3 - Revisions (2009)

Vo výklade v predajni CD nájde človek občas zaujímavé veci. Práve takýmto spôsobom som sa zoznámil s album Revisions od pomerne neznámej kapely 3 (alebo aj Three). Ich štýl križuje rôzne hudobné žánre a dokopy to celé tvorí zaujímavo znejúci progresívny rock. Nie taký čo odkazuje na klasikov žánru, ale skôr ten čo sa snaží nájsť si vlastnú cestu. Hudba by sa dala prirovnať k ich známejším a úspešnejším kolegom Coheed And Cambria. Modernejší prístup zahrňuje napr. aj alternatívny rock alebo štipku popu. Tento svojrázny koktejl musí mať aj primerane zaujímavého frontmana a tým bezpochyby Joey Eppard určite je. Hlavne jeho spevácke a gitarové kvality sú toho jednoznačným dôkazom. Predošlý a oveľa progresívnejší album The End Is Began je považovaný za ich najvydarenejšie dielo a pre zmenu Revisions za ich asi najslabšie. Dôvod je predovšetkým ten, že je to viac menej kompilácia (aj keď je považovaný za radový album) starších skladieb nahratých nanovo. Mne osobne to tak nepripadá, pretože vďaka týmto skvelým skladbám je kapela 3 naďalej životaschopná a fungujúca.

Revisions je hlavne rockovej hudbe s veľkým dôrazom na melodickú stránku veci, takže žiadny veľký progres sa nekoná. V tomto prípade to beriem ako výrazné plus, pretože takéto skladby sa neponúkajú na každom podobne zameranom hudobnom nosiči. Prvý song Anyone Human sa zadrie poriadne pod kožu vďaka skutočne nápaditým melódiám. Spev Joeyho Epparda je výrazným prvkom hudby 3 a v každej skladbe je jeho osobnosť veľmi prenikavá. Pri takej The Better Half Of Me len žasnem nad kopou iskrivých momentov a krásnych gitár. Nasledujúca skladba Automobile je totálny hit, ktorý však v rádiu nebudete nikdy počuť. Gitarové schopnosti si Eppard precvičí v inštrumentálnej Lexicon Of Extremism a počas celej plochy albumu je jeho akustická gitara celkom intenzívna, čo je aj znakom hudby skupiny 3. Aj pomalšie veci im idú na jedničku a taká Fable alebo nádherná You’ve Been Shot majú ten potrebný emocionálny rozmer, z ktorého cítiť úprimnosť. Vplyv anglických The Beatles je najviac cítiť v baladickej The Emerald Undertow. Najmenej nápadná je asi posledná kvázi-akustická The Game, ako zakončenie je to však celkom príjemná vec. Album trochu stráca na konci dych, ale prvé skladby to dokážu svojou silou dostatočne vykompenzovať.

Viacero kapiel hrajúce melodický rock a AOR by sa mohli od tejto nenápadnej skupiny učiť ako nekopírovať donekonečna tie isté stokrát prežuté postupy. Ich prístup k tejto problematike je veľmi svieži a cítiť z toho aj mladíckeho ducha. O žiadnej chladnokrvnosti či prvoplánovosti nemôže byť ani reč. Skladateľský rukopis je vyzretý a veľmi muzikálny, čo mňa osobne mimoriadne teší pretože takýchto skupín nie je nikdy dosť. Album je opatrený skvelým zvukom a za tento naozaj "slabý" album dávam reálne zaslúžených až 4,5 hviezdičiek.
reagovat