Jerusalem - Black horses (2014)

Och... Moje uši trpia. Čo sa stalo s touto kapelou. To hádam nie!! Prvý album Jerusalem z roku 1972, ktorý produkoval Ian Gillan, patrí k mojim najobľúbenejším hudobným dielam vôbec. Patrí do takej mojej pomyselnej top 10 neznámych nahrávok. Niektoré skladby od nich viem hrať a pomerne ma ich hudba ovplyvnila aj v skladaní svojich vlastných vecí. To čo predviedla skupina. teda iba spevák Lynden Willliams, na reunion albumu Escalator, sa dalo ešte relatívne počúvať. Boli tam nahrané ich niektoré staršie veci. Keď tam prižmúrim oko, tak to bolo relatívne dobré. S takýchto reunionov síce zo slabšieho súdka ale počúvateľné. Ale toto ? Rozhodne NIE!!!

Zvuk nástrojov je totálne plochý. Chýba tu dynamika, šťava celá nahrávka znie akoby to bolo nahrávané na silu. Všetky skladby mi niečo pripomínajú. Nenachádza sa tu nič originálne. Je to čistokrvný hard rockový stredný prúd. Možno som prejedený kvalitnou muzikou ale toto som mal problém vypočuť si dokonca.

Obal presne vystihuje samotnú hudbu (nemyslím obsah ale estetické prevedenie).. Je to hrôza, klišé odpad. Jediná skladba ktorá sa mi páčila bola chytľavá riffovačka Shades of blue ale aj tá mi pripomínala kadečo od Creamu po Purple.. No a ešte Smokestack ammunition sa dala tiež počúvať ale to je všetko

Táto nahrávka nemá nič spoločné s legendárnou kapelou Jerusalem. Ide iba o biznis ale ani to nie veľmi vydarený.. Táto nahrávka mi vyfučí s hlavy za pár minút. Vlastne mi už vyfučala.
reagovat

gunslinger @ 04.01.2015 09:50:07
Shades of blue mi nepripomínal Cream ale Blind Faith