Ambrosia - Road Island (1982)

Americká skupina Ambrosia je veľmi diskutabilná hľadiska z toho, či ich vôbec možno pokladať štýlovo za progresívny rock. Debut z roku 1975 je dosť cenený hlavne fanúšikmi symfonického prog-rocku. To čo sa dialo ďalej zaváňalo z môjho pohľadu silnou komerciou, mám na mysli hlavne album One Eighty, a to je aj dôvod prečo panujú dohady o ich žánrovej príslušnosti. Niežeby bol posledný počin Road Island vyložene progresívny náklep, ale pre mňa je to asi najlepšia vec akú Ambrosia vydala pri všetkej úcte k debutu. Melodický rock v ich podaní je tentoraz razantnejší a menej podlízavý ako pri prechádzajúcej doske.
Svižné uvítanie For Openers-Welcome Home zaiskrí na niekoľko voltov a podobné napätie je počuť aj v melodickej linke. Do hard-rockových osídiel vkĺzne Still Not Satisfied s pekne vychytaným rytmickým spodkom. Trochu netypicky znie rock 'n' rollová pecka Kid No More, no nestráca so zvyškom skladieb duchaprítomnosť. No a konečne prichádza nejaká balada, pretože bez toho by asi Ambrosia nebola Ambrosiou. Feelin' Alive Again spĺňa snáď všetky atribúty milostnej piesne. Viac si ale pochutím na rytmickej hitovke How Can You Love Me s bohatými vokálmi a typickou atmosférou melodického rocku 80-tých rokov. Pomalá Fool Like Me je vzdušná a melancholicky nostalgická skladba plná pocitov. Po tejto príjemnej oddychovke nasleduje Ice Age a ako jedinú by som ju označil ako progresívne orientovanú, aj keď teda nie novátorskú ale skôr tradične rockovú. Posledná Endings je opäť plne v baladických témach, ale vyznieva celkom nápadito aj vďaka krásnym gitarovým sólam.
Paradoxne je to ich najhoršie umiestnená doska v americkom rebríčku predajnosti. Hudobný biznis je nevyspytateľný a spravodlivosť tam určite nikto nenájde. Ambrosia však urobila jednu celkom peknú vec, rozlúčili sa so svojimi fanúšikmi v tom najlepšom. Road Island dokonalý síce nie je, ale patrí medzi to najlepšie čo táto kapela vytvorila. Štyri hviezdičky sú myslím si, že zaslúžené.
reagovat