Fafard, Antoine - Sphère (2016)

Aký úžasný obal. Hneď človeku vtlačí do mysle závan niečoho tajomného. Svetlo a tma v dokonalom kontraste farieb. Taký je aj štvrtý štúdiový album špičkového kanadského basáka Antoine Fafarda. Predošlý výborný počin s názvom Ad Perpetuum bol dosť náročný, no výkon bicmajstra Vinnieho Colauitu bol vskutku obdivuhodný ... ako vždy. Sphère je trošku niekde inde. Antoine primiešal do tohto fusion koktejlu viac melódií ... a treba povedať, že znamenitých. Ostala však zachovaná prepracovanosť a myšlienková kontinuita jednotlivých inštrumentálnych skladieb.

Na tento typ muziky má celosvetový patent Allan Holdsworth. Skutočne, gitarista Jerry De Villiers Jr. má jeho typické ťahy. Muzika však dáva emóciám a aj muzikantskému umu tak široký priestor, že len ťažko by som toto mohol charakterizovať ako nejakú vykrádačku. Antoine zložil úplne nádherné skladby (tri spoločne s Jerry De Villiers Jr.), ktoré počúvam so zatajeným dychom a zimomriavkami na rukách. Reminiscence, Renaissance Man alebo Fur & Axes - Part II sú veci ako lusk s jasnou štruktúrou a aj melodikou. Jemná, klavírnymi harmóniami podopretá Cherishing a aj posledná energiou nabitá Bubonic Groove len potvrdzujú kvality celej tejto nahrávky. Gary Husband dáva zabudnúť na svojho predchodcu a predviedol tradične výkon hodný svojho mena. Najlepšia a najpútavejšia fusion nakladačka vydaná v tomto roku.
reagovat