Pink Floyd / More (1969)

Pink Floyd, nebudem zastierať, že Floyd patria medzi moje srdcové záležitosti a hoci je to atypické, moja esta za spoznávaním tejto skupiny viedla práve cez tetno album.

Celý album sa totižto nesie v takej zvláštnej, minimálne pre mňa značne nutkavej atmosfére..plnej melanchólie a zároveň eufórie.

Na prvé počutie som si pomyslel, že som v podstate nepočul nič tak svetoborné. Onedlho som však albumu dal druhú šancu a potom ešte jednu.. a zrazu to prišlo. Neviem či ma to našlo konečne v tom správnom rozpoložení, alebo som po viacnásobnom počúvaní začal počuť i to čo som predtým nepočul.. neviem.

Každopádne som sa na More začal pozerať s väčším rešpektom a zrazu som sa pristihol pri tom, že som si niektoré skaldby musel opakovať i viackrát. Napríklad Cirrus Minor a organová časť okolo tretej minúty.. inak dovolím si trvdiť že toto je skladba na ktorej pilieroch môžeme neskôr spoznať i napríklad inú partu the Gathering.

Alebo napríklad Cymbaline, to je čistá nádhera obalená trocha v pesničkárskom duchu ale tá atmosféra čo z nej sála.

Keď sa na to tak pozerám, tak z albumu More, miestami až mrazí a niekedy mám pocit, že týmto albumom páni predbehli na míle svoju dobu. Niektoré skladby mjú taký zvláštny opar až akéhosi postapokalypčna.

Rozhodne nejde o priemrenú záležitosť ako som si sprvoti myslel. More si žiada čas, viac času na intezívnejšie počúvanie.. a kto bude pozorný, bude odmenený návalom blaženého pocitu mrazenia.. ktorý jasne hovorí, že tu sa deje čosi viac než sme schopní pochopiť..

Nemôžem si pomôcť ale za mňa plných päť, pretože už nikdy potom PF čosi podobné nenatočili.

» ostatní recenze alba Pink Floyd - More
» popis a diskografie skupiny Pink Floyd