Secret Oyster - Secret Oyster (1973)

Keď sa na poli fusion možno na niečo spoľahnúť, tak je to absolútna neochota spievať. Debutový album Secret Oyster rovnomennej skupiny sa (aj) preto škatuľkuje ľahko. Kúpil som si ho preto, lebo zo severskej scény toho veľa nemám a práve dánske kapely som v priebehu času pozháňal vo väčšom množstve. Beefeaters, Burnin’ Red Ivanhoe, Culpeper’s Orchard, Hurdy Gurdy, The Old Man & The Sea, Thors Hammer, Ache, k absolútnej spokojnosti mi chýba akurát Day of Phoenix a Pan. Keby to niekoho zaujímalo, skvelý encyklopedický článok na pokračovanie zverejnil na webe Piotr Tucholski:
>> odkaz - Dánsky progresívny rock, 1. časť,
>> odkaz - Dánsky progresívny rock, 2. časť,
>> odkaz - Dánsky progresívny rock, 3. časť,
>> odkaz - Dánsky progresívny rock, 4. časť.

Dampexpressen predstavuje päticu dánskych borcov tak, ako sa má. Rytmika je pomerne priamočiara, ale nad ňou si melodicky fičia saxofónové sóla, rockové gitarové sóla (Hurdy Gurdy sa nezaprie) a v neposlednom rade aj klasické moderné (dobovo) klávesové sóla. Fire & water chvíľu dumá, ale potom sa rozbehne a je to pekná rockovica (na fusion), gitarista si zvesela zakvákadluje, akoby mu nikto nepovedal, že už nehrá blues rock. Našťastie, chce sa mi dodať. Vive la quelle? Ešte pritvrdí, keby to nebolo tak mnohoraké, mali by sme dočinenia s hard rockovým kúskom ako remeň. Nakúskované pasáže, z ktorých by bledla závisťou aj sekaná, prvý raz doprajú exhibičné kúsky aj bubeníkovi, ktorý napokon vyštve zvyšok osadenstva a strihne si sólo s rozmachom Sweeney Todda. Kým sa znepokojení fusion puristi stihnú dovolať inkvizície, nastúpi Blazing lace, meditatívny džezový kúsok, ktorý by mal potešiť každého odporcu trojakordového muzicírovania (bez ohľadu na to, či ide o blues, boogie, pop, techno, rap alebo niečo iné). Ešte ťažšie džezové mrmlanie a bľabotanie ponúka avantgardný kúsok Public oyster. Psychedelická rozbehnutá druhá časť skladby má aspoň rytmus (a vskutku geniálne inštrumentálne orgie). Príjemné klavírne intro Mis(s) fortune prejde do Ova-x, čo je klasické fusion blúznenie, ktoré poteší predovšetkým intelektuálnych namyslencov, ktorí nedokážu povedať „á“ bez toho, aby stokrát v náhodných poradiach nevybľabotali „bé“ a zvyšok abecedy.

Bonusy ponúkajú koncertné prevedenie prvej skladby albumu a podivnú blbinu Orlavær.

Ak mám chuť na džez rockové inštrumentálne orgie, tak ma tento album sklamať nedokáže.
reagovat