy? B-strana singlu What can I do je podľa mňa vydarená rocková skladba, ktorá album veľmi dobre dopĺňa. Potom sú tu ešte dva outtaky - uvoľnená pohodová Love, hate and fear a akustická vec Stone´s throw. Takže, Wonderworld ma nesklamal, akurát nedosiahol úrovne predchádzajúcich albumov. A mimochodom, obal sa mi veľmi páči.

» ostatní recenze alba Uriah Heep - Wonderworld
» popis a diskografie skupiny Uriah Heep