- ()
Živák, ako debutový album? Prečo nie?! Belgická skupina s názvom príjemným pre každého školáka (a krk dám na to, že pre učiteľov takisto), začala práve takto.
Nahrávka bola urobená v belgickom rádiu a jej zvuk je špinavý, neotesaný, čo môže kaziť poslucháčsky zážitok, no na druhej strane sa k tejto hudbe hodí. Vystúpenie je živelné a nespútané. Po úvodnom potlesku tu máme hneď vrchol albumu – gitara, ktorú „riadi“ Luigi Collu tu ponúka klasikou inšpirované sólovanie a to je ozajstný ušný orgazmus alebo eargazmus, ak chcete. Neoklasika z dôb, kedy o jej názve ešte nikto netušil a kedy sa ešte nevedelo o žiadnom Malmsteenovi. Potom sa to zvrtne do jedného veľkého závodu v sólovaní, pravda iba s jedným súťažiacim. Perfektné predstavenie tohto neznámeho gitaristu. Rytmika má na tom tiež svoj podiel, veď Ignoti a Wery makajú, akoby im nadriadený vyhrážal, že ak „nestihnú termín“, bude zle. Ku koncu skladby sa opäť objaví neoklasické sólovanie. To bola takmer sedem minútová pieseň s názvom Vacation, ktorej sa neviem nabažiť. Necelú hodinu trvajúci živý záznam sa nesie v znamení toho, čo sa nazýva biele elektrické blues, hardrocku a heavy bluesrocku. Collu má na svedomí efektné riffy, skvelé vyhrávky, improvizácie a vynikajúce gitarové sóla. Rytmika zasa pracuje poctivo a nemôžem jej nič vyčítať. Jediné, k čomu mám malú výhradu je spev. Niežeby sa spev na celej nahrávke nedal počúvať – to vôbec nie, no nájde sa zopár miest, kde spev „ťahá za uši“ – akoby to spievali niekde v krčme. Inak sú tu Sonnyho vokály podobné tým Hendrixovým, s hlasivkami prepitými od alkoholu a to sa už počúva fajn. Najväčším plusom, okrem toho nekonečného sólovania, ktoré sa tiahne celým albumom, je nasadenie. Kapela dala do toho všetko.
Títo Belgičania chceli pôvodne vydať štúdiový album, no žiadna spoločnosť s nimi neuzavrela zmluvu, tak si to vydali na vlastné náklady, pričom použili záznam zo svojho vystúpenia v rádiu. Lepšie urobiť nemohli.
reagovat
- hodnoceno x
- hodnoceno x
- hodnoceno x
- hodnoceno x
- hodnoceno x
- hodnoceno x