Buchanan, Roy - Live In Japan (1978)

Koncerty v Japonsku patrili v 70. rokoch k legendárnym. Mnohé kapely tam zažiarili, čo nebol až taký problém, keďže ich vždy vítali nadšené davy. Deep Purple, Scorpions, Cheap Trick, Judas Priest, vlastne každý rocker to tam mal ľahké. A bokom neostal ani bluesman Roy Buchanan. V roku 1978 vydal koncertný album Live In Japan z turné realizovaného v roku 1977. Aký je?

Jedným slovom – brilantný. Osem skladieb extrahuje to najlepšie z hry Roya Buchanana. Už úvodná exhibícia Soul Dressing ma vynáša zo stoličky, a to nás tu čakajú iné vrcholy. V centre diania je blues a najmä gitarové sóla. Nekonečné, búrlivé, plačúce i monumentálne. Buchanan mal úplne jedinečnú farbu tónu, druhý taký gitarista po svete nechodil. Ešte aj v tých o chlp „horších“ kúskoch typu Sweet Honeydew, Lonely Days Lonely Nights alebo Sweet Dreams sa týči nad väčšinou buesmanov ako naša bývalá prezidentka nad aktuálnymi ministrami z konšpiračných webov.

A vo vrcholoch pokoruje Mount Everest. Tunajšia verzia Hey Joe je čosi, čo by mal počuť každý, kto má uši a vášeň pre dokonalú citlivú muziku. Aj s Foxy Lady čoby dovetkom. Slow Down je parádny rokec, Blues Otani zasa vyučuje všetkých tých „slowhandov“, ako sa má hrať pomalé blues. Najtvrdšia pecka je však My Baby Says She's Gonna Leave Me. Namiesto fňukania tu ohrdnutý chlapík očividne berie do ruky zbraň a chystá sa na krvavú odplatu. 

Live In Japan je podľa mňa najlepší album Roya Buchanana. A podľa vás?