Animals, The - The Twain Shall Meet (Eric Burdon and The Animals) (1968)

Tracklist:
01. Monterey (4:18)
02. Just the Thought (3:47)
03. Closer to the Truth (4:31)
04. No Self Pity (4:50)
05. Orange and Red Beams [McCulloch] (3:45)
06. Sky Pilot (7:27)
07. We Love You Lil (6:48)
08. All Is One (7:45)

All songs written by The Animals, except where noted.



Obsazení:

Eric Burdon - vocals (1, 3-4, 6, 8)
John Weider - guitar, violin
Vic Briggs - guitar
Danny McCulloch - bass, vocals (2, 5)
Barry Jenkins - drums

 
22.08.2022 hejkal | #
5 stars

Všetci obdivovatelia alternatívy a psychedélie často zabúdajú na jedného z priekopníkov týchto smerov, a síce Erica Burdona. Po sformovaní novej verzie Animals opustil bluesové istoty a vrhol sa na psychedelický rock. Jeho tretí album, The Twain Shall Meet (1968), mi formoval vkus, nuž ho troška pripomeniem.

Moja obľúbená glosa znie – keď si mám vybrať medzi Beatles a Rolling Stones, volil by som Animals. Milujem jej bluesový prejav. Ba čo viac, hromový hlasisko Erica Burdona je právom radený medzi najlepšie na svete. Kapela sa rozpadla na jeseň 1966 a následne vydal Burdon svoj sólový orchestrálny album Eric Is Here. Avšak, toto dielo vyšlo pod hlavičkou Eric Burdon & The Animals. Následne zostavil úplne novú skupinu a vrhol sa do víru sanfranciskej hippiesáckej scény. Stal sa jedným z hovorcov generácie lásky. Hudobne pritvrdil a začal experimentovať. Album Winds Of Change je „ťažký“ oriešok aj pre silné povahy, obsahuje hustú verziu skladby Paint It Black.

A práve ňou som bol šokovaný, keď som ju videl z VHS-ky. Nervózne husle Johna Weidera ma doslova uhranuli, podobne ako skladby typu When I Was Was Young. V polovici 90. rokov som poznal viacero video koncertov Burdona (najmä ten s Brianom Augerom bol neskutočný), klipov z Beat Clubu (napr. s The War) niekoľko výberoviek Animals a dokonca som našiel u jedného otcovho známeho platne Stop a The Twain Shall Meet. Okamžite som si ich požičal a nahral na kazetu. Nuž, druhý menovaný ma, ako som už spomenul, opantal.

Pocta veľkolepému festivalu v Monterey nazvaná, ako inak, Monterey, je jednou z najlepších rockových skladieb zo 60. rokov. Plynulo na ňu nadväzuje sladká a krehká balada Just The Though. Bluesová mršina Closer To The Truth pôsobí tak husto, že by na ňu žiarlivo zazeral aj Captain Beefheart. Orientálne zaonačená No Self Pity má, ako už po niekoľkýkrát na albume, nádhernú melódiu a clivú náladu vhodnú na melancholické večery. V tomto vnímam najväčšiu devízu kapely. Jej prejav je svojsky ľúbivý a zároveň znepokojujúci. Podobne odľahčená sixtýsovka Orange And Red Beams má v sebe niečo smutné. Vrcholom albumu je však agitácia proti Vietnamu – Sky Pilot. Nemám slov, musí sa počuť. Weider tam v jednom momente načne tak úžasnú husľovú melódiu, že mám zimomriavky aj na miestach, kde ich výskyt moderná zdravoveda nepozná. Dokonca mám pocit, že ju „opajcla“ jedna československá rozprávka. Pozitívne, pískaním, začína We Love You Lil, ale rýchlo sa z nej stane ťaživá inštrumentálna psychóza. Na záver prichádza gajdové intro a indické outro All Is One, ktoré zaujme najmä priaznivcov monotónnosti.

Kapela Eric Burdon & The Animals (neskôr ju označovali ako „nový“ Animals) dlho nevydržala. Za dva roky vydala päť albumov, čo je z dnešného pohľadu obdivuhodné. Dovolím si tvrdiť, že ukázala cestu mnohým alternatívnym smerom, jej psychedélia je zvláštna, jedinečná. Na rozdiel od takých canterburských psychedelických haluzí je v podstate prostá jazzu, čo je veľmi zaujímavé.

Krátko ešte priblížim osudy prítomných muzikantov. Eric Burdon má za sebou bohatú a úspešnú kariéru a dúfam, že hádam má ešte čo-to pred sebou. Je to téma na samostatný článok. Bubeník Jenkins sa po definitívnom konci Animals mihol v niekoľkých, dnes už zabudnutých, projektoch, spomeniem aspoň Heavy Jelly a B.B. Blunder. Basgitarista McCulloch sa tiež snažil o pokračovanie hudobnej kariéry a hudbe ostal verný až do svojej smrti 29. januára 2015. Gitarista Briggs konvertoval na sikhizmus, zmenil si meno, začal hrať tradičnú indickú a havajskú hudbu a napokon skončil aj so svojou ženou ako inštruktor jógy na Novom Zélande. John Weider sa pridal k Family a potom hral v Stud. Napokon sa vydal na sólovú dráhu.

The Twain Shall Meet je vynikajúci album psychedelického rocku, oslovil ma v puberte a oslovuje ma dodnes. Pokiaľ ho nepoznáte, skúste, možno v ňom nájdete niečo, čo vás upúta.

P.S. Vlastním dvojcédečko Winds Of Change/The Twain Shall Meet od BGO Records z roka 2002. Táto podoba vydania však nie je nová, prvýkrát oba albumy spoločne vyšli už v roku 1974.
reagovat



Detail hodnocení alba (hodnoceno x)
5 hvězdiček - hodnoceno 1x
hejkal
4 hvězdičky - hodnoceno 0x
3 hvězdičky - hodnoceno 0x
2 hvězdičky - hodnoceno 0x
1 hvězdička - hodnoceno 0x
0 hvězdiček - hodnoceno 0x




Copyright © easyaspie.cz Created in 0.0436 s.