Profil uživatele gunslinger
Recenze:
Rush / Rush
| 2015-02-05 | Je to už nejaký ten čas čo poznám Kanadskú skupinu Rush. Prvých 5 albumov som sa na strednej napočúval viac než dosť avšak nikdy ma to neťahalo ďalej. Nespočetne veľa krát som sa snažil prísť ne chuť ich komerčne najúspešnejším albumom z 80´s rokov. Nie, že by som chcel aby sa mi to páčilo na silu a tým pádom klamať sám seba, to prenechám radšej milovníkom alternatívy a avant-gardy, Iba pri takýchto nahrávkach ma vždy zaujímalo prečo to toľko ľudí považuje za to naj. Nikdy som však, napríklad, taký Moving Pictures nepochopil. Chytá to 80´s sound, nič moc riffy ani melódie, jednoducho ide o plytký produkt ničím výnimočný.
Nech si kto chce škatuľkuje Rush do progresívneho rocku, na ich hard rockové začiatky rozhodne nenechám dopustiť. Zhadzovať týchto zopár albumov mi príde ako rúhanie sa, pretože ide o neskutočnú kvalitu. Nezáleží na tom či ide o poriadne vypalovačky alebo skladby v pomalšom tempe rozhodne im všetko vychádza, melódie sú pestré, riffy zase naopak ostré ako britva. Rozhodne nemá prvý album žiadne hluché miesto.Je to priamočiary útok na bránku s malými prestávkami v podobe dvoch relatívne pomalších skladieb. Vrcholom celej nahrávky je 7 minútová Working Man. Dlho to bola jedna s mojich najobľúbenejších piesní vôbec. Doteraz milujem ten ťahavý ťažkopádny pomalý riff ktorý sa vlečie celou skladbou. Jedným slovom paráda.
Je mi až ľúto, že po albumu A Farewell to Kings ma už od Rush nič neoslovilo, teda až na album plní coververzií Feedback.
» ostatní recenze alba Rush - Rush
» popis a diskografie skupiny Rush
Gattch / Komplet
| 2015-02-04 | Skupina Gattch patrí, bez akýchkoľvek pochýb, k tomu najlepšiemu čo Slovenská hudobná scéna ponúkla svetu. Tento dvoj album obsahuje tak nesmierne fantastickú hudbu, že skladby ktoré vyšli na jedinej oficiálnej nahrávke v roku 1971 sa v pohode a bez problému vyrovnajú bonusovým skladbám z archívu a aj nie úplne kvalitným koncertných záznamom.
Mne povedzme viac sedia skladby s textom ako inštrumentálne ale skupine rozhodne sedí aj čisto inštrumentálna poloha. Avšak v skladbách kde sa spieva sa nachádzajú tak parádne, symbolické, naturalistické, kryštalicky čisté, silne poetické texty, že to jednoducho zatrasie s mojim vnútrom. Nebyť progresívnej elektrickej gitary ktorá tu nemierne spestruje vrcholný art rock, hudbu by som prirovnal k Marekovi Brezovskému..... Teda naopak. Je to tak neuveriteľne melodické, plné všelijakých tónov a nevyčerpateľných zásob neopočúvateľných nápadov, že s toho cítim číru radosť. Hudobníci sú takisto špičkový majstri svojich nástrojov vo všemožných náročných polohách im to šľape ako atómové hodiny. Až mi príde neuveriteľné, že títo umelci pochádzali z Nových Zámkov, to mesto som ako násťročný doslova celé prešmejdil.
Je to hudba ktorú by som nepustil za žiadnych okolností svojim rovesníkom, až na pár štatistických odchýlok, takéto niečo sa už dneska nechápe. Keď vidím tú umeleckú „tuposť“v dnešnej generácií, nič proti ľuďom, každý sme nejaký, nie je to ich vina, iba táto konzumná spoločnosť jednoducho otupila nejakým spôsobom umelecké cítenie tak, až sa mi slzy tlačia do kútiku očí. Nedávno som bol v robote donútený stráviť 10 hodín pri rádiu európa 2... Viete k čomu by som to prirovnal... K číro-čírej lobotómií. To som už nedokázal odfiltrovať.
Jediné čo mi na skupine tak trocha prekáža je to, že sa hudobníci nevzchopili ešte aspoň na jeden plnohodnotný album. Keď sa pozriem na tracklist koncertu z Ostravy a demá s prvého cd, materiál im rozhodne nechýbal. Prakticky to stačilo už iba nahrať a bolo by to. Tak ale nesťažujem sa som aj za tieto skladby veľmi vďačný.
» ostatní recenze alba Gattch - Komplet
» popis a diskografie skupiny Gattch
Ramones / Leave Home
| 2015-01-25 | Tak, nepôjde o konštruktívne koncipovanú recenziu. Neviem ako by som dokázal obhájiť môj subjektívny názor ktorý akoby poukazoval na kvalitatívnu a kvantitatívnu zmenu v v prvých dvoch albumoch Ramones. Ide o to, že tam žiadny takíto rozdiel nieje. Kauzálnosť je niekde inde. A kde ? No predsa v mojej hlave. Prvý album Ramones bolo jedno s prvých CD ku ktorým som sa dostal (2006?) A teda napočúval som sa ho vyslovene do zblbnutia a nemám problém si ho pustiť hocikedy aj dneska. Avšak keď som sa dostal k ďalším nahrávkam už som takú radosť s hudby nepociťoval. Ešte Rocket to Russia mi ako kompletný album sedí ale s ostatných vecí by som si vedel zostaviť tak akurát kompiláciu. Dvojka Leave Home ma necháva po tej muzikologickej strane chladným. Nie, že by ma tie tri prefláknuté akordy nebavili ale refrény v skladbách sa mi nezdajú také chytľavé, že by som mal potrebu do nich kričať. Až na pár výnimiek ma nebaví do toho ani pohadzovať vlasmi.
Samozrejme to neznamená, že ide o nejaký prepad, stále ma to baví počúvať viac ako napríklad Sex Pistols. V podstate to iba nepovažujem za taký kult ako debut. Za také najlepšie skladby považujem You're Gonna Kill That Girl a You Should Never Have Opened That Door tie sa v pohode vyrovnajú skladbám s prvého albumu. Možno keby sa ku mne dostala ako prvá táto nahrávka tvrdil by som to isté pod recenziou debutu.. Tá subjektívna substancia nechce pustiť. Ale aj tak si myslím, že ide o dobrý punk v ktorom je hlavné motto jednoduchosť. Zaslúži si 3* hoci ho počúvam minimálne.
» ostatní recenze alba Ramones - Leave Home
» popis a diskografie skupiny Ramones
VARIOUS ARTISTS / Downer rock genocide
Táto kompilácia undergroundového rachotu, vyhrabaná s úplného spodku hudobného kontajneru, je jedna s úzkeho okruhu hudobných kompilácií v ktorej mi takmer všetko sedí a bežne si ju pustím tak ako je. Keď sa nejaký poslucháč zaoberá nejakou odnožou hudobného žánru a venuje sa jej naplno, je ťažké uspokojiť jeho potreby s toho spotrebiteľského hľadiska nejakou kompiláciou. Keďže väčšina týchto ľudí takéto potreby nezdieľa. Ľudia sú rôzny takže viac menej je to čisto subjektívna vec.
Viac než 70 minút hutného, hlasného, agresívneho, zvukového rachotu ponúka takmer všetky možné obskúrne pohľady na tú marketingovo nižšiu vrstvu hudobného sveta rockovej hudby. Skladby sú tu zoskupené v žánroch ako, Heavy rock, psych-rock, hard rock dokonca sa tu objaví aj taký ten svojrázny belošský blues a nesmie tu chýbať ani progresívny rock. Som človek ktorý sa zaoberá touto hudbou, priznám sa, avšak ma prekvapilo, že som takmer polovicu kapiel buď nepoznal Clear Blue Sky, Egor Monument alebo poznal iba po mene ako napríklad Red Dirt, Bram Stoker, Writing On The Wall. Veľmi ma prekvapilo, že tieto veci boli extrémne kvalitné.. Blues v podaní Red Dirt mi doslova vysmažil mozog v hlave, toľko krát som si ju za sebou pustil.
Nenachádza sa tu nič širším okolím známejšie, akurát archeológom istotne padnú do oka mená ako Iron Claw alebo pôvodný Iron Maiden či nebodaj Necromandus ktorým produkoval ich jediný album samotný temný pán riffov Tony Iommi. Tieto veci sú určené vyslovene iba pre mentálne nie stopercentne zdravých jedincov ktorý a vyžívajú v takomto umení. Čo je pre jedného utrpenie to môže byť pre druhého potešenie.
V podstate by som tomu vytkol iba fakt, že niektoré kapely tu majú po dve skladby, a hoci sú to skladby skvelé, sám by som dal priestor aj iným kapelám aspoň na 2 disky keďže ja sám viem, že je s čoho vyberať. To je takmer nekonečne hlboká studňa plná kyseliny. Hodnotenie 4.5*.
Poslednú vetu vymazal moderátor pre porušenie pravidiel Progboardu!
Ide o .........
» ostatní recenze alba VARIOUS ARTISTS - Downer rock genocide
» popis a diskografie skupiny VARIOUS ARTISTS
Egypt / Egypt (EP)
Milujem putovať v literatúre po dávno zabudnutých svetov na ktoré si nepamätajú ani tí najstarší pamätníci. Na ich temné tajomstvá sa už dávno zabudlo avšak v nekonečných katakombách podzemia stále prežívajú ich pozostatky. Ich odkrytie zvedavcami často končí zvrátenou smrťou plnou medzihviezdnej hrôzy.
Ako XYnásť ročný som si zamiloval literatúru Howarda Phillipsa Lovecrafta a Roberta e. Howarda, láska pretrváva dodnes. Ich poviedky a novely sú plné strachu z neznáma a času dávno zabudnutých svetov. Lovecraft svoje poviedky spájal do jedného celistvého sveta ktorý presahoval náš svet a vytvoril Sci-fi mozaiku fiktívnych dejín sveta aplikovaného na našu zem. Robert Howard zase používal históriu menej známych kmeňov, napríklad Summerskú ríšu, a upravoval si ju tak aby mu do jeho poviedok presne sadla.
Tak ako v literatúre, tak aj v hudbe som hľadal niečo, čo by vystihovalo tento pocit tajomna, neznáma a strachu. No, a tak som začal počúvať Doom metal ktorý mi v mnohých ohľadoch zaručil to, čo poviedky týchto spisovateľov ktorý publikovali do časopisu Wierd Tales. Popri mnohých desiatkach kapiel ktoré som objavil som natrafil aj na toto Ep skupiny Egypt a po vypočutí som zostal spokojný. V podstate to nie je ten tradičný hutný doom metal ktorý otriasa celím zvukovým aparátom. Jedná sa skôr o taký hutnejší a pomalší hard rock v ktorom spieva spevák s prehuleným chraplákom. Doom metalové sú tu iba témy a obsah skladieb. Je to atmosferická hudba plná skreslených tónov ktoré istotne každému nesadnú kvôli relatívnej jednoduchosti riffov ktoré sa dookola opakujú ale fanúšik týchto doom, psych, stoner rockových skladieb nebude určite sklamaný.
» ostatní recenze alba Egypt - Egypt (EP)
» popis a diskografie skupiny Egypt
Jerusalem / Black horses
| 2015-01-04 | Och... Moje uši trpia. Čo sa stalo s touto kapelou. To hádam nie!! Prvý album Jerusalem z roku 1972, ktorý produkoval Ian Gillan, patrí k mojim najobľúbenejším hudobným dielam vôbec. Patrí do takej mojej pomyselnej top 10 neznámych nahrávok. Niektoré skladby od nich viem hrať a pomerne ma ich hudba ovplyvnila aj v skladaní svojich vlastných vecí. To čo predviedla skupina. teda iba spevák Lynden Willliams, na reunion albumu Escalator, sa dalo ešte relatívne počúvať. Boli tam nahrané ich niektoré staršie veci. Keď tam prižmúrim oko, tak to bolo relatívne dobré. S takýchto reunionov síce zo slabšieho súdka ale počúvateľné. Ale toto ? Rozhodne NIE!!!
Zvuk nástrojov je totálne plochý. Chýba tu dynamika, šťava celá nahrávka znie akoby to bolo nahrávané na silu. Všetky skladby mi niečo pripomínajú. Nenachádza sa tu nič originálne. Je to čistokrvný hard rockový stredný prúd. Možno som prejedený kvalitnou muzikou ale toto som mal problém vypočuť si dokonca.
Obal presne vystihuje samotnú hudbu (nemyslím obsah ale estetické prevedenie).. Je to hrôza, klišé odpad. Jediná skladba ktorá sa mi páčila bola chytľavá riffovačka Shades of blue ale aj tá mi pripomínala kadečo od Creamu po Purple.. No a ešte Smokestack ammunition sa dala tiež počúvať ale to je všetko
Táto nahrávka nemá nič spoločné s legendárnou kapelou Jerusalem. Ide iba o biznis ale ani to nie veľmi vydarený.. Táto nahrávka mi vyfučí s hlavy za pár minút. Vlastne mi už vyfučala.
» ostatní recenze alba Jerusalem - Black horses
» popis a diskografie skupiny Jerusalem
Ghost B.C. / Opus Eponymous
Na prvý album skupiny Ghost B.C. som narazil niekedy tesne po vydaní prvého albumu Opus Eponymous (Vtedy hrali ešte pod skráteným názvom Ghost) Myslím, že prvá skladba ktorú som od nich počul bola ritual ktorá sa riffom trocha podobala skladbe symphony of destruction od Megadeth. Veľmi ma na nich zaujala forma akú svoju tvorbu podávali. Išlo o veľmi melodickú hudbu a aj spev, ktorý akosi nekorešpondoval s obsahom textov. Celé to bolo pretavené do soundu hororov s päťdesiatych rokov avšak bez skreslenia akéhokoľvek zvuku. Takisto som bral veľmi pozitívne fakt, že svoj démonický obsah skladieb neinterpretovali growlingom alebo iným kvalitatívne nižším chrčaním alebo nepočúvateľnými kakofonickými death metalovými gitarami alebo biciími ako z guľometu. Naozaj ide o melodický rock ktorý má miestami nádych popu ? Možno ale rozhodne aj metalu, ide o nesmierne originálne dielo, neviem akoby som ho zaškatuľkoval. Asi jednoducho, Occult rock. . Ďalšia vec ktorú som si zamiloval na prvý pohľad je obal. Je s neho cítiť zatuchlosť starých hororov. A akoby nie, pozorný divák starých trashových filmov si hneď všimne, že kapela prekreslila plagát s kultového horroru Salem´s Lot z roku 1979. Neberiem im to za zlé, ide skôr o taký tribute.. Medzi kapelami nižších rankov je to bežné.
K tejto nahrávke sa vraciam relatívne často, keď si to porovnám s inými Satanistickými kapelami ktoré svoje poslanie nas*ať Krista berú trocha vážnejšie a nie ako pózu (ako Black Sabbath či Electric Wizard) Tak sa jedná o kvalitatívnu špičku medzi novými kapelami. Aspoň neznejú tak, že ich hudba je iba druhá koľaj na sprostredkovanie svojich žalmov a ód. Hudba je to v skutku chytľavá, stačí si zvyknúť na texty typu The devil's Power Is The Greatest One a tak ďalej. Za najlepšie skladby považujem Elizabeth, Ritual a Stand by him. Ale rozhodne nie je zlý ani Japonský bonus, cover verzia Beatles, Here comes the sun. S ťažkopádnym organom a pomalším tempom je to rozhodne iné ako originál
Myslím, že odkedy som spoznal, vyslancov Antkrista, Ghost tak som sa začal viac zaujímať o rockovú hudbu pochádzajúcu zo Severských krajín.. Švédsko a tak. Predtým som tam veľmi nelozil. A to vám poviem, našiel som tam iné skvosty.
» ostatní recenze alba Ghost B.C. - Opus Eponymous
» popis a diskografie skupiny Ghost B.C.
Electric Wizard / Time to Die
Tak a je to konečne tu, povedal som si keď konečne po dlhom čakaní uzrel svetlo sveta ďalší album Electric Wizard s názvom Time to die. Hneď ako sa celý album objavil na internete vpálil som ho do seba ako dávku black tar heroínu. Táto zlatá dávka mi však nakoniec nespravila dobre. Po prvom posluchu som zostal relatívne nespokojný. Vyše hodinová nahrávka mi až priveľmi pripomínala predošlí album Black Masses ktorý mi zase pripomínal tie predošlé. Tentoraz však o čosi viac. Akosi si som vtedy prepočul tie originálnejšie veci. Takže keď som sa k tejto nahrávke vrátil, tak som počúval iba vybrané skladby.
Keď to však počúvam znova, cez monumentálny sonický zvuk podladených gitár akosi viac vstrebávam parádne riffy, spätnú väzbu plnú temných melódií a bezbožného spevu. Ono, tým, že som na to čakal tak dlho, trocha som prepálil očakávania. Ako som už spomínal ide o hudbu ktorá úplne definuje Electric Wizard. Je tu plno pomalších temných riffov, spev pripomína zúfalý krik a pomoc, hudbu okorení miestami organ ktorý pripomína, že ide o hudbu ovplyvnenú undergroundovou kultúrou 60´s 70´s rokov. Zvrátenými horormi a muzikou nasiaknutou drogami až po strop. Popri štandartných oddychovkách ako I Am Nothing či Funeral Of Your Mind sa tu nachádzajú aj pozitívne spievanky ako napríklad Destroy Those Who Love God, We Love The Dead alebo Lucifer's Slaves. Je tu takisto aj skladba kde sa vyznáva láska jednej peknej čarodejnici, a to je SadioWitch. Proste parádne témy ktoré sa nezunujú.
Veľmi podarený je aj obal. Na jednej strane je taký satanistický, na strane druhej má v sebe takú tú Lovecraftovskú atmosféru. Wizardi sa netaja tým, že sa týmto hrôzostrašným, a mnou veľmi obľúbeným, spisovateľom často nechávali inšpirovať.
Po uvážení som došiel k názoru, že ide o slušný album zastupuje silný štandard medzi ostatnými. Má síce až 65 minút avšak nenudí ako napríklad 75 minútová deluxe edition Dopethrone ktorý má miestami nesmierne rozťahané kakofonické zvuky, hoci ide o môj najobľúbenejší album od nich, toto mi tam vadí a tu sa to nenachádza. 3.5*
» ostatní recenze alba Electric Wizard - Time to Die
» popis a diskografie skupiny Electric Wizard
![Brezovský, Marek - Hrana [Marek Brezovský & Oskar Rózsa] cover](graphx/covers/8147.jpg)
Brezovský, Marek / Hrana [Marek Brezovský & Oskar Rózsa]
Odmietam pri takejto fajnovej muzike chodiť okolo horúcej kaše. Napíšem to na rovinu, tieto hudobné kompozície si ma získali hneď po prvom stretnutí a to sa pri takýchto náročnejších dielach u mňa často nestáva. Ide o art rock tej najčistejšej substancie v ktorej sa prekrývajú všetky možné emócie. Od tých veselých cez melancholické až po tóny ktoré vyvolávajú v človeku číro číru bezcieľnu anómiu.. Niečo také sa nepočuje každý deň.
Pestrosť hudobných motívov zaručuje relatívne neprichádzajúcu "opočúvateľnosť", má to svoje chytľavé refrény, to treba uznať ale vo väčšine sa tam nachádza tá precítená umelecká hodnota a kreativita hudobných nástrojov, ako sa na správny art rock patrí. O hudobnom nadaní protagonistov ktorý nahrali túto nahrávku nie je treba hlbšie analyzovať. Samotné mená hovoria za seba. S toho pohľadu psychologického je strašne zaujímavé, že v každej jednej skladbe je nesmierne a silne cítiť psychický a emocionálny stav skladateľa ktorý prežíval v tej konkrétnej etape svojho života. S toho mi vychádza, že bol Marek Brezovský až priveľmi precitlivelí chlapec alebo je možné, že dokázal pretaviť aj tú svoju najhlbšiu emóciu do perfektnej hudobnej kompozície, neviem ale je to dobré.
Lásku na prvý posluch umocnil ešte živý koncert v zostave Oskar Rózsa spev basová gitara, Martin Valihora bicie nástroje a Vladislav Šarišský klávesy.. Je to jeden z vrcholov Slovenskej hudobnej tvorby.
» ostatní recenze alba Brezovský, Marek - Hrana [Marek Brezovský & Oskar Rózsa]
» popis a diskografie skupiny Brezovský, Marek
Pink Floyd / The Endless River
Tak, prečítajte si aj názor nezaujatého, nezainteresovaného poslucháča ktorý takmer vôbec nepočúva Pink Floyd. Niekoľko krát počul Dark side of the Moon, takisto videl niekoľkokrát film The Wall a dokopy nepočul z iných albumov tejto legendárnej kapely možno ani tucet skladieb.
Aby som uviedol na pravú mieru, atmosferická a relaxačná hudba nepatrí k mojim majoritným žánrom, teda ich vlastne vôbec nepočúvam ale keď si už pri hudbe chcem oddýchnuť, čo sa nestáva často, a v drvivej väčšine pri nej zaspím, je to buď nejaký folk typu Roy Harper, alebo, v tomto roku to bol zopár krát aj spomínaný, Dark Side.Vypočuť si túto nahrávku nebolo úplne s mojej vlastnej vôle. Proste mi ju doporučil kamarát, fanúšik Pink Floydu, a presviedčal ma, že ide o celkom podarenú nahrávku, na jeho skeptické očakávania to dopadlo slušne. Ani singel Louder than Word nebol najhorší a musím sa priznať, že ma spolu s nádherným prog-rockovým obalom, nesmierne a milo prekvapili. Škoda, že išlo o jediné dobré veci ktoré sa v tomto nehorázne brutálnom výcuce s výcucu nachádzali.
Prvých desať skladieb je nič. Je to hudba otravná, tiahne sa ako smrad, je to absurdne nevýrazné, akustické gitary znejú tak komerčne, že sa mi s toho dvíha žalúdok. Všetko je tak tiché, tak únavné, že poriadne ani nevnímam hudobné nástroje. Akoby išlo o prach prostú improvizáciu ktorá nebaví ani samotných hudobníkov, keďže sa nedokážu chytiť na tú správnu nôtu. Jedenásta Allons-Y (1) je síce pekná ale to sme tu už počuli, to už všetci poznáme. Ako som už spomínal, nie som fanúšikom tejto kapely ale dokonca aj ja počujem, že kopírujú až nechutným spôsobom samých seba. Ďalej potom kopírujú to skopírované a máme tu koniec.
Dopadlo to presne tak, ako som to predpokladal pred rokom(možno pól rokom?)... Ide o nepoužitý nepodarok s albumu ktorý bol relatívne sám o sebe nepodarkom. Proste ide o trápnu improvizáciu bez duše a šťavy....
» ostatní recenze alba Pink Floyd - The Endless River
» popis a diskografie skupiny Pink Floyd
AC/DC / Rock or Bust
| 2014-12-07 | In rock we trust, it's rock or bust.. Verte si v čo chcete ale ja vám na tento váš marketingový ťah neskočím. Bez chodenia okolo horúcej kaše vám poviem že, ide o jeden z najslabších, ak nie úplne, najslabší album v histórií AC/DC. Ono sa pod túto nešťastnú nahrávku podpísalo viac faktorov tak nečudo že, to dopadlo tak ako to dopadlo. Veru, v zázrak som neveril ani ja a to sa považujem za obrovského fanúšika tejto Austrálskej formácie. Dalo by sa povedať, že vďaka nej som začal počúvať rockovú hudbu v takom množstve ako teraz ale o tom potom. Moje obavy sa potvrdili na 100%. Jeden zo zakladajúcich členov, druhý gitarista, Malcom Young vážne ochorel takže ho museli nahradiť, je dosť pravdepodobné že, už si s nimi nikdy nezahrá.Bubeník Phill Rud skončil v predbežnom zadržaní za podozrenie s vraždy na objednávku, smutné faktory ktoré však nezabránili marketingu zarobiť.
Skladby na albumu Rock or Bust sú s nepoužitého materiálu s predošlého, celkom, podareného, albumu Black Ice ktorý mal iba jednu slabosť, skladby v ňom boli prevažne skvelé ale tá dĺžka nahrávky bola až neúnosná.Tuto máme presný opak ale subjektívne je to na tej istej úrovni... Má to iba 35 minút ale väčšina skladieb nestojí za nič.
Mnoho poslucháčov rockovej hudby, určite sa nájdu ľudia s takým názorom aj medzi vami, majú taký pocit, že všetky skladby, alebo aspoň väčšina, od AC/DC znie takmer identicky. Netvrdím, že je to úplné klamstvo ale voči týmto názorom som bol pomerne skeptický. Akordy sú síce tie isté avšak po poriadnom napočúvaní sa ten rozdiel objaví.. Avšak tuto sú niektoré skladby doslova rovnaké. Napríklad hneď titulná skladba Rock or bust je úplná vykrádačka skladby Nervous Shakedown s albumu Flick Of The Switch. Hard Times je zase Skies on Fire s albumu Black Ice.. To je hrozné. Prvý singel Play Balls je jedna s tých, relatívne, lepších vecí ale s hrozného green screen videoklipu ktorý k nemu vyšiel sa mi doslova zdvihol žalúdok. Niečo tak zlé som hádam ešte nikdy nevidel. Sám by som im nakrútil lepší. S počúvateľnejších skladieb by som mohol vyzdvihnúť záverečnú Emission Control, Baptism of Fire a možno Dogs of War. Ostatné shity ako Miss Adventure a Got Some Rock & Roll Thunder patria k tomu najhoršiemu čo kedy táto kapela vyprodukovala.
Dostal som to, čo som čakal.. Skoro nič.
» ostatní recenze alba AC/DC - Rock or Bust
» popis a diskografie skupiny AC/DC
Caravan / In the Land of Grey and Pink
Album In the Land of Grey and Pink patrí k tomu najlepšiemu a zároveň najpočúvanejšiemu archeologickému objavu akú sami tento rok podarilo vykopať. Prekopal som už mnoho prog-rockových albumov ale tento je zaručene jeden s tých najlepších.
Celá nahrávka je plná jemnej harmónie, ktorá je skromná na hlasitosť, a ktorá mi evokuje pocit 17. či 18. storočia. Má u mňa, svojim spôsobom, regeneračné účinky. Možno to je úplne od veci ale vonia mi to klasicizmom akoby sa ich hudba chcela za každú cenu vrátiť niekoľko sto rokov späť do minulosti. A to ja môžem.
Famózne klávesy sú ako pohladenie na dušu... Akustická gitara zase hrá zaujímavé ľubozvučné tóny. Všetky nástroje tvoria veľmi originálne melódie, v doslova komornom zvuku, ktoré sú však stále art-rockovo náročné ale svojim prejavom nie tak vehementne a arogantne umelecké, aj keď záverečná suita má isté prvky, to musím uznať ale nie je to ani YES ani ELP.. Čisté potešenie s hudby, ktorú dnešný bežný konzument hudby nedokáže nikam zaradiť, u mňa pokračuje naďalej.
» ostatní recenze alba Caravan - In the Land of Grey and Pink
» popis a diskografie skupiny Caravan
Gentle Giant / Octopus
Album Octopus je v porovnaní s inými, Art rockovými legendárnymi, nahrávkami ako balzam na uši. Nie že by išlo o kvalitatívne lepšie dielo aj keď to tak na prvý pohľad s mojej strany vyznie. Takisto netvrdím že by išlo o lepšiu skupinu než sú ELP, YES, či nebodaj King Crimson. Pod tým balzamom myslím neagresívny pocit s hudby ktorý som pri progresívnom rocku ešte nezažil. Obsah nahrávky je tak jemný, zvučný a dokáže poslucháča omámiť tak, že sa pri ňom dá v pohode vypnúť. Náročné hudobné motívy, ktoré tu bez pochyby sú a nie je ich málo, sú hrané s takou jemnosťou že by som to hádam ani nenazval rockom, nebyť toho, že miestami počuť elektrické gitary.
Má to samozrejme aj svoje náročnejšie miesta a pre poslucháča dnešného "trusu" ehm... populárnej hudby to je, ako inak, nestráviteľné. Avšak kto sa už "prekúsal" tvorbou Emerson, Lake and Palmer, tak tomu príde táto jemnosť ako balzam na uši, v mojom prípade to je tak. Ja osobne na to síce musím mať náladu a chuť ale keď príde tak si to bez pochyby užívam.
Skrátka a dobre, originálne melódie, netradične a nečakane poohýbané zvukové motívy, zmes zaujímavých hudobných nástrojov a skvostná zručnosť muzikantov ma v skutku zaujali. Hoci pred takými dvomi rokmi by som na sto percent od tohoto albumu utekal a nepozeral sa dozadu, teraz mi to niekedy padne vhod.
» ostatní recenze alba Gentle Giant - Octopus
» popis a diskografie skupiny Gentle Giant
P.Box & Pandora's Box / Kö kövön
Väčšina recenzií a príspevkov k tejto skupine, a to hlavne k tomuto albumu, neustále skloňujú žáner HARD ROCK. No, nech počúvam akokoľvek chcem, ja tam počujem aj Heavy Metal, nie taký výrazný ale je tam. Táto nahrávka je určite inšpirovaná New Wave of British Heavy Metal a nech mi nikto nepovie že ide o čistý Hard Rock! Je to hybrid medzi dvomi žánrami a dekádami rockovej hudby
Hoci nejako nevyhľadávam tento žáner poslucháč Maďarskej rockovej hudby sa k tomuto albumu skôr či neskôr dopracuje pretože ide o klasiku a dalo by sa povedať že jeden zo základných kameňov tvrdej Maďarskej rockovej hudby ktorou sa neskoršie inšpirovali mnohých v 80 a 90 rokoch.. napríklad POKOLGÉP. Nachádza sa tu jeden obrovský rockový hit ktorý pozná hádam každý Maďar aj ten ktorý nepočúva rockovú hudbu, a to je A Zöld, A Bíbor És A Fekete. Na to že ide o komerčne úspešnú skladbu je to celkom podarená vec. Konečnú podobu hutného Metalového zvuku dotvára spev Diovských rozmerov Gyula Vikidál ktorý pred týmto albumom spieval u P. Mobil a Dinamit. Škoda len toho že osemdesiate roky zničili zvuk bicích nástrojov aj na tejto nahrávke.
Nie je to moja šálka kávy ale sem tam si to rád vypočujem. Takže moje hodnotenie treba brať s rezervou.
» ostatní recenze alba P.Box & Pandora's Box - Kö kövön
» popis a diskografie skupiny P.Box & Pandora's Box
P.Mobil / Mobileum
Po desaťročnej štúdiovej prestávke sa P. Mobil pustil do ďalšieho opusu. Viac ako potrebu nahrať nové nápady, ktoré doteraz neboli nikde počuť, ide skôr o vzdanie pocty a vďaky fanúšikom ktorý s nimi vydržali tých štyridsať rokov. Povedzme si, ako sa jedna skupina môže fanúšikom odvďačiť viac ako novým štúdiovým albumom ?
Z hudby cítiť takú Hard rockovú tradičnosť. Skladby sa nesnažia byť každým tónom originálne. Je to poctivý kúsok, o tom nepochybujem, a počúva sa dobre, mnohé staršie kapely už dneska nedokážu prísť s ničím čo sa dá porovnávať s ich predošlou tvorbou (V roku 2013 a 2014 toho vyšlo viac ako dosť) Nechcem rozprúdiť vlnu nenávisti takže radšej nebudem menovať. Na tieto pomery je to slušný album. I keď sa tu miestami nachádzajú veľmi slušné skladby je to pomerne husto popretkávané vatou. Spolu s bonusovým materiálom má celá nahrávka vyše hodiny. Takže fanúšikom toho darovali viac než dosť. Je tu toho všetkého požehnane. Hrad rockové smršte, niečo pre rádiá, skladby nostalgického charakteru. Nachádza sa tu dosť hlučná gitara aj hlboké bicie ale pre mňa, ako fanúšika 70´s, je tu až príliš uhladený zvuk miestami to znie dosť plocho. Dalo by sa s toho poskladať veľmi silné 35 minútové dielo ale to by sa určite nepáčilo vydavateľom. Jediné čo mi tu vyslovene prekáža je Cover verzia Hendrixa Little Wing s totálne iným textom ktorý sa do tejto nahrávky vôbec nehodí.
štyridsiate Jubileum-mobileum sa podľa mňa vydarilo. Iba škoda že sa toho nedožil ich bývalí líder a spevák Tunyogi Péter ktorý zomrel v roku 2008.
» ostatní recenze alba P.Mobil - Mobileum
» popis a diskografie skupiny P.Mobil
P.Mobil / Honfoglalás
Pokiaľ ma pamäť neklame, už som tu raz spomínal že, P.Mobil hrali na živo ešte pred svojim prvým debutovým, albumom materiál z troch prvých nahrávok. Akoby nie, keď skupina hrala teoreticky od roku 1969 a prvý album nahrali až v roku 1981. Mali toľko materiálu že si to dokázali rozdeliť. Takto to bolo aj s ich legendárnou národnou suitou Honfoglalás (V preklade: dobývanie). Komunistov poburovala skladba plná nádejí na slobodu, a líder kapely Schuster Lóránt bol známi svojimi protikomunistickými názormi, nebolo jasné čo sa s touto úžasnou skladbou stane. Na šťastie v Maďarsku panoval Gulášový Komunizmus takže narozdiel od Slovenska, kde by za takéto výroky išiel umelec do väzenia, sa túto skladbu podarilo nahrať v štúdiu a vydať aj s najlepšími singlovými hitmi na jednej platni.
Veru jedná sa komerčne o vrchol ich tvorby, a jednal by sa aj pre mňa nebyť malej technickej chyby. Skupinu zahrdúsili osemdesiate roky a to sa podpísalo na neuveriteľne otrasnom plechovom zvuku bicích nástrojov. Je to obrovská škoda pretože sa jedná o to najlepšie. Skladba Kétforintos dal je ich najznámejší hit ktorý v Maďarsku pozná každý aj keď o P.Mobil nikdy nepočul. Rocktóber a Miskolc sú na živo hudobné tornáda. Pri týchto bombách to doslova vrie medzi divákmi a Utolsó cigaretta patrí tiež k tomu najlepšiu.
Po tejto nahrávke sa P.Mobil rozpadli. Videl som nejaký dokument ktorý sledoval turné k tomuto albumu a hudobníci už boli príliš unavený z hudby ľudí a totalizmu aby mohli ďalej pokračovať. Skupina sa však dala opäť dokopy a Suitu Honfoglalás nahrali znova bez tých otrasných bumčvach akože bubnov. Nahrali takisto aj orchestrálnu verziu.
Znovu vydanie z roku 2003 ponúkol skvelý bonusový materiál. Ako napríklad nevydané skladby ktoré stoja za vypočutie. Demoverzie známych vecí a anglické verzie hitov. No, tej angličtine je trocha ťažšie rozumieť.
Pre poslucháča ktorému nevadia bicie osemdesiatich rokov by som doporučil tento album ako vrchol tejto Maďarskej formácie. Keď si však odmyslím túto vadu je to skutočne skvost.
» ostatní recenze alba P.Mobil - Honfoglalás
» popis a diskografie skupiny P.Mobil
Locomotiv GT / Mindig magasabbra
Mindig magasabbra (Stále vyššie). Týmto albumom u mňa Locomotiv GT stráca pozornosť. Materiál je unavený, zvuk gitary nezáživný (akoby nie, keď tu už nebrnká ich pôvodný gitarista Bárta Tamás)a už to znie ako iná skupina. V prvej skladbe Intuitio molto furtivamente sa roztrhne vrece progresivity. Avšak so mnou tá "umeleckosť" ani nepohne. No určite by sa našli na Progboarde poslucháči ktorý by to ocenili. Takéto "fidlikanie" hral kadekto, takže mi to skôr príde ako klišé. V druhej skladbe tu máme pre zmenu Latino alá Santana.. úplne mimo mňa. S ostatného materiálu mám rovnaký pocit ako zo skupiny Gentle Giant a ich albumu The Power and the Glory kde sa príjemný Prog-Rock mieša s úplnou Popovou vatou.Je to zmena ktorá akosi neuspokojuje moje posluchové potreby. Ale komerčným rádiovým staniciam to muselo chutnať ako bábu detská výživa.
Nuda, pop a komercia túto platňu zaprasili takým spôsobom že si to jednoducho nedokážem vypočuť zo sústredením a naraz. Dôvod prečo si to sem tam pustím je jednoduchý. Záverečná skladba je fantastická !
» ostatní recenze alba Locomotiv GT - Mindig magasabbra
» popis a diskografie skupiny Locomotiv GT
Locomotiv GT / Bummm!
Tretí album legendárnej a kultovej Maďarskej formácie Locomotiv GT z názvom Bummm! Ničím nezaostáva za predošlými. Je to stále vkusná a úderná rocková smršť ktorá nerobí hanbu svojim predošlým, dalo by sa povedať, dokonalým EASTERN Rockovým platniam. Netvrdím že sú tu všetky skladby tak skvelé, jedinečné a pre old-schoolového rockového poslucháča pestrofarebné ako predošlé ale určite sa jedná o poriadnu porciu Jazz-Hard rocku s náznakom progresivity, ktorú takýto poslucháč docení.
Je tu viac "pesničkovania" aj balád, to hlavne v druhej polovici. No, nejde o plytké rádiovo sfušované, lepkavé lovesongy ktoré by si púšťali Maďarské diskotéky na retro párty, ale miestami takmer Zeppelinovské akustiky s prímesou organu. Tieto diskotékové "evergreeny" sa dostavia až v nasledujúcich albumoch ale tu ešte nie. Za vrcholy považujem úvodnú Ringasd el magad, Purple-ovská Szabadíts meg a bottleneck-lovesong Ő még csak most tizennégy
Nie tak dokonalé ale veľmi solídne pokračovanie (ešte nie komerčného) rocku, ktorý počul hádam každý Maďar, kým tu na našom milovanom Česlkoslovensku sa hrali iné a často odpudivé čvachtanice.
» ostatní recenze alba Locomotiv GT - Bummm!
» popis a diskografie skupiny Locomotiv GT
Zappa, Frank / 200 Motels
Hudbu Franka Zappu mám v celku rád. Ale nie som fanúšik dement, ktorý bez štipky vlastného uváženia počúva všetko čo tento hudobník vyprodukuje. S týmito slovami som začal komentár k filmu 200 Motels na stránke CSFD. A myslím si, že sa sem takisto náramne hodia.
Ide o soundtrack, nie žiadny radový album. A ako som písal na CSFD... film ma príjemne prekvapil, keďže išlo o úplne prvý kinematografický projekt Franka Zappu, a hoci mu réžijne vypomáhal Tony Palmer (čo nie je zase nejaký veľký zázrak, veľa toho pred 200 Motels nenatočil ani on. Známy je napríklad s dokumentom o Stanleym Kubrickovi, či s koncertom Irish Tour ´74 od Roryho Gallaghera), film nemá žiadne poznávacie znaky toho, že by išlo o debut tvorcu ktorý nemal predtým žiadne skúsenosti s filmom. V surrealistickej snovej atmosfére sa miesi hraný film s prvkami muzikálu a drží to skvelo pokope. Nie som žiadny fanúšik muzikálov, ani tých rockových, ale dalo sa na to pozrieť, Ringo Starr hrajúci sa na Zappu, či Keith Moon ako mníška ma celkom pobavili, čo mi však na tom vadilo, prekážalo a vyslovene ma to pri sledovaní rušilo, bol hudobný sprievod. Myslel som si: No dobre, no, vybrali si do muzikálu idiotské skladby možno nepoužili tie lepšie a v soundtracku sa nebude toľko "penisovať"............ A výsledok? ...NASRAT!!! je to rovnaká zlátanina ako zvuk z filmu. Radšej mal zostať nemý.
» ostatní recenze alba Zappa, Frank - 200 Motels
» popis a diskografie skupiny Zappa, Frank
Stoner Train / III
"I need a drink, I need to smoke. I've been away for too long..."
Tretí album Ruskej Southern-Stoner-blues-swamp-county rockovej skupiny nesie (ne)tradičný názov III. Tešil som sa na neho hneď ako títo maníci vypustili singel Gandalf took The Drugs. Ide v skutku o tú najjužnejšiu hudbu vôbec, iba ten absurdný text sa vymyká štandardu. Serj Gdanian alias Burning Beard nezmenil vo svojom hudobnom podaní vôbec nič. Ono je počuť že bottleneck smaží rovnako ako na všetkých svojich doterajších nahrávkach. Nemeniaci štýl ktorý do ich hry neprináša vôbec nič nové môže niektorým vadiť. Mne to povedzme nevadí, v tomto žánri nepotrebujem počuť nič progresívneho či nového. No niečo mi tu tak trocha vadilo...
Nie že by som chodil na facebook, nemám potrebu flákať sa po stránkach ktoré vymyslel ž.. ale sem tam som k nim (ku Stoner Train )nakukol. Keďže často aktualizovali svoj progres pri nahrávaní. Líder Srj Gdanian sľuboval že na tejto nahrávke sa skupina posunie ďalej. V hudbe budeme počuť viac nástrojov, nebude to hudba odkázaná iba na gitaru a harmoniku a tak. Po niekoľkých počúvaniach musím uznať že „skutek utek“ V jednej skladbe je sláčiková vyhrávka inak sa jedná o čisto gitarovo harmonikovú hru. Banjo už používali aj predtým takže to nepočítam. Zmena nastal iba na poste bubeníka Cowboy old face sa vymenil s Papitom (tomu hovorím dobré prezývky).
Ináč sa jedná o skvelú a poctivú porciu južanskej muziky plnú nažhavenej gitary, medvedieho spevu a pocitu že hudbu zložili v nejakej schátranej, zapadnutej diere kde ešte občania nedokážu stále prijať fakt že Juh prehral. Trocha mi prekáža fakt že skoro celí album je výrazne akustický a ja mám u nich radšej tie ich ostré elektrické riffy. Medzi tie hlučné skladby sa samozrejme hodí akustika a vyslovene si to miestami pýta ale keď je to skoro celé tak to už nie je ono. Stoner Train nie je hudba o ktorej by som mohol povedať že je unplugged skupina, hoci v posledných nahrávkach je tých akustických skladieb viac. Slušný je aj obal na ktorom sú vidieť tri kamenné totemy. Jeden zobrazuje Gandalfa druhý Medúzu a tretí vranu čo odkazuje na tri skladby na albume a to Gandalf Took The Drug, Medusa a Crow Above My Temple. Je to viac než zaujímavé. Toto dielo sa mi páči ale predošlé považujem za zaujímavejšie ono sú v podstate rovnako , ak nie viac, rozmanité a teda možno viac zaujímavejšie, i keď skladba Papito znie akoby bola vystrihnutá z nejakého Spaghetti Westernu niečo také som od nich ešte nepočul ,ale rozhodne to stojí sa vypočutie. Svoj neopakovateľný ale pri tom jasne zaraditeľný štýl majú zmáknutý skvele. Vôbec ma neprekvapilo keď skupina vypustila štatistiku počúvania ich hudby, neviem či išlo o youtube alebo Bandcamp, ale drvivá väčšina ich poslucháčov pochádzala s USA. Mnohé, aj ich rodné Rusko, prekonali niekoľko násobne. A to je už čo povedať.
Dávam 3 hviezdy. Budem nekompromisný ich diskografia je zatiaľ veľmi silná !
» ostatní recenze alba Stoner Train - III
» popis a diskografie skupiny Stoner Train