Audience - Lunch (1972)

Zostava Audience sa pre štvrtý album značne rozrástla. Asi mala dosvedčiť, že kvantita kvalitu nezaručuje.

Najkrajšia, najlepšia a najpodmanivejšia skladba v jednom je hneď prvá Stand by the door. Skĺbiť dychovku a swingujúcu popovku (Seven sore bruises), to som však nečakal. Dalo by sa pokračovať skladbu po skladbe, celkovo v tom nevidím moc zmyslu, tu si niekto havajózne popiskuje (Hula girl), tam sa írska ľudovka zamieňa s country (Barracuda Dan), inde si zájdeme do cirkusu (Party games) a pod. Myslím si, že skupina prekročila pomyslenú čiaru medzi krásnou akustickou melodickou hudbou a popíkom (hoci melodickým a akustickým). Pre mňa na škodu veci, verím však, že masám by to mohlo byť po vôli, navyše, je v tom stále ešte kus kvality (Ain’t the man you need, In accord, Trombone gulch), ktorá materiál zachraňuje od bezduchosti.

V diskografii skupiny Audience sa tento album s poradovým číslom štyri umiestnil v pelotóne mojej obľúbenosti na priliehavom štvrtom mieste. Stand by the door a In accord to nezachránia, ak však máte chuť na kúsok popíku z obdobia, kedy to slovo ešte neznamenalo okamžité zhnusenie, pokojne si tento obed doprajte.
reagovat