Abacus - Midway (1974)

Sú diela, o ktorých sa veľmi ťažko čokoľvek píše. Sú dokonalo obyčajné, fádne, nudné. Nemecká kedysi rockovo rozhľadená skupina Abacus na svojom štvrtom počine Midway bezútešne holduje rádiovej vlne a to znamená desať zabudnuteľných (a dnes aj prakticky zabudnutých) skladieb. Svižná akustická gitara a zúfalé dychy to otvoria v Let’s face the voices and dance. Kabaretné číslo nehodné rockerov končí a po „náročnejšej“ vsuvke Including revelation prešumí sladká balada Me and you, len aby sa mohla realizovať akási rozšafná folková blbinka 11 Farden. Americkým luhom a hájom známym ako préria sa valí kúsok (You’re not) the one I love. Neviem, čo si myslieť o akusticko-zvukovej koláži sladkobôľneho charakteru For the moment (unaware). Spomienka na fusion – tak sa dá charakterizovať Be beholding, najtvrdšia a zároveň asi aj druhá najlepšia skladba na albume. Uletený spev je už nedeliteľnou súčasťou folklóru Abacus, nemá cenu sa nad ním nejako zamýšľať. Na slame kdesi večer pri ohni by mohla zaznieť harmonika a škrekot pesničky Herman the German. Otrasné dychárčenie v Here we go ubíja inak vcelku nezaujímavý slaďáčik a je tu záver. Náladový úvod desať a pol minútovej titulnej skladby poteší, klávesový progresívny motív dopĺňajú bicie, ktoré sa aspoň trošku snažia niečo aj zahrať, do toho ide kúštik orientu, dávočka fusion nálady, je to vrchol albumu.

Dávam zberateľské dve hviezdy, vypočuť sa to dá, ale niet veľmi prečo.

P.S. Nepočul som to roky, ale kvôli recenzii som sa prinútil a vekom sa nič nezmenilo. Everything you need je aspoň príjemný glam rock, toto je už len taký zúfalý pokus o všetko možné, čo by mohlo pritiahnuť masy.

reagovat